Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-164-2008.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/164/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175, v konaní právne zast. JUDr. Peter Machaj, advokát, Radlinského 47, Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Tvrdošín, Trojičné nám. 185, v konaní právne zast. JUDr. Iveta Brindzová, advokátka, Námestie Slobody 1901, Púchov, o ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý strpieť zverejnenie ospravedlňujúceho listu v jedných regionálnych novinách na Orave, ktoré zabezpečí žalobca na náklady žalovaného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení:
"Ospravedlnenie. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Námestove sa touto cestou ŽIAREC poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne, ospravedlňujeme, pretože obsah zverejnených výrokov, ktoré sme na ich adresu uviedli v článku zverejnenom v novinách TVRDOŠÍN č. 2-3 v mesiaci marec 2005, pod názvom "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny", je nepravdivý, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Dokazovaním v trestnom konaní, ktoré bolo začaté uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, nebolo preukázané že by zodpovedná osoba - štatutárny orgán subjektu ŽIAREC PD Tvrdošín, vylákal zo štátneho rozpočtu SR dotáciu, subvenciu, príspevok, ktorých poskytnutie alebo použitie bolo podľa zákona alebo iného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia a spôsobila uvedeným činom škodu veľkého rozsahu alebo ním získala neoprávnený prospech veľkého rozsahu. Dokazovaním bolo preukázané, že žiadna zodpovedná osoba - štatutárny orgán subjektu ŽIAREC PD Tvrdošín, svojím konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty vyššie popísaného trestného činu, organizácia - ŽIAREC poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne IČO: 00 191 175, nezískala neoprávnený prospech vo výške 5.030.000,- Sk, ale ho získala oprávnene a preto je nepravdivá naša informácia o tom, že uvedené finančné prostriedky získali podvodom tak, ako sa to tvrdí v nadpise článku, "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny".
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Po pripustení zmeny žalobného návrhu žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť strpieť zverejnenie ospravedlňujúceho listu v jedných regionálnych novinách na Orave, ktoré zabezpečí žalobca na náklady žalovaného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: "Ospravedlnenie. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Námestove sa touto cestou ŽIAREC poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne, ospravedlňujeme, pretože obsah
zverejnených výrokov, ktoré sme na ich adresu uviedli v článku zverejnenom v novinách TVRDOŠÍN č. 2-3 v mesiaci marec 2005, pod názvom "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny", je nepravdivý, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Dokazovaním v trestnom konaní, ktoré bolo začaté uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, nebolo preukázané že by zodpovedná osoba - štatutárny orgán subjektu ŽIAREC PD Tvrdošín, vylákal zo štátneho rozpočtu SR dotáciu, subvenciu, príspevok, ktorých poskytnutie alebo použitie bolo podľa zákona alebo iného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia a spôsobila uvedeným činom škodu veľkého rozsahu alebo ním získala neoprávnený prospech veľkého rozsahu. Dokazovaním bolo preukázané, že žiadna zodpovedná osoba - štatutárny orgán subjektu ŽIAREC PD Tvrdošín, svojím konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty vyššie popísaného trestného činu, organizácia - ŽIAREC poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne IČO: 00 191 175, nezískala neoprávnený prospech vo výške 5.030.000,- Sk, ale ho získala oprávnene a preto je nepravdivá naša informácia o tom, že uvedené finančné prostriedky získali podvodom tak, ako sa to tvrdí v nadpise článku, "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny". Súčasne žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 6.638,78 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný uvedeným článkom s názvom "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny" zverejneným v marci roku 2005 v čísle 2-3 na strane 3 v novinách okresného mesta s názvom Tvrdošín, ktorých je žalovaný vydavateľom, zasiahol neoprávnene do jeho práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný požadoval žalobu zamietnuť.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
V marcovom vydaní novín občanov okresného mesta Tvrdošín, číslo 2-3 z roku 2005, bol na ich tretej strane publikovaný článok s názvom "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny". Pod týmto nadpisom nasledovala úvodná veta "Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline úrad justičnej a kriminálnej polície PZ prijalo zo dňa 23. 02. 2005 toto uznesenie:", po ktorej nasledoval v plnom znení celý text predmetného uznesenia vrátane poučenia o tom, že sťažnosť proti nemu nie je prípustná. Pod článkom bola umiestnená čiernobiela fotografia hospodárskej budovy spolu s nasledovným textom: "Schátralý objekt bývalých družstevných maštalí v Oraviciach devastuje nielen prírodu, ale najmä ducha, ktorú po sebe s plným vedomím a zámerne zanechal jeden človek. Ako vidieť, aj štátne dotácie ktoré mali isť na hospodárske účely do Oravíc, ale aj na opravu tejto maštale išli zrejme na iné ciele. Kde išli nám zrejme časom povedia orgány činné v trestnom konaní. Takže, bohužiaľ tzv. družstevnú maštaľ aj s pozemkom, ktorý patrí urbárom, dnes už nie je družstevná pretože už ju vlastní niekto iní, pretože nie družstvo, ale niektorí z vedenia družstva ju predali (lenže ľudia z družstva nikdy z toho nič nemali), exekútorovi, ktorý určite vie, čo s ňou urobí." Článok nie je označený jeho autorom.
Podľa tvrdenia žalobcu boli v uvedenom článku na jeho adresu uvedené nepravdivé skutočnosti, pretože zistenia orgánov činných v trestnom konaní vylúčili, že by cez svoje štatutárne orgány získal neoprávnený prospech v sume 5.095.115 Sk. Rovnako nie je pravdou, že tzv. družstevnú maštaľ predali osoby z vedenia družstva a že členovia družstva z jej predaja nič nezískali, nakoľko k odpredaju došlo na základe rozhodnutia členskej schôdze a predstavenstva žalobcu a prostriedky z predaja išli na účet družstva k úžitku všetkých jeho členov.
Žalovaný v konaní poukazoval na nedostatok svojej pasívnej legitimácie tvrdiac, že jednak nie je autorom výrokov na adresu žalobcu a jednak, že iniciátorom zverejnenia uznesenia vyšetrovateľa nebol on ale subjekt Urbarialisti mesta Tvrdošín. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na to, že trestne stíhanou môže byť len fyzická osoba, nie žalobca ako osoba právnická, a aj z obsahu žaloby vyplýva, že údajný zásah pociťujú viac členovia vedenia žalobcu ako samotný žalobca. Popieral, že došlo k ujme na dobrej povesti žalobcu a popieral vôbec existenciu dobrej povesti u žalobcu, pretože už v minulosti boli medzi účastníkmi viaceré súdne spory. Ako vydavateľ článkom iba realizoval svoje ústavné právo na slobodu prejavu a právo na informácie.
Podľa § 19b odsek 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b odsek 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
Citované ustanovenia upravujú právo na ochranu názvu a dobrej povesti právnickej osoby. Povesť právnickej osoby je vždy spätá s jej názvom, pretože iba prostredníctvom názvu právnickej osoby možno identifikovať jej dobrú povesť, teda že sa jedná o dobrú povesť spätú s konkrétnou právnickou osobou. Dobrá povesť právnickej osoby ako nehmotná kategória sa tvorí názormi, poznatkami a skúsenosťami iných osôb o jej činnosti, o úrovni jej výrobkov alebo služieb, o serióznosti, zodpovednosti, profesionalite, odbornosti ako aj o úrovni jej zamestnancov, spolupracovníkov či osôb oprávnených konať v jej mene.
Neoprávnený zásah do niektorého z týchto jednotlivých znakov charakterizujúcich dobrú povesť právnickej osoby môže byť objektívne spôsobilým privodiť ujmu na povesti. Zásahom do dobrej povesti právnickej osoby treba rozumieť také konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu na jej dobrej povesti a ktoré vo vnímaní právnickej osoby inými osobami môže spôsobiť skreslený názor na právnickú osobu, spôsobiť spochybňovanie jej serióznej činnosti, jej zamestnancov atď., prípadne konanie, ktoré stavia právnickú osobu do súvislostí pre ňu neželateľných. O zásah do dobrej povesti právnickej osoby pôjde, ak skutkové tvrdenia o právnickej osobe môžu objektívne spôsobiť dotknutej právnickej osobe ujmu na jej dobrej povesti pred inými subjektmi.
Žalovaný publikoval v článku uznesenie o začatí trestného stíhania vydané príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ktorý orgán vydaním uznesenia v rámci svojho zákonom upraveného procesného postupu v trestnom konaní na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu. Žalovaný tým len preberal informácie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré boli súčasťou právoplatného uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci. K týmto informáciám však pripojil nadpis "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny", o ktorom vtedajší vedúci redaktor novín U. M. v svedeckej výpovedi uviedol, že nadpis bol formulovaný takýmto spôsobom, aby na článok upútal.
Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 27.09.2005 ČVS: KRP-14/OEK-ZI-2005, mal súd za preukázané, že trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, začaté uznesením zo dňa 23.02.2005, ktorého text zverejnil žalovaný v plnom znení vo vyššie popísanom článku, bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom a nebol dôvod pre postúpenie veci. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 12. 2005. Ani následná kontrola vykonávaná počas roka 2007 Ministerstvom pôdohospodárstva SR ohľadne dotácií zo štátneho rozpočtu za roky 2001 až 2003 nepotvrdila neoprávnené poberanie dotácií žalobcom.
Z obsahu predmetného článku vzhľadom na jeho nadpis "Aj takýmto podvodom sa dajú získať milióny" v súvislosti so zverejneným uznesením o začatí trestného stíhania vyplýva, že žalovaný vykreslil žalobcu ako osobu, ktorej členovia štatutárnych orgánov sa dopustili trestnej činnosti, konkrétne trestného činu subvenčného podvodu, ktorá skutočnosť má difamačný charakter, ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania táto nie je pravdivou. Tu neobstojí námietka žalovaného, že len realizoval svoje právo na slobodu prejavu a právo na informácie, pretože aj v rámci ústavne garantovaného práva na slobodu prejavu a informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je prípustné vyslovovať len také skutkové tvrdenia, ktoré sú pravdivé. Nemožno uprieť žalovanému ani právo šíriť informácie avšak v danom prípade nešlo iba o púhe šírenie informácie získanej od štátneho orgánu ale pridaním nadpisu k článku, išlo z jeho strany o vlastné vyhodnotenie a interpretáciu získanej informácie, ktoré ju stavajú do celkom iného svetla. Potom v rámci konkurencie práv žalovaného na slobodu prejavu a informácie s právom na ochranu dobrej povesti, by žalovaný sa mohol ubrániť len tzv. dôkazom pravdy o fakte, že skutočne žalobca podvodom získal značné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Takýto dôkaz však žalovaný v tomto konaní nepredložil. Nejednalo sa totiž v danom prípade o hodnotiaci úsudok, kedy dôkaz pravdy potrebný (a ani prípustný) nie je vzhľadom na to, že vyjadruje len subjektívny názor autora. Článkom žalovaný zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, a to tým, že členov jeho štatutárneho orgánu vykreslil ako osoby, ktoré sa mali obohatiť príjmami z neoprávnene vyplácaných
dotácii. K námietke žalovaného, že žalobca nepožíval už pred zverejnením článku dobrú povesť súd uvádza, že z pripojeného spisu ako aj z dôkazov vykonaných v tomto konaní nemožno v žiadnom prípade urobiť záver o pravdivosti tejto námietky. Dobrú povesť právnickej osoby treba hodnotiť z hľadiska jej postavenia v právnych vzťahoch, pričom v tomto konaní nebolo preukázané, že žalobca vystupoval v obchodných vzťahoch ako podnikateľský subjekt, ktorý si napríklad neplní svoje záväzky alebo samotní jeho zamestnanci, členovia či štatutári by svojim konaním v rámci činnosti žalobcu vzbudzovali pochybnosti o svojej bezúhonnosti. Súd konštatuje, že nie je dôvodná námietka žalovaného ohľadne nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Z tiráže predmetných novín nesporne vyplynulo, že žalovaný bol v rozhodnom čase vydavateľom novín, v ktorých došlo k publikácii článku a vzhľadom na to, že článok nie je autorsky podpísaný, zodpovednosť za jeho obsah v takom prípade nesie žalovaný. Nie je rozhodné v tomto smere na koho podnet došlo k zverejneniu článku, pretože vzhľadom na objektívnu povahu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti je občianskoprávna zodpovednosť vyvodzovaná voči vydavateľovi. Je pravdou, že podľa Trestného zákona trestne stíhaná môže byť len osoba fyzická a nie osoba právnická, nič to však nemení na už vyššie uvedených záveroch, že práve dobrá povesť právnickej osoby môže byť dotknutá (a v danom prípade aj bola) skreslenými informáciami ohľadne osôb vykonávajúcich funkcie jej štatutárneho orgánu. Súd preto návrhu žalobcu čo do požadovaného ospravedlnenia vyhovel pretože formu zverejnenia tlačového ospravedlnenia spočívajúcu v uvedení, že v trestnom konaní nebolo preukázané spáchanie predmetného trestného činu považoval za primeranú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k zásahu do dobrej povesti žalobcu došlo.
Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia, Občiansky zákonník v ust. § 19b ods. 2 a 3 neurčuje bližšie kritériá pre určenie primeraného peňažného zadosťučinenia za zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Treba tak podľa názoru súdu vychádzať nielen z okolností, za ktorých bol zásah prevedený ale aj z následkov, ktoré u dotknutého vyvolal. V tomto smere boli v súlade s návrhom žalobcu vypočutí dvaja svedkovia - U. T. členka žalobcu a Q. Y. - riaditeľ obchodného partnera žalobcu. Z ich výpovedí možno uzavrieť, že i keď zverejnenie predmetného článku spôsobilo ohľadne osoby žalobcu istú pochybnosť o jeho serióznosti ako obchodného partnera, nijako nebolo preukázané, že článok mal závažný negatívny vplyv na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu. Svedkyňa dokonca uviedla, že článku ani neuverila a považovala ho za výmysel. Súd preto s prihliadnutím na okolnosť, že síce išlo o článok publikovaný v regionálnych novinách, ktorý mohol mať pomerne značný lokálny dosah, nemal za preukázané, že by v dôsledku jeho publikácie výrazným spôsobom utrpela dobrá povesť žalovaného. Preto žalobu v tejto časti zamietol.
S poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.