Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-97-2011.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5C/97/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudca JUDr. Helena Loduhová v právnej veci navrhovateľa D. J., nar. X. X. XXXX, bytom C. E. XXX, právne zast. JUDr. Róbertom Faturom, advokátom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23 proti odporcovi Š. E., nar. X. X. XXXX, bytom C. E. XXX, právne zast. JUDr. Františkom Michalcom, advokátom v Považskej Bystrici, Sládkovičova 2545 o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 820,34 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že sa domáha náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktorú mu spôsobil odporca dňa 19. 9. 2012. Poukazoval na to, že rozhodnutím Obvodného úradu v Pov. Bystrici č. VVS A/2010/01164-00037 AP11, 2010/019 zo dňa 12. 6. 2010 bol odporca v súvislosti so skutkom, ktorý spáchal na jeho zdraví uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil formou drobného ublíženia na zdraví. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca ho dňa 19. 9. 2009 okolo 10.00 hod. na miestnej komunikácii pred záhradou rodinného domu č. 132 v obci C. E. fyzicky napadol tak, že do neho sotil bicykel, zhodil ho na zem, tlačil svojou váhou na bicykel, udieral ho do oblasti tváre. Tvrdil, že v dôsledku konania odporcu utrpel zranenie - zlomeninu nosovej kosti s posunom doľava, pomliaždenie mäkkých častí tvárovej časti hlavy v oblasti čela a tváre obojstranne, pomliaždenie chrbtovej strany oboch rúk s krvnou podkožnou podliatinou a pomliaždenie driekovej krajiny obojstranne a kožnú odierku na nose, pričom na základe znaleckých posudkov žiadal, aby mu odporca zaplatil 2 537,70 € ako náhradu škody ako aj trovy konania.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Potom ako súd vydal vo veci platobný rozkaz podal proti nemu odpor, v ktorom uviedol, že žiadna príčinná súvislosť medzi popísanými zraneniami a jeho konaním nie je, že posudky boli vypracované 2 roky po údajnom skutku. Poukazoval na rozpory v týchto posudkoch a tiež na to, že žiadneho konania voči navrhovateľovi sa nedopustil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa s lekárskou správou MUDr. S. M. zo dňa 9. 9. 2011, znaleckým posudkom MUDr. M. U. zo dňa 9. 9. 2009, ďalej rozhodnutím Obvodného úradu v Pov. Bystrici, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12. 6. 2010, výpisom zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu k návrhu navrhovateľa, vypočul svedkov Q. G., U. H., O.. D. S., J. U., Ľ. E., oboznámil sa s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy zo dňa 5. 6. 2012, s protestom prokurátora zo dňa 30. 4. 2012, s rozhodnutím ministra
vnútra SR zo dňa 15. 8. 2012, vypočul svedkyňu C. E., D. J., svedka L. M., oboznámil sa s rozsudkom tunajšieho súdu 5C 42/2007 a zistil nasledovné:
Rozhodnutím Obvodného úradu Pov. Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. k. VVS A/2010/001164-00037 AP11, 2010/019 zo dňa 12. 6. 2010 bol odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil formou drobného ublíženia na zdraví tým, že dňa 19. 9. 2009 v čase okolo 10.00 hod. na miestnej komunikácii pred záhradou rodinného domu č. 132 v obci C. E. fyzicky napadol poškodeného D.F. J. - navrhovateľa a to tak, že do neho sotil bicykel, ktorý poškodeného zhodil na zem a následne - tlačiac svojou váhou na bicykel a tým na poškodeného, tohto udieral do oblasti tváre, pričom poškodenému začala tiecť krv z nosa. Odporca spôsobil konaním poškodenému navrhovateľovi podľa znaleckého posudku MUDr. M. U. zlomeninu nosovej kosti s posunom doľava, pomliaždenie mäkkých častí tvárovej časti hlavy v oblasti čela a tváre obojstranne, pomliaždenie chrbtovej strany oboch rúk s krvnou podkožnou podliatinou, pomliaždenia driekovej krajiny obojstranne a kožnú oderku na chrbte nosa. Spôsobené zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 7 dní. Obvodný úrad týmto rozhodnutím uložil odporcovi pokutu vo výške 60,- €. Ako vyplýva z tohto rozhodnutia odporca popieral, že by sa dopustil tohto priestupku a správny orgán vypočul svedka D. J. mladšieho, Q. G.Ú. - manželku navrhovateľa, U. H., svedka Ľ. E., oboznámil sa so stanoviskom znalca neurológa.
Po tom ako bol podaný návrh na toto konanie, okresný prokurátor v Pov. Bystrici podal proti rozhodnutiu obvodného úradu protest a to dňa 30. 4. 2012 pod č. Pd 27/2012. V proteste prokurátor poukazoval na to, že správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukazoval na tú skutočnosť, že konaniu o prejednaní priestupku správnym orgánom predchádzalo vybavovanie veci v skrátenom vyšetrovaní a že uznesením zo dňa 5. 11. 2009 pod č. ČVS: ORP-964/OSV-PB-2009 bolo začaté trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví. V rámci skráteného vyšetrovania bol vypočutý navrhovateľ, ktorý uviedol, že v čase, keď obíjal orechy a jeho družka ich zbierala, išiel po ceste na bicykli odporca a počul ako nadáva jeho družke, že ju nakope. Uviedol, že Š. E. držal bicykel pred sebou a on bol od neho asi 1 meter a keď odporca prišiel s bicyklom bližšie a bol pred navrhovateľom, zatočil s bicyklom, bokom bicykla do neho vrazila zvalil ho. Navrhovateľ sa pri páde zachytil bicykla, s bicyklom spadol na zem na chrbát, spadol na neho aj odporca, ktorý sa hneď zdvihol, skočil na navrhovateľa, pričom navrhovateľ si všimol, že odporcovi z čela po tvári tieklo dosť veľa krvi a navrhovateľ ho udieral päsťami do tváre, do čela a do nosa. Po tom ako tam priskočil syn navrhovateľa, stiahol odporcu z neho, pričom navrhovateľovi po návšteve v nemocnici zistili opuch rúk, ranu na nose a podliatiny na hlave. Prokurátor v proteste ďalej poukazoval na výsluch odporcu, ktorý poukazoval na to, že mal konflikt s navrhovateľom, pretože bol zranený a bol na ošetrení a podal na navrhovateľa regres. Uviedol, že ku konfliktu došlo po tom ako upozornil navrhovateľa, že zbiera orechy, ktoré nie sú jeho, pričom navrhovateľ vyšiel spod orecha, nadával mu, zahnal sa na neho päsťou pravej ruky, potom utŕžil od neho úder ľavou rukou na pravé ucho, na čo pustil bicykel a bránil sa ďalším útokom navrhovateľa. Potom prišiel syn navrhovateľa, ktorý ho napadol päsťami. Syn navrhovateľa mu chcel zobrať bicykel, ktorý hodil smerom na odporcu, pričom navrhovateľ na neho znova zaútočil, potkol sa o bicykel, spadol naň, keď sa postavil znova chcel na neho zaútočiť, potom ho spoločne napadol so synom a keď sa navrhovateľ na neho zahnal, videl v jeho ruke čepeľ noža. S čepeľou noža sa na neho zahnal a krátko na to sa mu pustila z čela krv a bol ošetrený s tržnou ranou.
Prokurátor ďalej uviedol, že v rámci skráteného vyšetrovania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva a poukazoval na to, že vo výpovedi na ústnom pojednávaní v priestupkovom konaní poukazoval odporca na to, že na navrhovateľovi nenašli nijaké zranenie, hoci tento udával, že mu tiekla krv. Poukazoval na rozpor v tom, že svedkyňa H.Í. uviedla, že ku konfliktu nedošlo pred domom navrhovateľa ale priamo pred jej domom a na to, že samotný navrhovateľ vypovedal, že po páde na zem mal jednu ruku pod chrbtom a druhú pod bicyklom, nemohol sa brániť a z nosa mu tiekla krv. Že sa snažil odvrátiť údery na tvár, že jeho syn bol na orechu a on ležal pod bicyklom. Ďalej poukazoval prokurátor na výsluch svedkyne H., na to, že O. H. - svedok videl, že krvácal odporca. Po zhodnotení týchto výpovedí prokurátor poukazoval na rozpory v tvrdeniach, na to, že samotný navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že obvinený E. pristúpil k nemu a na neho sotil bicykel. Z toho vyplýva, že miesto spáchania priestupku malo byť pod orechom, pričom samotný navrhovateľ tvrdil, že konflikt sa odohral medzi domami, čo je v súlade s výpoveďou svedkyne U. H.. Ďalej poukazoval prokurátor na to, že pri slovnom konflikte bol D. J. mladší na miestnej komunikácii a je potom nelogické, aby následne vyliezol na strom a potom zo stromu zliezol na pomoc svojmu otcovi, ktorý mal byť fyzicky napadnutý odporcom. Poukazoval na to, že samotný
navrhovateľ tvrdil, že odporcovi dosť hodne tiekla krv, že správy orgán sa nezaoberal tým, či vôbec mohlo dôjsť k incidentu tak ako ho opisoval navrhovateľ, pretože ak by odporca zatočil s bicyklom a bokom bicykla buchol do navrhovateľa, musel by ho držať za riadidlá a teda by sa nemohol potknúť o zadné koleso bicykla, ale musel by padnúť cez stred bicykla čím by si nemohol spôsobiť zranenie na čele - reznú ranu s tak výrazným krvácaním. Pri takto mohutnom krvácaní by musela krv z odporcu stekať na navrhovateľa, ktorý mal ležať pod odporcom, avšak ani jeden svedok neuviedol, že by bol odporca zakrvavený. Potom sa javí logické tvrdenie odporcu, že zranenie bolo spôsobené cudzím predmetom zo strany navrhovateľa, kedy po následnom silnom krvácaní mal ihneď navrhovateľ odísť s rodinou z miesta konfliktu. Prokurátor poukazoval na to, že správny orgán neodstránil rozpory vo výpovediach ohľadne miesta spáchania priestupku, že na ceste mali byť pred fyzickým konfliktom okrem navrhovateľa, odporcu aj jeho syn, neodstránil rozpory v spôsobe a mechanizme vzniku zranenia a nezaoberal sa skutočnosťou, že navrhovateľ išiel za odporcom i napriek tomu, že tento vec riešil len slovným konfliktom.
Na základe protestu prokurátora Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím SVS-OP2-2012/014033/TKD zo dňa 5. 6. 2012 vyhovelo protestu prokurátora a právoplatné rozhodnutie obvodného úradu zrušilo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa stotožnil s argumentmi prokurátora a následne na základe rozkladu proti tomuto rozhodnutiu minister vnútra SR rozhodnutím SLV-OLVS-78/2012 zo dňa 15. 8. 2012 rozklad zamietol.
V priebehu tohto konania navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že zbieral orechy na pozemku, ktorý nie je jeho ani odporcu, pretože tento orech zasadil. V čase incidentu bol jeho syn na orechu, striasal orechy a družka ich zbierala. Vtedy vyšiel odporca z domu, vykrikoval na jeho družku, vyhrážal sa jej, čo on začul a odporcu sa pýtal aký má problém. Tvrdil, že odporca na neho začal tlačiť bicykel, on sa chytil bicykla za rúčku, neudržal rovnováhu, pretože odporca tlačil bicykel na neho, on spadol a na neho spadol aj odporca. Spadol tak, že obe ruky mal pod sebou, pri páde sa udrel on a zrejme aj odporca. Tvrdil, že keď sa postavil odporca ho asi ešte 5-krát udrel do tváre, potom ho odsotil jeho syn a išli domov. Tvrdil, že odporca mu zlomil nos tak, že keď ležal pod bicyklom, odporca vstal do pokľaku a nos mu zlomil údermi päsťou. Tvrdil, že všetko to videl jeho syn, jeho družka a L. M..
Svedkyňa Q. G., družka navrhovateľa, uviedla, že navrhovateľ ju poslal zbierať orechy a išla tam spolu so synom. Asi o 5 minút prišiel za nimi navrhovateľ, syn bol na strome a ona zbierala pod stromom orechy. Za krátko išiel odporca na bicykli, vykrikoval na nich, že ako sa opovažujú zbierať orechy. Navrhovateľ sa ho opýtal, že z akého dôvodu ich odtiaľ vyháňa na čom odporca prišiel bližšie k navrhovateľovi, sotil bicykel na neho, na čo navrhovateľ spadol hore znak, bicykel spadol na neho, odporca sa zvalil na bicykel a navrhovateľa udieral päsťami. Vtedy kričala na syna, aby ratoval otca, na čo syn zišiel zo stromu, odtiahol odporcu, odhodil bicykel a pomohol navrhovateľovi vstať. Vtedy videla, že odporca má na tvári krv. Následne išli potom na ošetrenie do nemocnice.
Svedkyňa U. H. uviedla, že nevidela čo sa stalo medzi účastníkmi konania, počula len hlasy, ale išla dnu. Nevedela sa vyjadriť, či medzi účastníkmi konania boli nejaké nezhody, pričom odporca poukazoval na to, že svedkyňa bola na balkóne a videla kto bol pri orechu. Svedkyňa trvala na tom, že nevidela nič, hoci bola na balkóne. Tvrdila, že počula len hlas. Svedkyňa po porovnaní jej výpovede zo správneho konania uviedla, že bola na balkóne, počula hlasy a na chvíľu zazrela aj účastníkov konania.
Svedok Ing. D. S. uviedol, že bol priamym svedkom incidentu, pretože v tento deň išiel požiadať odporcu, aby mu išiel pomôcť rezať drevo. Uviedol, že ho čakal v hornej izbe jeho domu. Keď odporca nechodil, vyzeral z okna a počul hlasy a nadávky. Počul ako navrhovateľ opĺzlo nadáva a videl ako ide smerom k odporcovi, ktorý išiel po ceste. Bolo to už pri dome odporcu, keď navrhovateľ prišiel k odporcovi, začal do neho sácať, pričom odporcov bicykel bol medzi nimi. Odporca mal bicykel opretý o seba, pretože sa sácali rukami a potom prišiel syn navrhovateľa, ktorý začal odporcu tiež sácať. Navrhovateľ chytil bicykel, bral ho odporcovi a snažil sa ho tlačiť na odporcu. Odporca ustupoval, J. stratil rovnováhu a spadol na bicykel. Potom sa prestal odporca s navrhovateľovým synom doťahovať, J. stál, chodil po zadnom kolese bicykla a potom odišiel aj so synom. Bicykel zostal na zemi. Svedok uviedol, že videl, že odporcovi ide krv. Na dvore bol jeho brat a na balkóne svedkyňa H.. Potom odišiel preč. Svedok tvrdil, že pri incidente družka navrhovateľa vôbec nebola. Uviedol tiež, že nevidel, že by bol navrhovateľ zranený.
Svedok J. U. uviedol, že incident medzi účastníkmi konania nevidel, že v ten deň išiel okolo neho odporca, ktorý mu povedal, že tam má napadané orechy, na čo mu on povedal, že má svoje 3 orechy v záhrade, že tam nepôjde, nech si ich pozberá on.
Svedok Ľ. E., brat odporcu uviedol, že incident medzi účastníkmi konania nevidel, pracoval vo dvore, o incidente sa dozvedel od odporcu. Keď ho volala žena odporcu videl, že na chodbe je nakvapkaná krv. Počul hlasy, vedel, že sa hádajú a že s bratom si veľmi nevychádza.
Svedkyňa C. E. uviedla, že v blízkosti odporcu má záhradu, na ktorú išla v deň incidentu oberať jablká a slivky. Keď sa blížila k záhrade, počula odporcu ako hovorí nejakej žene, aby neoberala orechy, že majiteľ to zakázal. Za tým počula ako hovorila odporcovi, že je „kokot vyjebaný, že ich nesadil“. Odporca išiel s bicyklom hore, zrazu k nemu pribehol navrhovateľ, skočil do neho a vzájomne si nadávali, pričom navrhovateľ udrel odporcu a to viackrát. Potom tam prišiel aj jeho syn, útočili na odporcu, pričom navrhovateľ vytrhol odporcovi bicykel a hodil ho na zem. Rozbehol sa za odporcom, pričom sa potkol a spadol na bicykel. Postavil sa, vykrikoval na odporcu, ktorý začal cúvať, išiel preč, bicykel tam zostal a oni išli za ním. Pri rodinnom dome U. H. videla, že niekto tam stál na balkóne a díval sa, potom niekto zakričal, že sa mu valí krv a J. aj so synom odišli. Tvrdila, že manželka navrhovateľa pri incidente nebola. Keď zišla zo stromu, stála na jednom mieste a prizerala sa. Zo svojho miesta svedkyňa nevidela, či bol odporca zranený.
Svedok D. J.- mladší uviedol, že v deň incidentu s otcom a mamou oberal orechy. V čase, keď prichádzal odporca ich otriasal. Keď sa odporca priblížil, začal vykrikovať, že čo zbierajú tie orechy, na čo otec vyšiel spod orecha, pýtal sa ho čo mu to vadí, na čo odporca sotil do otca s bicyklom, otec spadol, bicykel na neho a na neho spadol ešte aj E.. Tvrdil, že odporca navrhovateľ udieral, na čo navrhovateľovi začala tiecť krv z tváre. Tvrdil, že odporcu od navrhovateľa odstrčil, dal bicykel preč a potom spoločne s rodičmi odišli.
Svedok L. M. uviedol, že v tento deň odchádzal z domu svojej matky, ktorú išiel zaviesť na ošetrenie. Videl, že odporca tam stojí na bicykli, vulgárne nadáva a vyhráža sa manželke navrhovateľa. Navrhovateľ prichádzal naraz s odporcom alebo len o trošku neskôr. Keď bol pri orechu, prišiel k nemu odporca a bez toho, aby si niečo povedali, sotil do navrhovateľa bicyklom a potom ešte padal na bicykel. Keď odporca padol na navrhovateľa, prišiel tam syn navrhovateľa, ktorý odporcu od neho odhodil, potom odporca zobral bicykel, neskôr ho hodil o zem. Uviedol, že nevidel, či bol odporca zranený, videl však ako J. tiekla krv a že navrhovateľ odporcovi nenadával.
Z rozsudku tunajšieho súdu 5C 42/2007 súd zistil, že v konaní kde bol navrhovateľ žalobcom proti odporcovi Ing. D. M. bol zamietnutý návrh navrhovateľa o náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že pri návšteve navrhovateľa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pov. Bystrici ho bezdôvodne udrel. Súd návrh zamietol, nakoľko dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k slovnej potýčke, avšak nie k fyzickému napadnutiu a preto navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a jeho návrh na náhradu škody 250 000,- Sk bol zamietnutý.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.
Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporca mali dňa 19. 9. 2009 konflikt, pri ktorom odporca navrhovateľovi verbálne vyčítal, že zbiera orechy, ktoré mu nepatria. Došlo medzi nimi k slovnej potýčke, avšak z výpovede svedkov a doplneného dokazovania vyplynulo, že odporca na navrhovateľa fyzicky nezaútočil. Predovšetkým bol rozpor v tvrdení navrhovateľa o tom ako sa incident odohral, kedy navrhovateľ najskôr tvrdil, že odporca ho zhodil na zem spolu s jeho bicyklom, udieral ho do oblasti tváre, pričom jednu ruku mal pod bicyklom, druhú pod telom, následne tvrdil, že obe ruky mal pod telom a potom ako prokurátor poukazoval na mechanizmus pádu, začal tvrdiť, že sa držal riadidla bicykla. Nie je pritom možné,
aby pri páde spadol navrhovateľ tak, aby mal obe ruky pod sebou, čiže okolnosti jeho pádu nemohli prebehnúť tak, ako to popísal navrhovateľ. Tiež z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa neodohral incident na mieste ako to popísal navrhovateľ a že to bol práve navrhovateľ, ktorý ako prvý fyzicky zaútočil na odporcu a spôsobil mu zranenie. V priebehu konania boli vypočutí svedkovia, pričom svedkovia nezaujatí vypovedali, že to bol navrhovateľ, ktorý začal strkať do odporcu, sácať ho cez bicykel a že navrhovateľ spôsobil zranenie odporcovi. Taktiež bol preukázaný rozpor v tvrdení navrhovateľa v tom, že svedkovia
- jeho syn i družka vypovedali, že po údajnom napadnutí odporcu a po tom, ako po zákroku syna navrhovateľa sa navrhovateľ postavil, odišli z miesta činu, pričom navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že odporca mu potom ešte ušetril viacero rán do hlavy, čo ani jeden svedok neuviedol. Súd sa stotožnil s výpoveďou svedkov C. E. a Ing. D. S., ktorí ako nezaujatí svedkovia potvrdili slovný konflikt medzi účastníkmi konania a zhodne tú skutočnosť, že to bol navrhovateľ, ktorý fyzicky zaútočil na odporcu.
Pri uplatnení náhrady škody je potrebné, aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním škodu a poškodením zdravia navrhovateľa. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že takáto príčinná súvislosť nebola preukázaná, že to bol navrhovateľ, ktorý po verbálnom konflikte fyzicky napadol odporcu a pokiaľ tvrdenia mal preukázať svedok M., súd mal za to, že vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi bola táto tendenčná a zaujatá. Pretože príčinná súvislosť medzi konaním a následkom preukázaná nebola, súd návrh ako nedôvodný zamietol bez toho, aby preukazoval výšku škody vzhľadom na hospodárnosť konania.
Keďže odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 820,34 € za 7 úkonov á 101,24 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 27.2.2012, 12.3.2012, 20.8.2012, 3.9.2012, 17.9.2012 a 19.11.2012), 1 úkon á 50,62 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prerušenie konania) a tomu zodpovedajúci režijný paušál 61,04 € (§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - 8 x 7,63 €). Súd konštatuje, že sa odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o prerušenie konania si právny zástupca odporcu uplatnil úkon právnej služby vo výške 101,24 €, avšak v zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004, keďže ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, má nárok iba na polovicu tarifnej odmeny, bola mu priznaná iba táto suma. Právnemu zástupcovi ďalej súd nepriznal odmenu za žiadosť o podanie podnetu na Okresnú prokuratúru a úradný záznam napísaný dňa 15.8.2012, keďže súd má za to, že dané úkony nie sú úkonmi tohto súdneho konania a nemôže ich znášať navrhovateľ. Súd tiež nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 15.3.2012, keďže tento úkon sa súdu javil ako nadbytočný vzhľadom na to, že dňa 12.3.2012 sa vo veci konalo súdne pojednávanie, na ktorom bol právny zástupca odporcu prítomný, a teda mohol súdu navrhnúť dôkazy ústne na tomto pojednávaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.