Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, IČO: 37 955 365, advokát so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX/X, XXX XX D., občan SR, právne zast. A. E. F., IČO: 42 307 155, advokát so sídlom Námestie SNP 23, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 38.000,-- Eur, takto

rozhodol:

I/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 20. 12. 2022 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 38.000,-- Eur. Uviedol, že so žalovanou boli druh a družka a žalovaná bola vlastníčkou bytu vo Zvolene. V rokoch 2015 až 2018 jej pomáhal s rekonštrukciou bytu a opravami a to ako materiálne, tak aj finančne. Rekonštrukcia prebiehala v zmysle cenovej ponuky vo výške 38.000,-- Eur, ktorá obsahovala rozsah prác aj materiál. Po skončení prác žalovaná nemala finančné prostriedky na zaplatenie a osoby vykonávajúce rekonštrukciu sa opakovane domáhali zaplatenia za prácu a materiál, preto žalobca dňa 21. 12. 2020 dlžnú sumu zaplatil za žalovanú. Právne svoj nárok odôvodnil s poukazom na , .

2. Žalovaná v písomnej reakcii na žalobu uviedla, že túto považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú. Skutkové tvrdenia v žalobe sú neúplné a v rozhodujúcej miere nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaná potvrdila, že je vlastníčkou označeného bytu, ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva kúpou v auguste 2015. Rovnako potvrdila, že od roku 2015 do roku 2019 bola v partnerskom vzťahu so žalobcom a počas uvedeného obdobia prebehla čiastočná rekonštrukcia bytu. Žalovaný jej z jeho vlastnej iniciatívy ako vtedajší životný partner pomáhal, na niektorých prácach sa podieľali osoby, ktoré žalobca označil v žalobe ako svedkov. Potiaľto súhlasila so skutkovými tvrdeniami, všetky ostatné skutkové tvrdenia žalobcu poprela. Žalovaná uviedla, že po nadobudnutí bytu do svojho vlastníctva jej žalobca ako vtedajší partner, s ktorým plánovali spoločnú budúcnosť aj bývanie, ponúkol pomoc s rekonštrukciou bytu, uviedol, že má príbuzných a známych, ktorí sa venujú stavebným prácam. Následne všetky podrobnosti dohadoval iniciatívne žalobca, ona do toho nezasahovala. Osoby, ktoré sa podieľali na realizácii prác a to G. C., A. C. a A. C., sú príbuzní žalobcu, osoba A. A. je rodinný známy žalobcu a zároveň zamestnanec jeho spoločnosti. Ani s jednou z týchto osôb sa žalobkyňa nedohodla, ani nerozprávala o akejkoľvek forme finančnej odplaty, či odmeny za vykonané práce. Nemá vedomosť o žiadnej cenovej ponuke na 38.000,-- Eur, takáto jej nikdy nebola predložená a už vôbec takúto ponuku neodsúhlasila. Nikdy sa označeným osobám nezaviazala zaplatiť akúkoľvek sumu, preto voči nim nemala žiadnu

právnu povinnosť, neexistoval právny dôvod, aby si voči žalovanej, ktorákoľvek z týchto osôb čokoľvek uplatňovala. S uvedenými osobami komunikoval výlučne žalobca a žalobca žalovanej prezentoval, že tieto osoby sú jeho blízki príbuzní a teda, že prostredníctvom nich pomôže žalovanej s rekonštrukciou bytu. Žalovaná preto poprela tvrdenie žalobcu, že za ňu údajne uhradil dlžnú sumu, pretože žiadny dlh žalovanej nevznikol. Neexistoval žiaden dôvod, prečo by mal žalobca za žalovanú poskytnúť dotknutým osobám akékoľvek plnenie, na ktoré by mala byť žalovaná povinná a teda neexistoval dôvod vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu voči žalovanej. Na dokreslenie situácie uviedla, že žalobu žalobcu považuje len za pomstu voči osobe žalovanej, pretože voči žalobcovi viac než dva roky bezúspešne vedie exekúciu na vymoženie jej právoplatne priznaných nárokov a žalobca sa v tomto spore snaží zrejme docieliť judikovanie neexistujúcej pohľadávky, ktorú by si mohol započítať voči pohľadávkam vymáhaným v prebiehajúcich exekúciách. Preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v replike zotrval na tvrdení, že rekonštrukcia bytu prebiehala na základe cenovej ponuky, tak ako uviedol v žalobe a práce realizovali osoby uvedené v žalobe. Poukázal na to, že žalovaná vo vyjadrení neuviedla, akým spôsobom a z akých prostriedkov financovala rekonštrukciu bytu a prečo by túto rekonštrukciu mal zaplatiť žalobca zo svojich finančných prostriedkov. Tvrdenie o dôvode podania žaloby z pomsty považuje žalovaný za irelevantné.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom postoji, poukázala na to, že žalobca ju nikdy nekontaktoval s požiadavkou na úhradu sumy 38.000,-- Eur, prvý krát si takýto nárok uplatnil podanou žalobou. Poukaz žalobcu, že žalovaná nepreukázala, z akých finančných prostriedkov financovala rekonštrukciu bytu, považuje za bezpredmetnú, nakoľko žalobca vymedzil predmet sporu, keď tvrdí, že mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že za žalovanú platil údajnú dlžnú sumu. Toto tvrdenie žalovaná považuje za nepravdivé, ničím nepreukázané, pričom je na žalobcovi, aby preukázal tvrdený nárok.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení podľa ohľadne konkretizácie uplatneného nároku právny zástupca žalobcu z písomných poznámok žalobcu uviedol, že sa jedná konkrétne o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie v sume 876,-- Eur, plynovú pec 25 kW so zásobníkom na 250 litrov teplej vody v sume 2.860,-- Eur, akumulačnú nádrž 1000 litrovú v sume 1.280,-- Eur, práce na vypratávaní pivnice, výkopové práce pred betónovaním a odvoz sute v sume 860,-- a 688,-- Eur, odvoz 8x 3 tony, t. j. 24 ton sutín v celkovej sume 1.288,-- Eur, zásyp štrkodrvou + doprava v pivnici 886,-- Eur, kari rohože, betón a zhutnenie spolu s izoláciou a hydroizoláciou pivnice 1.280,-- Eur a 830,-- Eur práce, odpadové rúry na izoláciou 575,-- Eur, odstránenie omietok a stavba priečky priamo v byte 2x omietka a materiál spolu s prácou 5.680,-- Eur, maľovanie vrátane materiálu a práce 380,-- Eur, protipožiarne dvere spolu s osadením 2.880,-- Eur, vyvložkovanie komína nerezou 4.380,-- Eur vrátane domurovania komínového otvoru a dymovodu, radiátory, nerezové trubky, izolácie, ventily + práce v sume 8.450,-- Eur, búracie práce na dverách + montáž, obložkové dvere, stierkovanie biele + maľovanie 4.830,-- Eur. Uvedené práce sú v celkovej hodnote 38.000,20 Eur, v konaní si žalobca uplatňuje čiastku 38.000,-- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že po kúpe bytu, keďže sa jednalo o starý byt, ktorý bolo potrebné zrekonštruovať, sa so žalovanou dohodol, keďže on to vedel vybaviť, že zabezpečí pre ňu rekonštrukčné práce aj materiál a ona to uhradí. Bolo dojednané, že to uhradí po skončení rekonštrukčných prác. Rekonštrukcia prebiehala postupne od roku 2016 do roku 2019 podľa stavu finančných prostriedkov. Materiál sa postupne objednával podľa potreby a uhrádzal sa pri kúpe alebo následne, pričom všetky financie uhrádzal výlučne žalobca. Tak isto sa uhrádzali práce, niekedy priebežne, konečné práce boli vyúčtované v decembri 2021. Žalobca potvrdil, že práce vykonávali označení svedkovia ako fyzické osoby, jedná sa o rodinných príslušníkov a blízkych známych žalobcu, pomáhali mu ako fyzické osoby, nie živnostníci aj preto, aby ušetrili finančné prostriedky. Práce sa dohodli vopred, čo sa bude robiť a následne sa práce vykonávali. Žalobca však už bližšie nevedel uviesť, kto a aké práce vykonával a komu a koľko konkrétne bolo uhradené. Doklady k dispozícii nemá. K dohode o konkrétnej práci a aj odmene sa môžu vyjadriť označení svedkovia, pretože k dohadovaniu konkrétnych prác a odmene došlo za účasti žalobcu, žalovanej a konkrétnej osoby.

7. Žalovaná poprela takto doplnené skutkové tvrdenia a vzniesla námietku použitia sudcovskej koncentrácie, nakoľko sa jedná o nové skutkové tvrdenia zo strany žalobcu, preto žiadala, aby na tieto súd neprihliadol, ani na ďalšie listinné doklady, ktoré žalobca predkladal až na pojednávaní, pretože ako skutkové tvrdenia, tak aj dôkazy mohol žalobca produkovať či už v žalobe, alebo v replike, s poukazom, že je riadne zastúpený advokátom a je jeho chybou, ak takto nepostupoval. Žalovaná poprela dohodu so žalobcom, že sa žalobca zaviaže zabezpečiť rekonštrukčné práce a tieto uhradí žalovaná. Uviedla, že žalobca prišiel iniciatívne s návrhom na rekonštrukciu s tým, že zabezpečí materiál aj osoby a keď sa ho žalovaná dopytovala čo a akým spôsobom sa teda bude robiť, žalobca jej hovoril, aby sa o to nestarala, že je to vybavené, zaplatené, že sa o to postaral on. Čo sa týka času rekonštrukcie, práce prebiehali naposledy na jar 2017, nasledovala kolaudácia, ktorá bola povolená v roku 2018. Žalovaná nebola prítomná pri dojednávaní toho, čo konkrétne sa bude realizovať, v akom rozsahu, aký materiál bude použitý, nebola oboznámená s cenou prác, s cenou materiálov, nebola jej predložená žiadna cenová ponuka. Všetko riešil samostatne žalobca a na jej dotazy sa len vyjadril, aby to ona neriešila.

8. Právny zástupca žalobcu namietal, že sa nejedná o nové skutkové tvrdenia, ale len bližšiu špecifikáciu nároku. Poprel, že by žalovaná nemala vedomosť o prácach a cenách, pretože ako vlastníčka bytu mala vedomosť o tom, že sa v ňom pohybovali ľudia, tak sa mohla sama zaujímať, čo sa deje, prípadne tých ľudí vykázať.

9. Svedok A. C. vypovedal, že je bratrancom žalobcu a volal mu žalobca, že treba prerobiť žalovanej byt aj pivnicu. Bol sa pozrieť v byte, kedy tam bol žalobca aj žalovaná, to bolo v roku 2017. Dohodli sa, čo treba robiť, pričom obaja mu ukázali byt aj pivnicu. Žalobca ho oslovil preto, že svedok je živnostník v oblasti murárskych prác, avšak ho oslovil ako rodinného príslušníka. Na začiatku žiadal zálohu 1.500,-- Eur, ktorú mu poskytol do jedného týždňa žalobca, bolo dohodnuté, že po ukončení prác ho vyplatia. Svedok uviedol, že žiadal obvyklú sadzbu 10,-- Eur na hodinu práce, pričom robil spolu so svojim otcom G. C.. Robili búracie práce, murovanie, stierky, vyspravovanie v byte aj v pivnici, práce trvali asi jeden mesiac. Materiál si zabezpečovali sami. Čo sa týka komunikácie so žalovanou, svedok uviedol, že žalovaná v byte bývala v čase, keď sa prerábal, takže vedela, čo sa robí, aj ich chodila pozerať a nemala voči tomu žiadne námietky. Keď sa vopred dohadovali, čo treba robiť, niečo hovoril žalobca, niečo žalovaná. Čo konkrétne sa hovorilo a robilo, si už svedok s odstupom času nepamätal. Svedok uviedol, že materiál na práce si riešil sám cez predajňu Technik vo Zvolene, kde boli spolu so žalobcom. Keďže mal v predajni zľavu, faktúra bola vystavená na jeho meno, nevedel sa však vyjadriť, či ešte má k dispozícii nejaké doklady. Cenu materiálu uhrádzal žalobca. Práce sa vykonávali v období novembra, decembra 2017. O cene práce sa žalobca vopred pýtal, koľko to môže byť, dohodli sa, že sa vyúčtujú podľa odpracovaných hodín. Po ukončení prác si s otcom spočítali hodiny a vyšla im čiastka 3.000,-- Eur. Suma 3.000,-- Eur bola celková cena za prácu svedka aj jeho otca. Túto cenu odsúhlasil žalobca. Po ukončení prác mu žalobca oznámil, že nemajú peniaze, že ich vyplatia neskôr. Svedok uviedol, že niekedy vo februári, v marci 2020 bol za žalobcom, žiadal od neho doplatenie 1.500,-- Eur, túto sumu mu žalobca v hotovosti doplatil. Svedok uviedol, že žalovanú nevyzýval na zaplatenie, pretože na začiatku im hovorili, že ona nemá peniaze.

10. Svedok G. C. uviedol, že žalobca je jeho synovcom a žalobca ho oslovil s pomocou o murárske práce v byte jeho priateľky – žalovanej. Svedok komunikoval so žalobcom, ale do bytu chodila aj žalovaná, čo sa bude robiť, riešili so žalobcom aj žalovanou. Odmena bola dohodnutá tým spôsobom, keď sa všetko spraví, potom sa to doplatí, vopred žiadnu cenu nedohadovali. Práce vykonávali zhruba mesiac v roku 2017 podľa potreby. Po ukončení prác žalobca s odstupom času svedkovi vyplatil 1.500,-- Eur, zrejme v decembri 2020, tieto financie uhradil priamo k rukám svedka. Inak nič nevyplatil. K rozsahu prác svedok uviedol, že sa robilo všetko, čo bolo treba, t. j. obíjali sa omietky, robilo sa vyspravenie, betonáž, potery. Žalobca chodil do bytu spolu so žalovanou, pričom žalobca hovoril, čo treba urobiť. Keď bol potrebný materiál, tento obstarával žalobca spolu so synom svedka. O cene prác svedok komunikoval so žalobcom, neriešil to so žalovanou. Žalobca za ním prišiel domov s tým, že ho vyplatil v hotovosti.

11. Svedok A. A. uviedol, že je bývalým zamestnancom žalobcu a žalovaná bola vtedy jeho kolegyňou. Bol zamestnaný vo firme JAMALU ako robotník na stolárske práce. Práce v predmetnom byte mu zadával žalobca v rámci pracovného času pre firmu JAMALU po konzultácii so žalovanou. Svedkovi bol vyplatený zamestnanecký plat, nebolo osobitne dojednané žiadne odmeňovanie v súvislosti s prácami v byte žalovanej. V byte žalovanej vykonával montáž zárubní alebo veci okolo stolárčiny a to sám alebo spolu so žalobcom. Práce vykonával v období 3 mesiacov až pol roka, podľa potreby. V byte vykonával

práce spravidla so žalobcom, po práci prišla aj žalovaná, prípadne s ňou odkonzultoval napr. dvere, aké sa vyberú, do ktorej strany sa budú otvárať a podobne. Z čoho sa financovala predmetná rekonštrukcia, sa nezaujímal. Materiál odsúhlasoval zrejme žalobca a tento ho zrejme aj uhrádzal, bola to však len domnienka svedka.

12. Na základe doplňujúceho vyjadrenia žalobcu a žalovanej k tomuto vyjadreniu a výsluchu svedkov, sudkyňa predniesla predbežné právne posúdenie veci podľa a nasl. , t. j. záväzkový vzťah – príkazná zmluva. Následne súd dal priestor stranám vyjadriť sa po predbežne vyslovenom právnom názore. Právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdení, že žalovaná vedela o tom, kto a čo prerába, bola prítomná pri prácach počas rekonštrukcie. Žalovaná poprela dohodu medzi žalobcom a žalovaným, že tento zabezpečí rekonštrukčné práce a žalovaná to uhradí žalobcovi, uviedla, že s dotknutými osobami nebola žiadna dohoda o úhrade ceny rekonštrukcie a žiadala na dôkaz o výsluch žalovanej.

13. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že byt zakúpila v roku 2015 v hodnote 55.000,-- Eur. V tom čase bola vo vzťahu so žalobcom a zároveň bola zamestnancom jeho firmy JAMALU. V byte boli potrebné len minimálne zásahy, prerábali sa dvere a bolo potrebné vyriešiť jeden otvor, čo sa stavebne riešilo ešte v roku 2015. Urobilo sa tiež maľovanie stien, čo robil A. C., ktorý v tejto veci nebol vypočúvaný ako svedok. Tieto práce zabezpečil žalobca ako jej vtedajší partner, robila ich však iná firma, nie príbuzní žalobcu. Nie je pravdou, že by v tom čase nemala finančné prostriedky, mala financie z vyporiadania BSM. Žalobca tvrdil, že v tom byte budú bývať spolu, plánovali spoločnú budúcnosť a uviedol, že jej chce pomôcť. Po kúpe bytu sa rozprávali, čo by bolo vhodné urobiť, ale nie v tom význame, že by to žalovaná chcela hneď realizovať. Žalobca jej však navrhol, že on to zabezpečí a nechce od nej za to žiadne peniaze, pretože tam bude bývať. Ak by žalovaná vedela, že prerábka by stála 38.000,-- Eur, ktoré by mala uhrádzať ona, určite by s tým nesúhlasila, pretože tá hodnota bola neporovnateľná k hodnote bytu. Je pravdou, že v tom byte ona bývala, prespával tam však aj žalobca aj so svojimi deťmi, hoci nie denne, ale podľa toho ako sa mu dalo. Mal kľúče od bytu aj od pivnice, počas prác to bol väčšinou on, kto sprístupnil byt pre práce, kto komunikoval s pracovníkmi. V byte bolo kúrenie na pevné palivo a žalobca uviedol, že sa nechce dívať, ako ona vláči drevo, že prerobí kúrenie. Uviedol, že už predtým mal v dome, ktorý vlastnil s bývalou manželkou také kúrenie, takže vedel, čo bude treba urobiť, že pozná ľudí. Tieto práce sa vykonávali v rokoch 2016 až 2017. Žalovaná uviedla, že sama sa do toho nevyznala, preto mu dôverovala. Čo sa týkalo financovania prerábky, žalobca sa jednoznačne vyjadril, že jej chce finančne vypomôcť a teda od nej nepýta žiadne peniaze, ani nikdy jej neukázal žiadne doklady, nevedela, čo sa kupuje, za akú sumu. Je pravdou, že počas rekonštrukcie videla aké práce sa realizujú, pretože týmto pracovníkom poskytovala jedlo a pitie. Oni jej len hovorili, na čom sa so žalobcom dohodli, že sa bude robiť. Ona sa však nikomu nezaviazala, že by za tie práce niekomu mala zaplatiť, s nimi to vždy riešil žalobca. Investície žalobcu vnímala tak, že plánovali spoločnú budúcnosť, mienili v tom byte spolu bývať a žalobca jej sám navrhol, že to pre ňu urobí a nebude od nej žiadať žiadne peniaze. Vo vzťahu so žalobcom boli do roku 2019 a dovtedy nikdy žalobca neuvádzal, že by bolo čokoľvek potrebné uhradiť, že by nejaké osoby mali požiadavky na dlžobu, tak ako to uvádzali svedkovia, že až v roku 2020 sa malo niečo uhrádzať. Ju samú nikdy nikto neoslovil, že je nejaký dlh za práce alebo materiál. Takže aj spomínané kúrenie vybavoval výlučne žalobca, pričom žalovaná uviedla, že k tomu nemá ani žiadne doklady, čo jej neskôr spôsobovalo problémy s revíziou, s vybavením poistky. Okrem toho si žalobca všetko vykonával podľa vlastných predstáv s tým, že mal plány napojiť na to ďalšie príslušenstvo, čo ale nezodpovedá potrebám žalovanej a aktuálny stav jej ani nevyhovuje. Sama nevedela, ako obsluhovať danú pec, žalobca jej nedal žiaden návod. Tieto práce boli ukončené v roku 2017 a následne kolaudácia bola v roku 2018, žiadne práce v roku 2019 a neskôr už určite neboli vykonávané. Žalovaná uviedla, že nikdy od žiadnej osoby nedostala cenovú ponuku, s nikým o tom nejednala, nič nepodpisovala a sumu rekonštrukcie vo výške 38.000,-- Eur považuje za neprimeranú, nikdy by s takou nesúhlasila vzhľadom na hodnotu bytu. Pri prerábke sa žalobca vyjadril tak, že všetko kupuje bez dokladov, lebo že to vyjde lacnejšie a pozná sa s ľuďmi. Čo sa týkalo kolaudácie rekonštruovaného kúrenia, nevedela, že bude potrebovať nejaké doklady, pretože žalobca tvrdil, že všetko zabezpečí bez dokladov, aj revíziu aj inštaláciu, keďže sa pozná s ľuďmi. Žalobca sa rozhodol pre také kúrenie, ktoré mal vo svojom rodinnom dome, kde nepotreboval žiadne povolenie. Keď sa žalovaná informovala, zistila, že v bytovom dome je to inak, a že potrebuje povolenie a spolu so žalobcom to následne vybavovali. Po ukončení vzťahu po roku 2019 potrebovala nejaké doklady kvôli revízii aj kvôli poistke, avšak žalobca jej uviedol, že žiadne nemá. Žalovaná dodala, že po ukončení prác sa niekoľko krát stretla aj so svedkami, avšak nikdy jej žiaden nepovedal, že by im mali byť dlžní peniaze, či už ona alebo aj žalobca. Po rozchode so žalobcom tento

nikdy od nej nežiadal žiadnu úhradu za rekonštrukciu, až zo žaloby sa dozvedela, že žiada od nej sumu 38.000,-- Eur. Poukázala na to, že v minulosti poskytla žalobcovi pôžičku na kúpu jeho nehnuteľnosti vo výške 12.000,-- Eur a na svoje meno si zobrala tiež spotrebný úver, z ktorého sa vyplácala kúpa tohto bytu a žalobca jej prisľúbil vrátenie peňazí do konca roku 2019. Po rozchode ho oslovila na vrátenie týchto peňazí, on s ňou však nekomunikoval, preto si uplatnila nárok súdnou cestou a toho času ho vymáha exekučne.

14. Následne žalobca v rámci vyjadrenia k výpovedi žalovanej začal podrobne prednášať nové skutkové tvrdenia o priebehu vzájomného vzťahu so žalovanou, o priebehu rekonštrukcie bytu, pričom sudkyňa konštatovala, že sa v danom prípade má jednať o nové skutkové tvrdenia a uznesením na pojednávaní uložila obom stranám v rámci sudcovskej koncentrácie konania, v lehote do jedného týždňa od pojednávania, písomne doplniť skutkové tvrdenia, prípadne dôkazné návrhy s prihliadnutím na výsledky doterajšieho dokazovania. Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručené súdu 03. 08. 2023 zotrvala na doposiaľ uvedených skutkových tvrdeniach vyplývajúcich aj z jej výsluchu, žalobca sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril, požiadal o predĺženie lehoty o 7 kalendárnych dní bez uvedenia dôvodu, súd uznesením zo dňa 04. 08. 2023 zamietol žiadosť žalobcu o predĺženie sudcovskej lehoty, žalobca žiadne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol.

15. Po vykonaní dokazovania súd predniesol predbežný právny názor tak, že vec bude posudzovať podľa a to titul bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Po tomto predbežnom právnom názore strany ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy neuviedli.

16. V rámci záverečnej reči žalovaná vzniesla námietku premlčania s poukazom na rôzne vyjadrenia žalobcu, ak podľa jeho tvrdenia mala žalovaná uhradiť peniaze z vyporiadania BSM, ktoré peniaze obdržala v roku 2015, nárok žalovaného sa premlčal najneskôr v roku 2018, ak mali byť peniaze vyplatené po ukončení rekonštrukčných prác, nárok žalobcu bol premlčaný v roku 2021. K námietke právny zástupca žalobcu uviedol, že túto považuje viac menej teoreticky uvádzanú, ak by lehota mala plynúť od vyporiadania BSM žalovanej, je potrebné zistiť, či žalobca o tom mal vedomosť, čo preukázané nebolo. Ak by mala plynúť od návrhu na kolaudačné rozhodnutie, tiež nie je preukázané, či mal o tom žalobca vedomosť. Okrem toho nie je zrejmé, či žalovaná uplatňuje všeobecnú 3 ročnú premlčaciu lehotu alebo 2 ročnú premlčaciu lehotu pri bezdôvodnom obohatení na základe právneho posúdenia súdom. Preto námietku premlčania považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú. Žalovaná uviedla, že k ukončeniu jej vzťahu so žalovaným došlo vo februári 2019.

17. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17.1. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17.2. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

18. Predmetom posudzovania súdom bol nárok žalobcu na úhradu čiastky 38.000,-- Eur, ktorú si v zmysle žaloby uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na . V žalobe žalobca poukázal na to, že je bývalým druhom žalovanej. Žalovaná si kúpila byt do osobného vlastníctva, pričom on jej v rokoch 2015 až 2018 pomáhal ako jej vtedajší partner s jeho rekonštrukciou. Tvrdil, že rekonštrukcia prebiehala v zmysle cenovej ponuky vo výške 38.000,-- Eur, po ukončení rekonštrukčných prác žalovaná nemala k dispozícii peniaze a osoby vykonávajúce rekonštrukciu sa domáhali opakovane zaplatenia za prácu a materiál. Preto žalobca dňa 21. 12. 2020 zaplatil dlžnú sumu za žalovanú. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia následne v písomnej replike žalobca neuviedol. Pri právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle podanej žaloby a písomnej repliky žalobcu súd konštatuje, že hoci žalobca po právnej stránke (zastúpený profesionálom – advokátom) poukázal na , , neuviedol, na základe ktorej skutkovej podstaty

konštatuje vznik bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie upravuje štyri skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a získaný z nepoctivých zdrojov. Keďže v súdnom sporovom konaní platí zásada „iura novit curia,“ t. j. že strany nemusia uvádzať právne posúdenie svojho nároku, nakoľko je to výlučne úlohou súdu. Súd konštatuje, že na základe skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe a v písomnej replike, by bolo možné usudzovať na bezdôvodné obohatenie podľa , t. j. bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na základe vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe a v písomnej duplike bolo zrejmé, že žalovaná poprela nárok žalobcu s tým, že nemala žiadne vedomosti o žalovanej sume, o rozsahu prác, o použitom materiáli pri rekonštrukcii bytu. Súd preto postupom podľa vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne konkretizácie uplatneného nároku, keď žalobca na pojednávaní doplnil, že už vopred sa mal so žalovanou dohodnúť, že jej vybaví a zabezpečí rekonštrukčné práce a materiál, pričom žalovaná nemala financie, preto sa dojednali, že on to zaplatí a ona to uhradí po ukončení rekonštrukčných prác. Žalovaná poprela tieto skutkové tvrdenia žalobcu a žiadala, aby na ne súd neprihliadol, nakoľko neboli prednesené včas v rámci žaloby a repliky. V tejto súvislosti súd uvádza, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( základných princípov ), rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili ( ) a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia je spolu s dôkazným bremenom predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t. j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejavuje v meritórnom rozhodnutí súdu. V zmysle koncentračnej zásady, ktorá bola zvýraznená v novom procesnom poriadku, v ustanovení , sú strany povinné predniesť skutkové tvrdenia a dôkazy včas, inak sa vystavujú procesnému následku a to, že súd na neskôr prednesené tvrdenia a dôkazy, ktoré mohli strany včas uplatniť, nemusí prihliadnuť. V zásade všetky podstatné skutočnosti a dôkazy majú byť prednesené v tzv. písomnom štádiu súdneho konania, kedy strany v žalobe, písomnom vyjadrení k žalobe, v replike a v duplike majú možnosť úplne a pravdivo opísať potrebné rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Súd spravidla prihliada na nové skutočnosti a dôkazy prednesené neskôr, ak vyplynú z výsledkov dokazovania a strany dovtedy nemali možnosť prípadne dôvod ich uvádzať. Pokiaľ teda žalobca v žalobe a v replike neuviedol všetky podstatné skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť ním uplatnený nárok, samo o sebe to automaticky neznamená stratu možnosti žalobcu uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle zákonnej úpravy, na neskôr označené skutočnosti a dôkazy súd „nemusí“ prihliadnuť, to znamená, že nie je uložená povinnosť súdu na tieto nové skutočnosti a dôkazy neprihliadať. Súd podľa okolností každého prípadu vyhodnocuje, či na uvedenie ďalších skutočností a dôkazov bude prihliadať alebo nie. V tomto konkrétnom prípade sa súd nestotožňuje s postojom právneho zástupcu žalobcu, že na pojednávaní žalobca len bližšie špecifikoval skutkové tvrdenia. Z obsahu doplňujúceho vyjadrenia na pojednávaní vyplynuli nové skutkové tvrdenia, ktoré viedli súd k novému právnemu hodnoteniu nároku žalobcu tak, ako ho súd predniesol na pojednávaní dňa 26. 07. 2023, kedy podľa nových tvrdení žalobcu právny vzťah bolo možné posudzovať podľa ustanovení a nasl. , t. j. právny vzťah z príkaznej zmluvy. Príkaznou zmluvou sa totiž príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. V tomto prípade žalobca v nových skutkových tvrdeniach prednesených na pojednávaní tvrdil, že sa dohodol so žalobkyňou, že pre ňu zaobstará rekonštrukciu, túto uhradí a po skončení rekonštrukcie mu ona vyplatí finančné prostriedky za rekonštrukciu. Uvedený predbežný právny názor súd predniesol v štádiu po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov, keď zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplynulo pôvodné tvrdenie žalobcu, t. j., že žalovaná mala realizovať rekonštrukčné práce v zmysle cenovej ponuky a až po vykonaní rekonštrukčných prác, keď sa príslušné osoby domáhali zaplatenia za prácu, žalobca za žalovanú mal uhradiť dlžnú sumu.

19. Následne na základe predbežného právneho posúdenia žalobca v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy a nepredniesol žiadne nové skutkové tvrdenia, avšak žalovaná poprela dohodu medzi žalobcom

a žalovanou o zabezpečení rekonštrukcie a záväzku žalovanej zaplatiť to následne žalobcovi a navrhla na dôkaz výsluch žalovanej. Vo výsluchu žalovaná celkom jednoznačne poprela uvedenú dohodu so žalobcom a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, akým spôsobom prebiehala rekonštrukcia, že to bola výlučne iniciatíva žalobcu z dôvodu partnerského vzťahu a predpokladu budúceho spolužitia a spoločného užívania dotknutého bytu. V závere pojednávania, keďže žalobca v rámci vyjadrenia k výpovedi žalovanej začal podrobne opätovne uvádzať nové skutkové tvrdenia, sudkyňa konštatovala, že sa jedná v tomto prípade o zmätočný postup, keď po vykonaní dokazovania žalobca opätovne prednášal nové skutkové tvrdenia, čím nebolo umožnené žalovanej sa k týmto tvrdeniam vyjadriť a nebolo umožnené súdu ustáliť, ktoré skutkové tvrdenia sa považujú za sporné, a ktoré nie, čo má byť predmetom dokazovania a aké dôkazy súd vykoná, posúdiť po právnej stránke nárok žalobcu. Preto súd postupom podľa uložil obom stranám v lehote do jedného týždňa odo dňa pojednávania, uviesť súdu písomné doplnenie skutkových tvrdení a dôkazné návrhy s dôrazným upozornením uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, t. j. po márnom uplynutí lehoty súd nemusí na ďalšie skutočnosti a tvrdenia prihliadať. Žalobca sudcovskú lehotu nevyužil, bez dôvodu požiadal o predĺženie lehoty, ktorej požiadavke súd nevyhovel a žiadne ďalšie skutkové tvrdenia v spore nepredniesol. Pre vyhodnotenie opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania však bolo nevyhnutné ustáliť, o aký právny vzťah pri uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanej sa v danom prípade jedná. Súd ustálil skutkový stav na základe skutočností a dôkazov prednesených v tomto konaní nasledovne.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že v dotknutom období od roku 2015 žili v partnerskom vzťahu a ich partnerský vzťah pre nezhody bol ukončený vo februári 2019. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa kúpou nadobudla do výlučného vlastníctva označenú nehnuteľnosť – byt, v ktorom následne aj bývala, pričom v tomto byte nepravidelne s ňou býval aj žalobca. Rovnako nebolo sporné, že bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia bytu, pričom práce a materiál na rekonštrukciu zabezpečoval a financoval žalobca. Sporné zostalo, kedy boli vykonávané rekonštrukčné práce na byte, nakoľko žalobca v žalobe tvrdil, že rekonštrukcia prebiehala v rokoch 2015 až 2018. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že prvotné rekonštrukčné práce prebehli v roku 2015, neskôr v roku 2016 až 2017 sa robila rekonštrukcia kúrenia dotknutými svedkami C., ktorú realizoval a zabezpečoval žalobca. Aj z výpovedí svedkov C. vyplynulo, že práce vykonávali v období , zo žiadneho ďalšieho dôkazu nevyplynulo, že by neskôr mali byť vykonávané rekonštrukčné práce, preto súd uzatvára skutkovo, že rekonštrukčné práce na byte boli realizované do konca roku 2017. Sporná medzi stranami bola skutočnosť, z akého dôvodu žalobca financoval rekonštrukciu bytu. Žalobca v poslednom skutkovom tvrdení na pojednávaní uviedol, že sa vopred dohodol so žalovanou, že on zabezpečí rekonštrukčné práce a materiál, a že po skončení rekonštrukčných prác to ona uhradí. Žalovaná poprela, že by medzi ňou a žalobcom došlo k takejto dohode. Vo svojej výpovedi uviedla, že to bolo z iniciatívy žalobcu, ktorý jej sám navrhol predmetnú rekonštrukciu bytu s tým, že sa ponúkol, že jej s tým pomôže a pokiaľ sa spytovala na financie, uviedol, aby sa o to nestarala, že všetko zabezpečí on. Z uvedeného dospela k záveru, že sa žalobca sám ponúkol, že rekonštrukciu zabezpečí, a že ju bude sám financovať. Súd preto konštatuje, že dôvodom financovania rekonštrukcie bytu a to materiálu aj prác zo strany žalobcu bol partnerský vzťah medzi žalobcom a žalovanou v tom čase, žiaden iný dôvod v konaní preukázaný nebol. Z výpovedí svedkov v tomto konaní nevyplynulo, že by sa predmetní svedkovia dohodli so žalovanou na rekonštrukčných prácach a že im za prácu žalovaná uhradí dohodnutú odmenu naopak, bol to žalobca, ktorý ich s touto požiadavkou oslovil, pričom o cene prác a potrebnom materiáli rokovali len so žalobcom. Pokiaľ žalovaná aj bola prítomná pri niektorých rozhovoroch alebo pri realizácii prác, to ešte samo o sebe neznamená, že by sa žalovaná priamo s predmetnými svedkami na čomkoľvek dohadovala ohľadne rekonštrukčných prác. Žalovaná vypovedala, že v tom čase bola v partnerskom vzťahu so žalobcom a v celom rozsahu sa na neho spoľahla, čo možno považovať za logické a prirodzené, keď žalovaná žalobcovi ako svojmu vtedajšiemu partnerovi dôverovala, keďže mal s tým odborné skúsenosti. Súd preto uzatvára, že právnym dôvodom finančného plnenia zo strany žalobcu bol partnerský vzťah so žalovanou, pričom vo februári 2019 sa partnerský vzťah ukončil, preto nárok, kedy žalobca investoval do vlastníctva žalovanej, možno po právnej stránke posúdiť ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa . Súd pri tom poukazuje na právne závery uvádzané v rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 17. 09. 2020, prípadne Krajského súdu Prešov sp. zn. z marca 2014, ktoré právne závery boli posúdené ako ústavne prijateľné na základe uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10. 11. 2017.

21. Vo vzťahu k námietke premlčania treba uviesť, že sa jedná o hmotnoprávnu námietku, ktorá predstavuje prostriedok procesnej obrany ( a ). Strany sú povinné prostriedky

procesnej obrany uviesť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať ( ), pričom sa dbá na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd na oneskorene uplatnený prostriedok procesnej obrany nemusí prihliadať najmä v prípade, že by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania lebo vykonávanie ďalších úkonov súdu. Súd však konštatuje, že hoci žalovaná neuplatnila včas hmotnoprávnu námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany, keďže ju predniesla až v záverečnej reči, súd následne dal priestor aj žalobcovi sa k tejto hmotnoprávnej námietke vyjadriť, pre jej posúdenie sa však nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ani vykonanie ďalších úkonov súdu, preto sa súd námietkou premlčania zaoberal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle občianskoprávnej úpravy premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu súd ustálil, že žalobca vynaložil vlastné finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu vo vlastníctve žalovanej z dôvodu, že ako vtedajšej svojej partnerke chcel týmto spôsobom zlepšiť kvalitu bývania v byte, v ktorom sa taktiež nepravidelne zdržiaval aj samotný žalobca ako partner žalovanej. Po rozchode sporových strán vo februári 2019 ako partnerov muselo byť teda obom zrejmé, že takéto investície sa stanú bezdôvodným obohatením. Žalobcovi tak v čase rozchodu so žalovanou muselo byť zrejmé, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, a že je to práve žalovaná, kto sa na jeho úkor obohatil. Súd preto ustálil, že od 01. 03. 2019 začala plynúť premlčacia doba dvoch rokov, počas ktorej si žalobca mohol voči žalovanej uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 01. 03. 2021 (pondelok), v zmysle ustanovení občianskeho práva o počítaní času podľa . Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že dlžnú sumu zaplatil za žalovanú dňa 21. 12. 2020, žalovaná toto tvrdenie poprela a o tomto tvrdení žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz. Naopak, z výpovedí svedkov vyplynulo, že už v priebehu rekonštrukčných prác mal žalobca uhrádzať práce aj materiál na rekonštrukciu bytu. Súd ako sporné hodnotí aj vyplatenie čiastky 1.500,-- Eur svedkom C., keď svedok A. C. tvrdil, že bola dojednaná odmena za práce vo výške 10,-- Eur na hodinu, pričom pracoval spolu so svojim otcom – svedkom G. C. a pri začatí prác, t. j. v roku 2017 im bola vyplatená záloha 1.500,-- Eur. Po skončení prác žiadal za práce oboch doplatiť 1.500,-- Eur, pričom táto čiastka mu mala byť doplatená v roku 2020 osobne v hotovosti zo strany žalobcu. Naproti tomu svedok G. C. tvrdil, že vopred si žiadnu cenu nedohodli, iba následne žiadal od žalobcu zaplatenie čiastky 1.500,-- Eur, ktorú čiastku mu k rukám mal vyplatiť žalobca v decembri 2020 pred sviatkami. Na základe rozdielnych tvrdení svedkov nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o úhrade celej dlžnej sumy, ani len časti dlžnej sumy dňa 21. 12. 2020, preto súd toto skutkové tvrdenie považoval za nepreukázané. Žalobca podal žalobu na súde dňa 20. 12. 2022, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd konštatuje, že námietka premlčania zo strany žalovanej bola uplatnená oprávnene a nárok žalobcovi nebolo možné priznať. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. Naviac súd dodáva, že žalovaná poprela výšku čiastky za rekonštrukciu bytu uvádzanú žalobcom 38.000,-- Eur, pričom žalobca v konaní prehlásil, že nemá k dispozícii žiadne doklady na preukázanie výšky tejto čiastky, preto je zrejmé, že žalobca je v dôkaznej núdzi aj s preukázaním výšky uplatneného nároku a teda bolo na ňom, aby si vopred zvážil možný úspech v súdnom konaní, keď nemá žiadne dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Súd tak uzatvára, že nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a na základe námietky premlčania vznesenej zo strany žalovanej aj za premlčaný. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

22. O trovách konania rozhodoval súd podľa a priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.