Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/32/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: P. U., nar. X. B. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: S. U., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom N., S. XXX/X, t. č. I., Y. u. XX, I., zast. advokátkou: JUDr. Renáta Fardousová, Šaľa, Hlavná 6 a otca: N. U., nar. XX. I. XXXX, bytom N., S. XXX/X, zast. advokátkou: JUDr. Julianna Weiszová, Dunajská Streda, Jantárová 16, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 27. júna 2012 č. k. - 16 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým

1. maloletého ponecháva v starostlivosti matky;

2. otcovi ukladá povinnosť maloletému platiť počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a

3. upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v stredu a v sobotu od 14.00 do 18.00 hod., matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ho otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný maloletého matke v určenom čase v mieste svojho bydliska vrátiť.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého (inak s nadbytočnou identifikáciou dieťaťa aj vo výroku menom, priezviskom a dátumom narodenia - pozn. odvolacieho súdu) dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť maloletému výživné 50 eur mesačne vždy k 20. dňu mesiaca vopred k rukám matky od doručenia uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto rozhodnutie odôvodnil právne ust. , a vety prvej a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení), , a Zák. o rodine ( v znení neskorších zmien a doplnení) a a o životnom minime (v platnom znení), vecne potom prakticky len všeobecným rozborom inštitútu predbežných opatrení, významu takéhoto inštitútu a možností súdu pri jeho uplatňovaní a závermi o potrebe dočasného zverenia maloletého matke i skôr sa o tohto starajúcej a uloženia otcovi povinnosti platiť výživné v sume blížiacej sa zákonnému minimu (navzdory požiadavke matky na 175 eur mesačne, pretože pred rozhodnutím o predbežnom opatrení neboli zistené možnosti a schopnosti otca).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie len otec a navrhol ho zrušiť (?, zrejme zmeniť a návrh na predbežné opatrenie zamietnuť, keďže pri doslovnom vychádzaní z odvolacieho návrhu by konanie v časti predbežného opatrenia skončilo bez rozhodnutia o návrhu - opäť pozn. odvolacieho súdu). Namietal nedostatkom osvedčenia navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov a tiež nepravdivosťou údajov uvedených v návrhu, keď najmä matka nebýva s rodičmi v Maďarsku (ale v R. G. u kamarátky), o maloletého (a inak tiež o jeho súrodenca S., nar. XX. T. XXXX) sa starajú obaja jeho rodičia (formou striedavej starostlivosti jeden týždeň u matky a ďalší u otca), jemu pracovné zadelenie umožňuje byť každý druhý týždeň doma a nie je pravdou ani neplatenie ním výživného, ktorú povinnosť si napriek striedavej starostlivosti o maloletého plní a toto je schopný i preukázať, pričom napokon odsťahovaním sa matky zo spoločnej domácnosti došlo len k odstráneniu hádok rodičov (nie však i k zlepšeniu pomerov maloletého).

Matka ani opatrovník odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa a v medziach odvolania celú vec (pretože tu odhliadajúc od spochybnenia potreby úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením v celom rozsahu šlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa a takto i o jedno z konaní zahájiteľných aj bez návrhu - v ktorých konaniach súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov vrátane nedostatku viazanosti odvolacích súdov odvolacími návrhmi) a to podľa bez pojednávania (keďže tu nešlo o rozhodnutie vo veci samej a zároveň ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie síce nemožno považovať z viacerých dôvodov za celkom správne (najmä v dôsledku nie dostatočne úplného posúdenia veci okresným súdom po právnej stránke), odvolaniu otca však napriek tomu nešlo priznať ním (odvolaním) sledovaný úspech (ktorým by bolo možno rozumieť len odstránenie rozhodnutia čo i len čiastočne vyhovujúceho návrhu na predbežné opatrenie).

Podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, podľa písmena b/ rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a napokon podľa písm. f/ tohto ustanovenia, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Pri vyjdení z obsahu zhora citovaných ustanovení a tiež z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia by síce formálne bolo treba prisvedčiť otcovi, že tu o existencii dôvodov pre predbežnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému možno pochybovať (so zreteľom k založeniu uznesenia nariaďujúceho predbežné opatrenie výlučne na tvrdeniach matky a k následnému popretiu pravdivosti takýchto tvrdení otcom), navzdory tomu však odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa (ktorý len svoj názor o potrebe úpravy nezdôvodnil najšťastnejšie či presnejšie sa takejto svojej povinnosti bez preháňania vyhol) má za to, že v tomto prípade úprava pomerov aj za pomoci predbežného opatrenia bola namieste.

Bolo to tak preto, že za nesporný bolo treba aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní považovať nedostatok spolužitia rodičov maloletého, keď polemika o tom, či matka t. č. býva v Maďarsku alebo u kamarátky v R. G. (okres K.) bola pre účely posudzovania potreby úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bez právneho významu - na rozdiel od praktického potvrdenia takto (a to práve odvolávajúcim sa otcom), že matka s maloletým nežije s otcom dieťaťa (nielen v spoločnej domácnosti, ale ani na tej istej adrese). Ak naopak spornou bola existencia dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (existenciu ktorej dohody tvrdenej otcom poprela matka návrhom na úpravu výkonu rodičovských práva a povinností súdom), takúto skutočnosť (či jej opak) bolo potrebné preukazovať inak a to si z povahy veci vyžaduje časový priestor presahujúci ten vyhradený

rozhodovaniu o návrhoch na predbežné opatrenia; muselo byť zjavné, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností aj vo forme rozhodnutia len dočasnej povahy (predchádzajúceho tomu konečnému po vykonanom dokazovaní) je za takejto situácie opodstatnenou.

Súd prvého stupňa si preto základnú otázku potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením síce vyriešil správne (nech aj svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý by nebyť zákonnej úpravy zakazujúcej zrušovanie uznesení o predbežných opatreniach predurčoval práve takýto jeho osud), toto však už bez ďalšieho neplatilo u následných (súvisiacich) právnych otázok.

Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu nebolo nič spochybňujúce výchovnú spôsobilosť matky (na čom nič nemenilo ani tvrdenie otca o rovnocennosti jeho výchovnej spôsobilosti, resp. prostredia); nebol ani dôvod pre ústup od toho stanoviska súdu prvého stupňa, podľa ktorého na aktuálnom stave vecí podávajúcom sa z návrhu (teda na spolužití maloletého primárne s jeho matkou) nevznikla potreba niečo meniť.

Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní v tejto časti nie celkom dostatočne prispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu (predovšetkým teda stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj a ).

Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, možnosť vydania predbežného opatrenia o povinnosti na výživné a i o ďalšej zložke výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému predstavovanej právom na styk s ním (u toho rodiča, ktorý by dieťa nemal mať prevažne v starostlivosti) závisí od celkom bezpečného ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti (v ktorej súvislosti sa žiada doplniť, že za dnešného stavu tzv. hmotnoprávnej úpravy konečné rozhodnutie môže vyznieť aj v prospech otcom uvádzanej striedavej starostlivosti, tú však v prípadoch rozhodovania predbežnými opatreniami práve pre existenciu sporu rodičov a nemožnosť operatívneho obstarania dostatku podkladov spôsobilých vniesť do veci jasno treba vylúčiť). Aj potreba celkom presného určenia platobného miesta na výživné si vyžaduje určenie prijímateľa platieb výživného celkom bezpečne (nielen ponechanie takejto otázky buď celkom na ľubovôli rodičov alebo iba na rešpektovaní vytvoreného faktického stavu súdom) a to obdobne platí o celkom jasných podmienkach výkonu práva na styk (s možnosťou overenia ich splnenia). Povaha rozhodnutia o tu uvádzanej primárnej otázke (starostlivosti o maloleté dieťa) potom vyplýva a/ z faktického stavu v čase rozhodovania súdu a b/ z akceptovateľnosti pretrvávania takéhoto faktického stavu.

Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky (otec by totiž pri záujme na opaku musel buď presvedčiť o výchovnej nespôsobilosti matky, resp. o vlastnej schopnosti postarať sa o maloletého podstatne lepšie než matka, nakoľko dôvodom pre destabilizáciu skoršieho výchovného prostredia nie sú len rovnocenné výchovné podmienky druhého rodiča a o preukázanie či aspoň osvedčenie čohokoľvek v tomto smere ani podľa odvolacieho súdu nešlo), vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať (tu matka) a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec), resp. i inej osoby.

O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovania napadnutým uznesením nachádzal (fakticky) v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj pri riadení sa vyššie podanými úvahami prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej s výhradou možnej zmeny pomerov aj v priebehu takéhoto konania mal ostať). Pretože k žiadnej zmene v tomto nedošlo ani v odvolacom konaní, predbežné opatrenie ukladajúce matke maloletého odovzdať otcovi ani naopak (uloženie otcovi povinnosti vydať dieťa matke) neprichádzalo do úvahy. To i v spojitosti s podaním návrhu

na predbežnú úpravu pomerov matkou (rodičom hodlajúcim len právne legalizovať existujúci faktický stav) inak spôsobovalo aj nemožnosť priameho podradenia rozhodovania v tejto veci pod ustanovenie (navrhované predbežné opatrenie je tu len logickým protikladom tam uvedeného rozhodnutia - o premiestnení dieťaťa z jedného výchovného prostredia do iného) a takto aj nedostatok povinnosti súdu rozhodovať v skrátenej 7-dňovej lehote (tu por. i ust. vety prvej ).

Z už uvedených dôvodov a aj pre len dočasnú povahu rozhodovania predbežnými opatreniami tak na jednej strane bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu pre ďalšie rozhodnutia požadované návrhom (o výživnom), resp. zákonom (o styku), na druhej strane ale v tu diskutovanom štádiu konania nebola opodstatnenou úprava osobnej starostlivosti vrátane všetkých atribútov s tým spojených (teda vrátane úpravy zastupovania maloletého a správy jeho majetku spôsobom vlastným až rozhodovaniu vo veci samej, ako na to tunajší súd poukázal už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi - napr. vo veciach jeho sp. zn. , či , ).

Odôvodnenou i v tejto veci bola preto len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu vyjadriteľná tak, že sa maloletý predbežne ponechá v starostlivosti matky a to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd síce čo do osoby rodiča majúceho takúto starostlivosť vykonávať sa stotožnil so súdom prvého stupňa, právne však podľa napadnuté uznesenie v príslušnej časti zmenil (čiastkový výrok pod 1. tohto uznesenia odvolacieho súdu).

I k vecnej zmene podľa rovnakého ustanovenia zákona ( ) potom muselo dôjsť v časti predbežnej úpravy vyživovacej povinnosti otca, kde odvolací súd síce považoval za akceptovateľné stanovisko súdu prvého stupňa, podľa ktorého predbežnej úprave na výživné v nevyhnutnej miere zodpovedá určenie výživného na úrovni minima predpokladaného zákonom; práve z tohto dôvodu však nepovažoval za odôvodnené predbežné určovanie výživného vo vyššej sume (50 eur mesačne je dnes nie až tak zanedbateľne viac než to, čo má na mysli v platnom a účinnom znení) a preto v tejto časti bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z čiastkového výroku pod 2. tohto uznesenia odvolacieho súdu.

Napokon odvolací súd i so zreteľom k jeho doterajšej rozhodovacej praxi v obdobných veciach mal aj v tejto konkrétnej veci za to, že pri ustálení dôvodov pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností predbežným opatrením niet dôvodu vyčleňovať z takéhoto komplexu otázku styku. Je to tak preto, že je to práve a len styk, ktorý rodičovi nemajúcemu dieťa v starostlivosti zabezpečuje podiel na výchove dieťaťa, pričom na vylučovanie ho z takéhoto výchovného pôsobenia musia byť naozaj závažné dôvody a zverovať takéto rozhodnutie až konečnému rozhodnutiu môže zvlášť pri náležite eskalovanom konflikte rodičov dieťaťa spôsobiť nežiadúci následok v podobe odcudzenia sa dieťaťa a jedného jeho rodiča (a to tým skôr, ak bydliská rodičov sú vo väčšej vzdialenosti, ako tomu má byť pri predbežnom vyjdení z tvrdení matky v návrhu aj v prejednávanej veci a otázka styku maloletého dieťaťa tak môže nabrať na význame ešte viac).

Nebol preto dôvod styk neupraviť a zásadne sa tak malo stať v rozsahu poskytujúcom aj otcovi primeraný podiel na starostlivosti o maloletého (oproti tomu však len v takom rozsahu, v ktorom ešte bude možné hovoriť o prevahe starostlivosti matky a nepovažovať tak predbežné opatrenie aj za úpravu týmto spôsobom zásadne neupraviteľnej striedavej starostlivosti).

Týmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru o primeranosti styku v rozsahu štvorhodinových časových úsekov v dvoch zo siedmich dní týždňa, v ktorom styk otcovi umožňujú jeho pracovné povinnosti (podľa odvolania je takýmto týždňom každý druhý, teda párny týždeň). Do istej miery menší rozsah styku (v rámci dní na to určených) považoval za opodstatnený pre relatívne útlejší vek maloletého (dnes vo veku len málo presahujúcom dva roky), na druhej strane však v záujme rozdelenia dôsledkov odsťahovania sa matkou zo spoločnej domácnosti (v minulosti vednej s otcom) medzi oboch rodičov za miesto odovzdania a prevzatia maloletého určil pri začiatku styku bydlisko matky a naopak pri ukončení

styku bydlisko otca (aby sa tak výkon práva rodiča oprávneného na styk nestal pre neho ekonomicky neúnosným).

To boli dôvody, pre ktoré napokon došlo k vecnej i právnej zmene napadnutého uznesenia (do tretice podľa ) tiež doplnením do rozhodnutia o predbežnom opatrení aj súdom prvého stupňa neprijatého rozhodnutia o styku otca s maloletým (čiastkový výrok pod 3. tohto uznesenia).

O trovách konania potom odvolací súd (obdobne ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval, nakoľko tu okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci ( ) šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení ). Súd prvého stupňa ani odvolací súd by preto nemohol o takejto otázke rozhodnúť inak než prevzatím zákonnej úpravy, takže by tu o rozhodovanie ani nešlo (tým je len výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami) a preto takúto zdanlivú nezvyčajnosť (nerozhodovanie o trovách) postačovalo vysvetliť len v odôvodnení rozhodnutia (ako to práve teraz urobil i tunajší súd).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.