Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/123/2011

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému G., o zaplatenie 591,18 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Odpor podaný Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, proti platobnému rozkaz Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.11.2011 sp. zn.

- 28 o d m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania o odpor n e p r i z n á v a .

III. Námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní n e v y h o v u j e .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.9.2011 domáhal na žalovanom titulom povinnosti vyplývajúcej mu zo „Zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka č.XXXXXXXXXX“ uzavretej so žalovaným dňa 18.1.2005 s jeho právnym predchodcom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zaplatenia 591,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 537,36 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov tohto konania. Žiadal, aby súd o veci rozhodol v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní .

Podľa ust. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť.

Podľa ust. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Citované ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť o žalobe (pri splnení stanovených podmienok) platobným rozkazom. Platobný rozkaz sa vydáva v skrátenom konaní (tzv. rozkaznom) konaní. Skráteným konaním pri vydávaní platobného rozkazu sa rozumie postup súdu, v ktorom sa poskytuje ochrana právam a oprávneným záujmom fyzických a právnických osôb prostredníctvom platobného rozkazu ako osobitnej formy rozhodnutia. Predstavuje zjednodušený

spôsob konania, ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne. Podľa zásady “bdelým patrí právo“ sa odporcovi zároveň poskytuje osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu (odpor), pričom je ponechané výlučne a len na jeho vôli, či ho využije alebo nie.

V prejednávanej veci súd dňa 16.11.2011 vydal platobný rozkaz sp. zn. - 28, ktorým uložil žalovanému povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou žalobcu. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 29.1.2012. Žalovaný proti platobnému rozkazu nepodal v zákonnej 15- dňovej lehote, ktorá uplynula 13.2.2012, odpor.

Dňa 25.11.2011 (po vydaní platobného rozkazu) bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 2.2.2012 súd obdŕžal písomné podanie tohto subjektu označené ako „Odpor vedľajšieho účastníka“.

Dňa 17.5.2012 bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým podal proti vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania námietky.

V prejednávanej veci Združenie, na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu, keď už bol vo veci vydaný platobný rozkaz, pričom žalovanému ešte neuplynula lehota na podanie odporu. Vzhľadom na toto štádium konania tu vzniká otázka, či oznámením tejto tretej osoby, že vstupuje do konania, nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva a či táto tretia osoba je osobou oprávnenou podať odpor proti platobnému rozkazu.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na tomto výsledku konania alebo je v zmysle ust. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania môže tretia osoba v zmysle vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu jej písomné oznámenie, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na návrh.

Ak tretia osoba oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, v čase, keď už súd rozhodol o žalobe vydaním platobného rozkazu, ale žalovanému ešte neuplynula lehota na podanie odporu, súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi sa platobný rozkaz už nedoručuje, nakoľko rozhodnutie súdu (vrátane platobného rozkazu) sa zásadne doručuje účastníkom konania, medzi ktorými bol spor rozhodnutý. Rešpektuje sa tým zásada, podľa ktorej súd rozhoduje podľa stavu v čase vydania rozhodnutia ( ).

Súd je ďalej toho názoru, že vedľajší účastník nie je ani oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu. Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. K jeho podaniu je podľa výslovného znenia cit. ust. subjektívne legitimovaný len žalovaný. Túto výlučnú legitimáciu žalovaného potvrdzuje aj znenie ustanovenia ukladajúce súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia. Včasným podaním odporu žalovaným v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu, žalovaný

zabráni, aby platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Podaním odporu sa platobný rozkaz bez ďalšieho zrušuje, t.j. nastáva stav ako keby k jeho vydaniu vôbec nedošlo.

Súd zastáva názor, že vyššie uvedená právna úprava ako aj samotný účel skráteného konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto štádiu konania. Ak totiž zmyslom vedľajšieho účastníctva upraveného ust. , ako už bolo uvedené, je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov, účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom štádiu konania, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel (pomoc v spore). Takýmto štádiom konania nie je štádium, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (pozri Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Preto podľa názoru súdu ust. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, avšak len v tom prípade, ak sa tak stane v takom štádiu konania, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

Keďže v danej veci Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, ako tretia osoba svoj vstup do konania oznámila po vydaní platobného rozkazu, v dôsledku čoho sa vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu nestalo vedľajším účastníkom tohto konania, súd odpor podaný touto osobou proti platobnému rozkazu ako odpor podaný neoprávnenou osobou podľa ust. odmietol. V nadväznosti na tento právny záver súd rozhodol aj o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva tejto osoby vznesenej v konaní žalobcom, a to tak, že námietke vedľajšieho účastníctva osoby, ktorá sa vedľajším účastníkom zo zákona nikdy nestala, nevyhovel.

Záverom súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu Prešov v obdobnej veci zo dňa 6.7.2012 sp. zn. .

O trovách konania o odpor súd rozhodol podľa ust. . Žalobca bol v konaní úspešný. O náhradu trov konania však nepožiadal. Preto mu súd žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.