Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoCsp/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., zastúpených: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 20.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -186 zo 17.1.2023, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu 20.000,- eur s prísl. Priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 19.5.2016 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 23.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 96. mesačných splátkach po 324,66 eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 6,9 %, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na sumu 13,72 %, veriteľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN bola vo výške 8,24 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 20.5.2024.

3. V článku II, bod 7 zmluvy si strany dohodli, že ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.

4. Pri uzatváraní zmluvy veriteľ posudzoval schopnosť žalovaných splácať poskytnutý úver, pričom primárnu návratnosť overoval tak, že príjem žalovaného 1/ bol 850,- eur, príjem žalovanej 2/ bol 203,- eur, príjem spolu 1.053,- eur, náklady na domácnosť boli vo výške 517,- eur, nemali žiadne dlhy (č.l. 113).

5. Následne žalovaní dňa 20.5.2016 uzatvorili s ďalším veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 18.420,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v 96. mesačných splátkach po 259,46 eur

do celkovej výšky úveru 25.276,56 eur. Pri poskytnutí úveru žalovaní deklarovaní spoločný čistý príjem 1.053,- eur a žiadne záväzky (č.l. 126).

6. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ preto podaním zo dňa 2.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 1.12.2019, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 20.000,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 19.177,82 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 822,18 eur. Listom zo dňa 16.12.2019 veriteľ vyzval žalovaných na úhradu pohľadávky s tým, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe (č.l. 45).

7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovaným na žalobcu. Žalovaným bolo postúpenie pohľadávky oznámené dňa 31.3.2020.

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu je podnikateľským subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) bolo poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaní pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle a nasl. zmluvou spotrebiteľskou (konkrétne ide o spotrebiteľský úver), pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“).

9. Súd poukazuje na to, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nespĺňa všetky povinné predpoklady vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

10. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku , t. j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (na porovnanie body 52. a 53. rozsudku SD vo veci C-565/12 LCL Le Crédit Lyonnais, body 64 a 65 rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonita žalovaných bola náležite skúmaná, že bola splnená povinnosť vyplývajúca z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi veriteľom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom veriteľ pri uzatváraní zmluvy hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver.

13. Veriteľ sa obmedzil na zistenie, že príjem žalovaného 1/ bol 850,- eur, príjem žalovanej 2/ bol 203,- eur, príjem spolu 1.053,- eur, náklady na domácnosť boli vo výške 517,- eur, nemali žiadne dlhy. Žalovaná 2/ však vystupovala popri žalovanom 1/ ako dlžník, ktorý je zaviazaný spoločne a nerozdielne, teda v prípade straty schopnosti splácať úver u žalovaného 1/ by veriteľ vyžadoval splatenie dlhov od žalovanej, ktorej mesačný príjem nedosahoval ani výšku mesačnej splátky. Bolo zákonnou povinnosťou

veriteľa skúmať schopnosť splácať poskytnutý úver u každého spoludlžníka. Následkom porušenia tejto povinnosti je nutné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, veriteľ zároveň nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

14. Nakoľko sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, na žalobcu bola pohľadávka postúpená neplatne, súd preto žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie zamietol.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázal na to, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopností žalovaných splácať úver bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti postupcu. Pri posúdení bonity žalovaných boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie poskytnuté žalovanými, vrátane údajov zo spoločného bankového – úverového registra a Sociálnej poisťovne. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver bol jednoznačný záver o ich platobnej spôsobilosti a schopnosti splácať daný úver.

19. Nakoľko veriteľ posudzoval bonitu spôsobmi uvedenými v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), tak postupca pri poskytovaní úveru disponoval všetkými údajmi potrebnými pre posúdenie schopnosti spotrebiteľov splácať úver.

20. Je zrejmé, že postupca pred poskytnutím úveru vyhodnotil bonitu klientov, a to nahliadnutím do databázy, z ktorej vyplývalo, že žalovaní síce mali v tej dobe existujúci záväzok vo výške mesačnej splátky 132,- eur, avšak poskytnutím úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.5.2016 došlo k jeho splateniu v celosti, a preto postupca pri posudzovaní bonity žalovaných túto sumu nezarátaval do mesačných nákladov žalovaných. Postupca teda postupoval v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ. Podľa názoru žalobcu takýto spôsob skúmania bonity žalovaných nemožno považovať za postup v rozpore s odbornou starostlivosťou.

21. Súd ustálil, že skúmanie bonity žalovaných bolo nedostatočné, v rozpore so zásadami dodržania odbornej starostlivosti, pričom zároveň, podľa názoru súdu, došlo k hrubému porušeniu povinností veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

22. Ak súd žalobu zamietol z dôvodu, že príjem žalovaných síce spoločne jednoznačne bol postačujúci sa splácanie úveru, avšak samostatný príjem žalovanej 2/ postačujúci nebol, tak v takom prípade dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu sa vymyká akejkoľvek logike, nakoľko ak by sa príjem dvoch žiadateľov o úver posudzoval samostatne, neexistoval by žiaden dôvod, prečo by si o úver v určitej výške žiadali dve alebo viaceré osoby ako spoludlžníci. Pri posudzovaní hypotéky sa príjmy žiadateľov – dlžníkov sčítavajú, čo je v praxi bežné. Podobne ako pri hypotekárnych úveroch aj o spotrebný úver môžu s hlavným žiadateľom žiadať aj ďalšie osoby, druh, družka, príbuzný alebo ktokoľvek ďalší. Žalobca sa stotožňuje s názorom súdu, že v prípade spoludlžníctva za splácanie akéhokoľvek typu úveru zodpovedajú všetci dlžníci spoločne a nerozdielne. Príjem dlžníka a spoludlžníka sa pri žiadosti o úver sčítava. Preto je absurdný záver súdu, že bonita žalovaných nebola dostatočne skúmaná.

23. Pri výpočte limitu boli vzaté do úvahy jednak výška existujúcich splátok, výška splátky poskytnutého úveru, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľov a osôb, voči ktorým majú spotrebitelia vyživovaciu povinnosť, čo musí byť nižšie ako výška príjmu. V danom prípade pri

súčte týchto údajov dospel veriteľ k sume 823,- eur, čo je nižšie ako overený čistý príjem spotrebiteľov vo výške 1.053,- eur.

24. Postupca výšku splátky k poskytovanému úveru zobrazuje do pomôcky – „Výpočet primárnej návratnosti“ z ratingového nástroja, ktorý z dôvodu zaokrúhľovania pri niektorých prípadoch môže spôsobovať drobné odchýlky v porovnaní s konečnou splatnosťou úveru. Uplatnený výpočet primárnej návratnosti bol prísnejší, ako bolo v tomto prípade nutné.

25. Postupca mal pri preverovaní bonity klientov k dispozícii okrem údajov z úverového registra, ktoré obsahujú komplexné údaje o úverovej histórii žalovaných, spolu s údajmi o aktívnych záväzkoch, aj výpis z účtu a informácie zo Sociálnej poisťovne, týkajúce sa príjmu žalovaných, teda bola naplnená dikcia § 7 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorej má veriteľ pred uzavretím zmluvy brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru. Výsledkom daného posúdenia žalobcu bol jeho jednoznačný záver o platobnej spôsobilosti žalovaných splácať tento úver. Tieto skutočnosti teda jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver.

26. Pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím úver dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaných a ich schopnosti predmetný úver splácať.

27. Bolo teda preukázané, že neboli splnené podmienky porušenia povinnosti zo strany postupcu, nakoľko tento si preukázateľne a nesporne svoju povinnosť preveriť bonitu dlžníkov dostatočne splnil.

28. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

29. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., po nariadení odvolacieho pojednávania ( ), doplnil dokazovanie ( ) oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom z 24.3.2020, zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými z 19.5.2016, dokladmi súvisiacimi s touto zmluvou a žiadosťou žalovaných o poskytnutie predmetného úveru z 5.4.2016 a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, aj keď nemožno súhlasiť so všetkými dôvodmi uvedenými v odôvodneného napadnutého rozhodnutia.

30. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

31. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

34. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa o bankách, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere z 19.5.2016 pod č. XXXXXXXXXX, pričom ide o spotrebiteľský úver. Tento bol poskytnutý vo výške 23.000,- eur a žalovaní sa zaviazali ho zaplatiť v 96. mesačných splátkach po 324,66 eur so 6,9 % úrokom a termínom konečnej splatnosti 20.5.2024. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pod č. XXXX/XXXX/XX pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil práva a povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy, t. j. predmetnú pohľadávku žalovanému. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá 24.3.2020, pričom predtým, t. j. 2.12.2019, pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru z dôvodu nesplácania splátok žalovanými.

37. Najpodstatnejšou okolnosťou, ktorá doposiaľ ušla pozornosti súdu prvej inštancie, je však to, že pokiaľ právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. postupovala v zmysle a požadovala zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, mohla tak urobiť len vtedy, ak to bolo dohodnuté. V tejto súvislosti však nestačí odkaz na tzv. Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinné od 1.1.2015, bez toho, aby bolo preukázané, že bod 8.1 písm. a) týchto obchodných podmienok bol skutočne so žalovanými prejednaný a títo takéto dojednanie aj podpísali v zmysle písomnej formy zmluvy o úvere tak, aby sa toto ustanovenie skutočne stalo platnou súčasťou pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Len prostý odkaz na obchodné podmienky nestačí. Totiž v tejto súvislosti treba pripomenúť závery Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. , z ktorých vyplýva, že treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od napríklad obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr ujdú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.

38. V prejednávanej veci je postup podľa a bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok závažnou okolnosťou, ktorá nie je len technického a vysvetľujúceho charakteru, ale má podstatný vplyv na obsah práv a povinností sporových strán, teda na obsah ich právneho vzťahu. Nemožno preto aktiváciu vo vzťahu k žalovaným riešiť len odkazom na Produktové a obchodné podmienky.

39. Preto odvolací súd doplnil dokazovanie o oboznámenie rozhodujúcich listinných dôkazov, na základe ktorých bola uzavretá predmetná zmluva, najmä žiadosťou o úver, ktorú žalovaní podali na pôvodnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. a na základe toho možno konštatovať, že neboli dodržané základné podmienky písomnej formy zmluvy pokiaľ ide o dohodu strán o tom, že v prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru je pôvodný veriteľ oprávnený predmetnú pohľadávku v zmysle postúpiť inému subjektu.

40. Ide nepochybne o podmienku, ktorá nemá len technický a doplňujúci, prípadne vysvetľujúci charakter, ale ide o podstatnú okolnosť, ktorá mení základné parametre zmluvy v rovine možnej zmeny pôvodného subjektu na strane veriteľa, čo je nepochybne právne významné z pohľadu žalovaných ako dlžníkov. V súlade s konštantou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie možno konštatovať, že ide o zmluvnú podmienku, na základe ktorej posudzuje dlžník – spotrebiteľ charakter svojho záväzku, podmienky jeho plnenia a všetky náležitosti obsahu tohto záväzku, preto táto okolnosť musí byť uvedená v písomnej forme vo vlastnom texte zmluvy a nestačí len jednoduchý odkaz na tzv. produktové a obchodné podmienky ako tomu bolo v prejednávanej veci.

41. Za týchto okolností možno konštatovať, že riadne oboznámenie sa žalovaných s týmito obchodnými podmienkami v prejednávanej veci nebolo preukázané a tieto podmienky a možnosť vyplývajúca z nich v zmysle takto nebola riadne v písomnej forme dojednaná. Preto pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca neboli oprávnení uzavrieť predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky.

42. Za týchto okolností žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný v predmetnom konaní, čo je najpodstatnejšou okolnosťou vedúcou k záveru o nedôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom ako neoprávneným subjektom v tejto veci, čo má za následok zamietnutie žaloby.

43. Ako bolo vyššie naznačené, súd prvej inštancie teda v zásade vecne správne rozhodol, aj keď s jeho dôvodmi nemožno súhlasiť, nakoľko v zmysle dôkazov, ktoré boli oboznámené v rámci konania na súde prvej inštancie po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. -137 zo 14.3.2022 uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -163 z 13.9.2022, bolo v ďalšom konaní dostatočne preukázané i matematicky ustálené, že právny predchodca žalobcu, teda Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ pri skúmaní bonity žalovaných nepochybil a mal dostatočné podklady pre preskúmanie tejto závažnej okolnosti. Preto tieto dôvody na zamietnutie žaloby (ktoré si osvojil súd prvej inštancie) v prejednávanej veci nemožno akceptovať a z týchto vychádzať.

44. Z dôvodov nemožnosti aplikácie pri postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, treba však v zmysle vyššie uvedeného považovať rozhodnutie súdu za vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaní ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).