Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/209/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľky Q. U., G.. XX. XX. XXXX, K. E. XXX, Z. K., v konaní zastúpená JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátom, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, proti odporkyni V. M., G.. XX. XX. XXXX, K. C. X, K. K., v konaní zastúpená JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Krivánska 4, Banská Bystrica, kancelária Skuteckého 30, Banská Bystrica, o neúčinnosť právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou a O. M. V. XX. XX. XXXX, vklad, ktorej bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod Z. XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011 je voči navrhovateľke právne n e ú č i n n á.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 28. 10. 2011 žiadala navrhovateľka o určenie, že dlžníkove právne úkony, a to uzatvorenie zmlúv s odporkyňou - záložnej zmluvy zo dňa 07. 03. 2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod Z. XXX/XX zo dňa 14. 04. 2011 a darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod Z. XXXX/XXXX 23. 08. 2011 sú voči navrhovateľke neúčinné. Navrhovateľka uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -227 zo dňa 30. 09. 2010 bolo vysporiadané BSM medzi navrhovateľkou a O. M. - synom odporkyne, pričom O. M. bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke titulom úplného vyrovnania BSM sumu 27 094,14 Eur, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 01. 2011. Zároveň bol zaviazaný O. M. uhradiť trovy odvolacieho konania vo výške 528,06 Eur. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 14. 02. 2011 a vykonateľnosť nadobudlo 18. 02. 2011. O. M., syn odporkyne, bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti K. Č.. X G. X. O. Z. Z. Č.. XX U. V., A. Č.. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X-X, ako aj podielu na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Túto nehnuteľnosť previedol na odporkyňu darovacou zmluvou, ktorá bola zavkladovaná pod Z. XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011 katastrom nehnuteľností. O. M. tiež uzatvoril s odporkyňou záložnú zmluvu, na základe ktorej ako záložca založil predmetnú nehnuteľnosť v prospech odporkyne, a to na zabezpečenie vrátenia peňažnej sumy. Návrh na vklad bol doručený na kataster dňa 09. 03. 2011.

Navrhovateľka uviedla, že voči dlžníkovi O. M. mala vymáhateľnú pohľadávku. Tento vedel, že je povinný túto uhradiť navrhovateľke, napriek tomu založil svoj byt v prospech jeho matky - odporkyni a následne jej ho daroval, pričom nemal iný majetok, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľky. Uzavretie týchto zmlúv s odporkyňou bolo robené za účelom ukrátiť navrhovateľku ako veriteľa s tým, že dlžník znížil svoj majetok. Navrhovateľka uviedla, že má za to, že pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne, že O. M. jej bol dlžný finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičke, považuje tieto tvrdenia za nepravdivé a uzavretie zmlúv len za fingované, pričom k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov podľa navrhovateľky nedošlo.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Potvrdila skutočnosť, že je matkou dlžníka navrhovateľky O. M.. Uviedla, že medzi navrhovateľkou a jej synom - dlžníkom navrhovateľky prebiehalo konanie o tom, kto bude výlučným užívateľom bytu nachádzajúceho sa G. B. XX Z. K. K.. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené v roku 2007, ktoré považovala za spravodlivé, nakoľko sa najmä ona spolu s manželom zaslúžili o získanie užívacích práv k predmetnému bytu. Uviedla, že v priebehu tohto konania požičala synovi finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na výplatu členského podielu navrhovateľky z bytu, hoci s tým nebola stotožnená z dôvodu, že predmetný byt ona spolu s manželom previedli bezoplatne na syna s vtedajšou nevestou - navrhovateľkou. Syn ju však presvedčil, že podľa zákona musí polovicu hodnoty členského podielu vyplatiť bývalej manželke. Následne syn kúpil byt od SBD do osobného vlastníctva a žije v ňom dodnes. Predmetný byt založil na zabezpečenie úveru, ktorý si brala jeho sestra. Aj táto skutočnosť ju uisťovala v tom, že s bývalou manželkou je už otázka bytu a jej náhrady za členstvo platne doriešená a vysporiadaná. Uviedla, že ohľadne toho, že medzi navrhovateľkou a jej synom sa vedie spor o vyporiadanie BSM nemala vedomosť, pretože ju o tom nikto neinformoval, deti ju nezaťažovali svojimi problémami, nakoľko aj ona mala problémy, a to s podnikaním, ako aj so zdravotným stavom manžela. Keď syn potreboval požičať financie aj na jeho podnikanie, potrebné peniaze mu poskytla a on navrhol, aby sa predmetný byt založil na zabezpečenie pôžičky, ktorú mu poskytla. Mala za to, že pokiaľ ide o predmetný byt, keďže s ním mohol syn voľne nakladať, odkúpil ho, zabezpečil ním úver v banke sestrin, ako aj jej pôžičku, je s navrhovateľkou vysporiadaný, nemohla mať žiadnu objektívnu ani subjektívnu vedomosť o tom, že by jej syn nemohol nakladať s predmetným bytom. Dar - byt prijala ako navrátenie jej zapožičaných finančných prostriedkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listinných dôkazov - rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -227 zo dňa 30. 09. 2010, čiastočným výpisom z LV č. XXXX katastra nehnuteľností, okres Banská Bystrica, kat. územie A., darovacou zmluvou zo dňa 28. 07. 2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07. 03. 2011, zmluvou o uznaní dlhu a pôžičky zo dňa 29. 01. 2004, zmluvou o pôžičke zo dňa 04. 03. 2008, dohodou o prevode členských práv zo dňa 12. 05. 1999, výsluchom svedka O. M., ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -227 zo dňa 30. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -252 zo dňa 25. 01. 2011 súd zistil, že predmetom konania bolo vysporiadanie BSM medzi navrhovateľkou a jej manželom O. M., v ktorom bolo uložené navrhovateľovi, t. j. O. M. vyplatiť odporkyni (navrhovateľke v tomto konaní) titulom úplného vysporiadania BSM sumu vo výške 27 094,14 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu, zároveň bol O. M. zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 528,06 Eur - trovy konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16. 04. 2011.

Z výsluchu svedka O. M. súd zistil, že predmetnú sumu navrhovateľke neuhradil a nemá žiadny majetok väčšej hodnoty, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľky. Túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa, ktorá uviedla, že dlžník - syn mal len predmetný byt. Svedok O. M. uviedol, že v roku 2003 a 2008 si požičal od odporkyne finančné prostriedky, ktoré jej nevrátil. Keďže jej nič nevrátil, chcel nejakým spôsobom zabezpečiť jej pohľadávku voči nemu, a to zriadením záložného práva na predmetný byt. Následne jej predmetný byt daroval, a to z toho dôvodu, že mu požičala peniaze, aby mala istotu, že jej peniaze vráti. Zároveň uviedol, že nepokladá svoj dlh voči matke - odporkyni zatiaľ ešte za vyrovnaný a za splnený tým, že jej daroval byt neuspokojil pôžičky, ktoré mu poskytla. Svedok uviedol, že v roku 2003 mu matka požičala peniaze za účelom výplaty členského

podielu navrhovateľke za predmetný byt, nakoľko prebiehalo súdne konanie, kto zostane členom a užívateľom družstevného bytu. Matke povedal, že potrebuje peniaze - 550 000 Sk na odkúpenie bytu pre seba. Nakoľko spor ešte nebol vyriešený, ktorý sa viedol s navrhovateľkou o to, kto zostane užívateľom bytu a členom v družstve postupne za 5 rokov peniaze, ktoré si požičal od matky minul, kúpil si auto a nejaké zariadenie do bytu a bežné veci. V roku 2008 si od matky - odporkyne opätovne požičal sumu 560 000 Sk, nakoľko mu nešlo podnikanie a potreboval to nejakým spôsobom dotovať. Vo svojom podnikaní je hlboko v mínuse. Svedok uviedol, že pokiaľ ide o sumu 560 000 Sk, ktoré mu požičala matka v roku 2008, túto nezaevidoval v účtovníctve živnostníka, nakoľko nie úplne všetko dal do podnikania. Svedok uviedol, že bývalej manželke - navrhovateľke ponúkol na vyplatenie bytu v roku 2004 sumu 350 000 Sk, táto ju však neprijala, v tom čase nebolo ešte skončené konanie ohľadne užívania bytu a členstva v družstve a ona chcela, aby bol predmetný byt daný do užívania jej. Svedok uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosti pri prevádzaní predmetného bytu na jeho matku a riešenie jeho dlhov, toto s matkou neriešili, nakoľko ju takýmito vecami nezaťažuje.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že konanie vedené na tunajšom súde pod č. k. , v ktorom sa riešila otázka užívania predmetného bytu a otázka, kto sa stane výlučným členom družstva bolo právoplatne skončené až 30. 05. 2007. Ako uviedla odporkyňa, keďže sa o získanie užívacích práv k tomuto bytu zaslúžili najmä ona a jej manžel, mali o toto konanie a najmä o jeho výsledok prirodzený záujem, boli v konaní dvakrát vypočutí ako svedkovia. O tom, ako predmetné konanie skončilo sa dozvedela po jeho ukončení od syna.

Odporkyňa predložila do spisu ako dôkaz zmluvu o pôžičke, podľa ktorej požičala synovi - dlžníkovi navrhovateľky sumu 560 000 Sk v hotovosti, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v termíne do 31. 12. 2018. Zároveň založila ako dôkaz zmluvu o uznaní dlhu z pôžičky podpísanú dňa 29. 01. 2004, v ktorej sa udáva, že dlžník - syn odporkyne uznal pôžičku poskytnutú odporkyňou v novembri 2003 v hotovosti v celkovej výške 550 000 Sk, túto uznal do dôvodu a výšky. Zároveň sa v čl. III uvádza, že túto splatí v termíne najneskôr do 10 rokov od uznania dlhu (t. j. do 29. 01. 2014).

Zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi dlžníkom O. M. a odporkyňou dňa 07. 03. 2011 súd zistil, že dlžník ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (predmetného 3-izbového bytu) predmetný byt založil na zabezpečenie pohľadávky, ktorá mu vznikla zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 04. 03. 2008 medzi ním ako dlžníkom a veriteľkou - odporkyňou V. M.. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva bola zavkladovaná katastrom nehnuteľností pod Z. XXX/XXXX zo dňa 14. 04. 2011.

Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici súd zistil, že dňa 28. 07. 2011 O. M. - dlžník navrhovateľky daroval predmetnú nehnuteľnosť V. M. - odporkyni. V predmetnej zmluve je v čl. I bod 1.2 ods. 3 uvedené, že účastníci tohto zmluvného vzťahu sa dohodli, že nadobudnutím vlastníckeho práva v prospech obdarovanej zaniká v celom rozsahu jej pohľadávka voči darcovi vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené predmetné záložné právo, ako aj jej ďalšia pohľadávka z roku 2003, ktorá bola darcom v celom rozsahu uznaná. Predmetná zmluva bola zavkladovaná pod Z. XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011.

V konaní bolo tiež nesporné, že dlžník navrhovateľky je synom odporkyne, a teda blízkou osobou, ako aj skutočnosť, že nemal majetok v čase uzatvárania predmetných zmlúv, na základe ktorých by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľky.

Správa katastra Banská Bystrica (č. l. 105) oznámila súdu listom z 09. 10. 2012, že záložné právo Z. XXX/XXXX zo dňa 14. 04. 2011 bolo vymazané v zmysle a na základe darovacej zmluvy pod Z. XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011.

Na základe uvedeného zobrala navrhovateľka návrh späť v časti o určenie neúčinnosti záložnej zmluvy. Odporkyňa so späťvzatím návrhu súhlasila.

Z predloženého listinného dôkazu Exekútorského úradu Banská Bystrica súdneho exekútora JUDr. Eleonóry Noskovej súd zistil, že pod sp. zn. EX 152/11 zo dňa 06. 06. 2011 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, pričom exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vedený pod sp. zn. -227 zo dňa 30. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -252 zo dňa 25. 01. 2011 vo veci oprávnenej - navrhovateľky voči dlžníkovi O. M. o zaplatenie sumy istiny 26 914,14 Eur, trov konania 508,06 Eur a trov exekúcie.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej spravodlivosti nemohla poznať.

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Podľa blízkou osobou je príbuzný v prvom rade, súrodenec a manžel...

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zistil, že navrhovateľka je veriteľkou O. M., ktorý jej má na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -227 zo dňa 30. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -252 zo dňa 25. 01. 2011 uhradiť sumu 27 094,14 Eur a trovy konania 508,06 Eur. Predmetné rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 16. 04. 2011. V konaní bolo zistené, že dlžník predmetnú pohľadávku neuhradil a ani nemá majetok, z ktorého by uspokojil pohľadávku navrhovateľky. V konaní bolo zistené, že dlžník mal v čase právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy navrhovateľke 27 094,14 Eur s príslušenstvom vo vlastníctve 3-izbový byt, ktorý darovacou zmluvou z 28. 07. 2011 daroval svojej matke - odporkyni, t. j. osobe blízkej. Dlžník uviedol, že predmetný byt daroval, aby mala jeho veriteľka matka zabezpečené od neho plnenie, nakoľko mu požičala finančné prostriedky v roku 2003 a 2008, a to sumu 550 000 Sk a 560 000 Sk. Súd zistil, že predmetné dlhy boli splatné do 29. 01. 2014 a do 31. 12. 2018. Zároveň dlžník vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že svoj dlh voči matke - odporkyni napriek darovacej zmluve nepokladá za vyrovnaný a splnený tým, že daroval matke byt neuspokojil pôžičky, ktoré mu poskytla (č. l. 101). K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo dňa 28. 07. 2011 a táto bola zavkladovaná pod Z. XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011. Návrh na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu bol podaný na súd dňa 28. 10. 2011, t. j. v 3-ročnej lehote. Súd má za to, že dlžník takýmto svojím úkonom ukrátil veriteľa, pričom o úmysel ukrátiť veriteľa ide vtedy, ak dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť svojho veriteľa alebo ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa a pre prípad, že ho ukráti, bol s tým uzrozumený. Súd má za to, že dlžník vzhľadom na to, že nemal iný majetok a jediný majetok, ktorý mal a z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľky previedol darovacou zmluvou na inú osobu, musel byť uzrozumený s tým, že veriteľka - navrhovateľka sa nebude môcť uspokojiť prípadne exekúciou na jeho majetok, je preukázaná skutočnosť, že dlžník nebude môcť uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Súd tiež ďalej skúmal otázku, či odporkyňa ako osoba blízka dlžníkovi mohla alebo nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti. Odporkyňa - dlžníkovi blízka osoba sa za tejto situácie odporovacej žalobe ubráni len ak preukáže, že úmysel dlžníka skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Úspešnosť obrany osoby blízkej spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež tvrdením a preukázaním toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, pretože vyvinula náležitú starostlivosť pre poznanie tohto úmyslu dlžníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby

úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne musel byť, z jeho výsledku poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Zákon vyžaduje od osoby blízkej dlžníkovi, aby sa pri právnych úkonoch uzatvorených s dlžníkom alebo právnych úkonov, ktoré dlžník urobil v jej prospech presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a neurobila úkon na ujmu práv dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Čiže odporkyňa musí preukázať, že vyvinula k tomu náležitú starostlivosť (uznesenie NSČR ). Odporkyňa musela vyvinúť takú aktivitu, aby dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledku poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka v súlade s ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, aj keď dlžník uzavretím odporovateľnej zmluvy alebo urobením odporovateľného právneho úkonu v jej prospech plní svoju „morálnu“ alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu - rozhodnutie NSČR ). Odporkyňa uviedla, že sa bližšie okolnosti dozvedela až z návrhu o neúčinnosť právnych úkonov o tom, že jej syn mal nejaké dlhy voči navrhovateľke nevedela, toto spolu nerozoberali, nakoľko mala iné problémy a keďže mu požičala v roku 2003 finančné prostriedky „na kúpu bytu“ mala za to, že už je vysporiadaný s navrhovateľkou. Tiež mala za to, že dlžník môže nakladať s predmetným bytom, nakoľko bolo zavkladované aj záložné právo na zabezpečenie inej pohľadávky, a to pohľadávky banky voči sestre dlžníka, tiež jej záložné právo. Sama odporkyňa však uviedla, že pokiaľ išlo o byt, konanie medzi jej synom a navrhovateľkou skončilo až v roku 2007, kedy sa stal syn užívateľom aj členom družstva. Súd má teda za to, že nebola na mieste jej domnienka, že už v roku 2003 si syn svoje prípadné záväzky voči navrhovateľke vyrovnal, keďže ako vyplýva z uvedených skutočností, odporkyňa vedela o tom, že medzi navrhovateľkou a jej synom je sporné to, kto bude predmetný byt užívať a kto prípadne nadobudne následne vlastnícke právo. Takýto pasívny postoj zo strany odporkyne k záväzkom dlžníka - jej syna, keďže odporkyňa vedela, že sa mu ani v podnikaní nedarí a už viackrát mu požičala, nie je vyvinutou náležitou starostlivosťou za tým účelom, aby zistila, či zo strany dlžníka pri predmetnom úkone nejde o úmysel ukrátiť svojich veriteľom. Zmyslom odporovateľnosti je skutočnosť, aby sa zabránilo dlžníkom, aby navodili taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že voči dlžníkovi mal navrhovateľ vymáhateľnú pohľadávku vo výške viac ako 27 094,14 Eur a jediný majetok väčšej hodnoty, z ktorého by navrhovateľka mohla uspokojiť svoju pohľadávku, previedol na osobu blízku - odporkyňu. Odporkyňa nepreukázala, že by vyvinula nejaké úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa.

Rozhodujúce je, že odporovateľným úkonom došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka; prípadný motív, pohnútka dlžníka pre takýto úkon, či to, že týmto úkonom plní nejaký iný svoj (skôr vzniknutý) záväzok, pritom nie sú rozhodujúce ani v prípade, že dlžník plní uzatvorením zmluvy s treťou osobou svoj morálny alebo právny záväzok, napriek tomu môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel skrátiť veriteľa (rozhodnutie NSČR ). Právne úkony ukracujúce uspokojenie pohľadávky veriteľa sú vtedy, ak ide o úkony, ktoré zmenšujú majetok dlžníka a v dôsledku ktorých dôjde k zmenšeniu majetku, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka napriek tomu, že nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka aspoň z časti veriteľ uspokojil.

Súd konanie zastavil v časti o vyslovenie neúčinnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 07. 03. 2011 medzi odporkyňou Q. O. M. v súlade s , Zároveň odporca súhlasil so späťvzatím návrhu v tejto časti.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.