Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-144-2012.pdf
PDF · 94.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. K., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - J. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. G. Y., Y. X, Rakúska republika, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - R. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. Y., R. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. K., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 25.09.2012.
Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/25/2002-69 zo dňa 07.11.2002.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 25.09.2012 do 30.11.2012 v sume 73,94 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na zročnom výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25.09.2012 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2002 sa potreby dieťaťa, ako aj všeobecne cenové relácie živobytia zmenili, maloletá navštevuje 3. triedu osemročného gymnázia. Je prihlásená do volejbalového krúžku. Otec sa o dieťa zaujíma, pravidelne sa stretávajú.
Otec navrhol zvýšiť výživné na 70 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11C/25/2002-69 zo dňa 07.11.2002 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a schválil dohodu rodičov, ktorou bola mal. Flóra zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné 2.000 Sk (66,39 eur) mesačne. V čase úpravy výživného
mala maloletá 3 roky, matka zvýšené výdavky na dieťa neuviedla, mala príjem 11.450 Sk (380,07 eur) mesačne, otec pracoval ako čašník s príjmom 4.500 Sk plus prepitné cca 10.000 Sk (spolu cca 480 eur) mesačne. Majetkové pomery rodičov skúmané neboli.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, príjem má 1.640 eur mesačne. Pracovný pomer má dohodnutý na dobu neurčitú. V súčasnosti je v 3. mesiaci gravidity. S mal. A. žijú od apríla t. r. v domácnosti u partnera matky v rodinnom dome. partner matky na približne rovnaký príjem ako matka. Matka má prenajatý družstevný byt, po desiatich rokoch bývania - nájmu má oprávnenie odkúpiť byt do svojho vlastníctva, k čomu už prostredníctvom úveru vyplatila zálohu 35.000 eur v polovici kúpnej ceny. Druhú polovicu má zaplatiť až po uplynutí obdobia. Nájomné platí 420 eur mesačne, úver spláca vo výške 189 eur mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo Mazda 6, rok výroby 2004. Nadobudla ho v roku 2011 za 6.000 eur, časť zaplatila zo svojich úspor, väčšiu časť 3.400 eur jej na pôžičku poskytol jej otec Z pôžičky jej ostal ešte dlh 900 eur. K zárobkovým pomerom predložila matka zárobkový výkaz za mesiac február 2012, podľa ktorého mala matka v mesiaci príjem 1.647,83 eur, za mesiace apríl, máj, júl a august 2012 je bola vyplatená na bankový účet rovnaká mzda, v júni vo výške 3.546,79 eur. K výdavkom na bývanie predložila výpisy z účtu, tieto predstavujú energie - elektrina 44,14 eur mesačne, plyn 93,31 eur mesačne, ďalej platí telefón, poistenie, z účtu spláca aj uvedené úvery. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá,
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že okrem výživného nakupuje dieťaťu veci, ktoré potrebuje, napríklad pred dvoma rokmi dcére kúpil notebook za 500 euro, ktorý potrebovala do školy, pričom matka odmietla znášať výdavky v polovici. Na sezónu je zakúpil zimnú bundu, čižmy a rifľové nohavice, platí jej kozmetické ošetrenia. K narodeninám jej kúpil nový televízny prijímač za 300 eur do detskej izby. Pracuje ako prevádzkar v herni, príjem má 512 eur mesačne. K zárobkovým pomerom predložil otec zárobkový výkaz zamestnávateľa, podľa ktorého mal za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 príjem v priemere 424,06 eur mesačne. Nadobudol byt na úver poskytnutý od ŠFRB, splácať ho má po dobu 30 rokov. So svojou partnerkou očakávajú v dohľadnom čase narodenie spoločného dieťaťa. Spoločne s partnerkou kúpili osobné vozidlo na leasing so splátkami 300 euro mesačne, v súčasnosti ostávajú ešte 2 roky a 2 mesiace nájmu, partnerka sa podieľala na splátkach sumou 200 eur mesačne, koncom októbra však nastúpila na materskú dovolenku, materské má priznané Sociálnou poisťovňou približne 278 eur mesačne. Poukázal na to, že maloletej bol nasadený strojček na zuby, s tým súvisiace stomatologické vyšetrenia znášal po finančnej stránke sám. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Mal. A. má 13 rokov, navštevuje 3. triedu osemročného gymnázia v Rakúsku, matka zvýšené výdavky súvisiace so školou nemá. Maloletá hrá volejbal, v súčasnosti trénuje, s čím matka výdavky zatiaľ nemá, časom má absolvovať turnaje, s čím majú vzniknúť výdavky na cestovnom. Dieťa by sa malo zúčastniť lyžiarskeho kurzu organizovaného školou, cestovné a ubytovanie je vyčíslené na 450 eur, zatiaľ nezaplatené. Maloletá zdravá, po tejto stránke výdavky matka nemá. Dieťaťu uhradila ročné predplatné cestovného školským autobusom 60 eur, cestovný preukaz môže maloletá využiť aj na cestovanie mimo školského autobusu do určitej vzdialenosti.
Kúpu notebooku a televízora zo strany otca označila matka za nadbytočné, prenosný počítač maloletá do školy nepotrebovala.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné s poukazom na odôvodnené potreby maloletej.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 10 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane oprávnenej osoby - dieťaťa aj povinných osôb - rodičov, vyžadujúcej si novú úpravu výživného. Maloletá má v súčasnosti 13 rokov. Odôvodnené potreby vtedy 3-ročného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 13-ročnej A.N.. Fyzicky a duševne dospieva, má zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len všeobecne na bežný vývoj dieťaťa v tomto veku. Navyše sa venuje mimoškolským aktivitám, športuje, čo prispieva jej rozvoju a je potrebné podporovať. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť sa bude fyzickým a duševným vývojom dieťaťa a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách mimo bežných aj súvisiacich s nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho príjmu). K tomu je potrebné prisvedčiť matke, že výdavky otca na kúpu notebooku a televízora pre maloletú neboli účelné.
Otec, rovnako ako matka (tiež viazaná zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom v súčasnosti už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa, než tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy a musí sa na výžive dieťaťa podieľať aj finančne vo vyššej miere) musia svoje schopnosti pri naberaní záväzkov zvážiť vzhľadom na svoje výdavky spojené s plnením vyživovacej povinnosti. Tu súd prihliadol na účelné výdavky súvisiace s riešením bytovej otázky a nákladmi na bývanie - na strane oboch rodičov, lízing vozidla na strane otca sa však javí nad jeho pomery a možnosti a preto splátky nájmu považuje súd za neúčelné, najmä keď sa otec vyjadril, že vozidlo sa s partnerkou rozhodli kúpiť po tom, ako sa rozhodli založiť si rodinu, tu však bolo potrebné zvážiť aj to, že rodina bude istý čas mať k dispozícii len jeden príjem. Na predpokladaný vznik ďalších vyživovacích povinností narodením dieťaťa - opäť na oboch stranách súd však v zmysle § 154 ods. 1 O. s. p. nemohol prihliadnuť. Na základe uvedeného s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa súd k uspokojeniu jeho základných odôvodnených potrieb posúdil, že návrh matky je dôvodný a zvýšil otcovi výživné vzhľadom ne jeho zárobkové pomery (keďže rodič by sa mal podieľať na výžive dieťaťa/detí všeobecne primerane v rozsahu 25 až 30% zo svojho príjmu, samozrejme, v závislosti od majetkových pomerov, alebo schopností a možností druhého rodiča a odôvodnených potrieb a zdravotného stavu dieťaťa/detí, pričom v danom prípade si zdravotný stav dieťaťa nežiada vyššie náklady na starostlivosť, ani nebolo zistené, že by matka nebola schopná príjem si zabezpečiť, práve naopak, má ho podstatne vyšší oproti otcovi), na 100 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne od podania návrhu. Otcovi do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol (výživné za mesiac november sa už stalo splatným) takto na zvýšenej čiastke výživného (o 33,61 eur mesačne) vznikol dlh na zvýšenej sume výživného za mesiace október a november 2012 (2x 33,61 eur) a 7 dní mesiaca september (33,61 eur/30 dní x 7 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom a dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)