Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-97-2011.pdf
PDF · 75.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/97/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2012 prejednal odvolanie obžalovaného
G. N.
nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Y., C. Q. č. XXXX/XX, okres G., t.č. v ÚVTOS Ilava v inej trestnej veci, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/227/2008-462 zo dňa 01.08.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný G. N. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože dňa 26. apríla 2008 o 04.00 hodine v Y., v byte na C. Q. číslo XXXX/ XX, pod vplyvom alkoholu opakovane vulgárne nadával svojej manželke X. N., následne túto udrel dvakrát päsťou do tváre, v spálni a v kuchyni poškodzoval zariadenie a vyhrážal sa, že ich všetkých pozabíja, že ukradne syna C., že poškodenej rozbije ústa, v chodbe ju hodil na zem, opätovne sa všetkým vyhrážal zabitím celej rodine, poškodenú X. N. škrtil a keď sa dcéra poškodenej C. E. postavila medzi neho a poškodenú, dcéru udrel, chytil ju za ramená a odsotil ju do izby, v dôsledku čoho spadla, v zavolaní Polície zabránil svojim dvom maloletým synom tým, že ich udrel po hlave a poslal do izby, na čo poškodená X. N. vyzvala svoju dcéru, aby zavolala Políciu, po čom poškodenú udrel 4-5-krát do tváre, v kuchyni vytiahol zo stojana nôž, ktorý držal nasmerovaný na brucho svojej manželky a hrozil, že ak C. E. zavolá Políciu, tak X. N. zabije, čím spôsobil poškodenej X. N. hematómy prstov a hornej pery, škrabance na krku a bolestivosť v záhlaví. Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO:35937874 škodu vo výške 1.694,- Sk (56,23 €). Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, ako aj treste. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že pokiaľ bol uznaný za vinného aj zo spáchania zločinu vydierania, podľa jeho názoru nebolo jednoznačne vykonaným dokazovaním preukázané, že sa zločinu vydierania dopustil. Poukázal na rozpory vo výpovediach poškodenej N. v prípravnom konaní, ako aj na rozpory v jej tvrdeniach vo vzťahu k poškodenej E.. Taktiež poukázal na to, že poškodená N. sa pri opise skutku v trestnom oznámení nezmienila o tom, že by ju, alebo poškodenú E. vydieral s nožom, že ak zavolá políciu, že ju zabije. Inak ako poškodená N., vypovedala o tom istom skutku poškodená E.. Rozdiel v popise skutku s poukazom na uvedené rozpory, je možné vysvetliť podľa jeho názoru tým, že
poškodená N. si predmetné vydieranie na neho vymyslela, aby mu privodila väčší trest. V súčasnosti je zamestnaný, žije riadnym spôsobom života a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je pre neho neprimerane prísny. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu zrušiť a pri úprave skutku, vypustením časti skutku, týkajúcej sa hrozby nožom, v prípade zavolania polície s tým, aby ho súd uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a uložil mu primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v polovici zákonného rozpätia. Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd i súd prvého stupňa predmetnú vec už jedenkrát prejednávali, pričom vec bola odvolacím súdom zrušená z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa správne zistil a ustálil skutkový stav, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania preukázaný. Na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, aby zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďami poškodených X. N., C. E., svedkýň S. Y., W. E., tiež nepriamo aj výpoveďami znalcov Mgr. C. V. a MUDr. I. B., ako aj listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v trestnom spise. Odvolací súd vzhľadom na obhajobou namietané skutkové okolnosti, ako aj vzhľadom na rozpory vo výpovediach poškodenej N. sa dôsledne zaoberal obranou obžalovaného, ktorú prezentoval vo svojom odvolaní, pokiaľ ide o zločin vydierania, že sa tohto nedopustil Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej X. N., ktorá na verejnom zasadnutí zotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania. Poškodená N. jednoznačne potvrdila, že keď sa nachádzali v kuchyni, obžalovaný ju bil, pričom povedala dcére „Majka, volaj policajtov“, pričom obžalovaný vybral zo stojana nôž, mieril jej na oblasť brucha, že ak zavolá policajtov, že ju zabije. V závere svojej výpovede poškodená uviedla, že túto okolnosť spomínala aj pri podávaní trestného oznámenia. V rovnakom duchu popísala okolnosti vydierania aj poškodená C. E., ktorá potvrdila, že obžalovaný zobral z kuchynskej linky nôž, mieril ním na mamu, ktorá bola v tom čase od neho asi 0,5 metra a kričal, že ak mama zavolá policajtov, že ju zabije. Obidve svedkyne a poškodené rovnako uviedli, že obžalovaný najskôr len vulgárne nadával a vzápätí fyzicky napadol poškodenú X. N. tak, že ju udieral rukou do tváre, pričom sa jej vyhrážal zabitím. Vzhľadom na rozsah a spôsob použitého fyzického násilia, poškodené mali dôvodnú obavu, že obžalovaný svoje vyhrážky splní. Poškodená E. uviedla, že keď chcela zabrániť ďalšiemu konfliktu, obžalovaný ju udrel rukou do ramena a odsotil do izby. Taktiež svedkyňa Y. uviedla, že do predmetného bytu sa dostavila na základe telefonátu s C. E. a potvrdila, že obžalovaný pri odchode z bytu sa vyhrážal, že ich pozabíja. Pokiaľ sa týka namietnutých rozporov vo výpovediach poškodenej N. a E., k tomu odvolací súd uvádza, že poškodené vypovedali v zásadných rysoch zhodne, pričom aj znalkyňa Mgr. V. uviedla, že pokiaľ ide o výpoveď poškodenej N. ohľadne skutočností, ktoré sa odohrali dňa 26.04.2008, táto je pravdivá. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný konal tak, ako je to podrobne rozvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Preto správne súd prvého stupňa konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože iného násilím nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou na chránenej osobe - blízkej osobe a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na chránenej osobe, na blízkej osobe. Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku. Správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. O osobe obžalovaného mal súd zistené, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, pričom sa ne neho hľadí, akoby súdne trestaný nebol. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Po zohľadnení
všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie výmery a druhu trestu správne súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda pri spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, správne ho súd prvého stupňa pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ani vo výroku o náhrade škody odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie tohto výroku. Poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Náhrada škody bola aj riadne doložená, preto správne súd prvého stupňa zaviazal obžalovaného k náhrade škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.