Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/11/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou Martou Murgašovou vo veci starostlivosti o mal. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava, dieťa matky: G. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Č. X U., zast. Perspecta Legal s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C Bratislava a K. R. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX A., zast. JUDr. Mariánom Balážom, advokát so sídlom M. Rázusa 29 Lučenec, o návrhu otca na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27.09.2011 sa otec domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletého je zdravotne postihnutá, psychicky labilná a má vážne zdravotné problémy a nie je schopná sa o maloletého adekvátne postarať. Maloletý sa nachádzal v starostlivosti svojich starých rodičov, pretože matka maloletého bola hospitalizovaná. Otec má záujem o maloletého, chce s ním stráviť čo najviac času, chce sa podieľať na jeho výchove. Vzhľadom na to, že matka zo zdravotných dôvodov nie je schopná poskytnúť maloletému synovi v plnej miere všestrannú starostlivosť, má záujem o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.

Dňa 03.11.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca, v ktorom matka maloletého uviedla nesúhlas s návrhom otca na zmenu rozsudku z dôvodu, že otec sa s maloletým nestretáva, naposledy ho videl po pojednávaní v novembri 2009. Napriek možnosti stretávania sa otca s maloletým, otec maloletého nikdy neinicioval stretnutie s maloletým, a to najmä z dôvodu, že nemá peniaze na vlak a býva ďaleko. Z uvedeného dôvodu matka maloletého iniciovala stretnutie maloletého s otcom vo A. v júni 2011 na sedem dní. V dome otca sa nedodržiava základná hygiena, v dome nie je zavedená teplá voda ani elektrina. Otec maloletého nemá dobrý vzťah s matkou maloletého. Otec maloletého dlhé roky nepracuje, ani si prácu nehľadá. Dňa 04.11.2011 bolo proti otcovi OR PZ BA Obvodným oddelením Bratislava - Vrakúňa vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zanedbania povinnej výžive voči maloletému synovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, ich právnych zástupcov, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom spisu, a to rodným listom maloletého, oznámením o výplate dôchodku na účet zo dňa 20.09.2011, rozsudkom -168 zo dňa 15.06.2010, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 04.10.2011, písomnými vyjadreniami účastníkov, priloženými CD nosičmi otca, podaním správy z prešetrenia sociálnych pomerov u maloletého zo dňa 14.11.2011, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku za rok 2010, za rok 2011 matkou, potvrdením o výške dôchodkových dávok zo dňa 14.11.2011, potvrdením o poberaní prídavkov na deti zo dňa 14.11.2011, potvrdenie otca z ÚPSVaR o evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením otca o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2009, za rok 2010, za rok 2011, za rok 2012, úradnými záznamami ÚPSVaR, podaním správy z prešetrenia pomerov zo dňa 08.02.2012, vyjadrením ošetrujúceho všeobecného detského lekára ku starostlivosti o maloletého zo dňa 01.03.2012, potvrdeniami o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov otca a matky, potvrdením o dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 25.04.2012, potvrdením o výplate dôchodkových dávok zo dňa 10.10.2012, znaleckým posudkom č. 24/2012 ako aj inými a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava -168 zo dňa 15.06.2010 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 70 € mesačne. Zročné výživné za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2010 vo výške 910,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2010 pod následkom straty výhody splátok. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky do 31.7.2010, od 1.8.2010 do 31.8.2010 každý kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a od 15.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky, od 1.9.2010 do 31.10.2010 každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite, od 1.11.2010 každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do pondelka do 11.00 hod. nepretržite, počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom mieste odovzdá matke.

Z podania správy z prešetrenia sociálnych pomerov u otca maloletého ÚPSVaR súd zistil, že otec maloletého žije spolu so svojimi rodičmi v U. v poschodovom rodinnom dome. Dom je technicky v zachovalom stave, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. K domu patrí malý dvor, záhrada a časť pozemku, kde sa nachádza budova z dreva, v ktorej chovajú hospodárske zvieratá. Rodičia bývajú na prízemí, kde sa nachádza kuchyňa a kúpeľňa bez toalety. Na poschodí je kuchyňa a komora. Jedna izba slúži ako detská izba, kde je posteľ, skriňa na šatstvo, písací stolík a stolička. Ostatné izby sú zariadené starým zachovalým účelovým nábytkom. Vykurované sú krbom, dvomi gamatkami a sporákom na pevné palivo. Počas šetrenia hygiena v domácnosti bola na priemernej úrovni.

Navrhovateľ býva s rodičmi v U.. je evidovaný na ÚPSVaR Lučenec, pracovisko Fiľakovo. Od 01.03.2009 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 125,57 € mesačne. Toho času nemá iný žiadny príjem. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Matka otca maloletého je poberateľkou starobného dôchodku v sume 315,60 € mesačne a otec poberá taktiež starobný dôchodok v sume 265,00 € mesačne. Náklady spojené s bývaním tvorí elektrina + voda v sume cca 90 € mesačne a nákup dreva. Tieto náklady ako aj ostatné bežné náklady uhrádzajú rodičia otca maloletého. Otec maloletého uhrádza 10 € mesačne na dodávku plynu. Vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu, a to k J..

Zo šetrenia vykonaného ÚPSVaR u matky maloletého súd zistil, že byt je situovaný v poschodovom obytnom dome, vsadenom pomerne v príjemnom prostredí s detským ihriskom, nachádzajúcim sa pár metrov od domu. V čase šetrenia sa v byte nachádzali starí rodičia maloletého, ktorí majú byt v osobnom vlastníctve, matka maloletého a maloletý. Samotný byt pozostáva zo spojovacej chodby, v ktorej je oddelene toaleta a kúpeľňa. Po ľavej strane sa nachádza obývacia miestnosť, zariadená starším nábytkom. Po pravej strane od chodby sa nachádza detská izba maloletého tvorená z dvoch postelí, veľkej skladacej skrine, stolíka, množstva hračiek, knižiek detskej výbavičky. Smerom cez chodbu sa presúva do kuchynských priestorov, oproti kuchyne sa nachádzala spálňa starých rodičov, pozostávajúca z 2 postelí, skrine a množstva šatstva. Byt je zariadený účelovo starším typom nábytku, zariadený na primeranej sociálno - hygienickej úrovni. Vzhľadom na zdravotný hendikep

matky maloletého, ktorá je ťažko počujúca, rozhovor a zisťovanie vyššie uvedeného bol vykonávaný v súčinnosti so starými rodičmi, ktorá sa vrátila z hospitalizácie na PK v Ružinove. V rámci hospitalizácie bola preliečená, nadstavili jej primerané lieky a následne sa vrátila. Starí rodičia uviedli, že po návrate z PK a po dôslednom užívaní liekov sa matka riadne a zodpovedne stará o maloletého, pričom s výchovou a starostlivosťou jej podľa potreby pomáhajú rodičia. Maloletý riadne chodí do škôlky a pomerne často navštevuje detské centrum Rybka. V priebehu návštevy maloletý pôsobil zdravo, usmieval sa a ukazoval pracovníkom rôzne hračky a veci. V závere správy bolo konštatované, že v čase návštevy nebol zistený stav, ktorý by bol v rozpore so zanedbávaním starostlivosti a výchovy maloletého.

Matka maloletého býva s rodičmi na Č. X T. U.. Poberá invalidný dôchodok vo výške 293 € mesačne, pričom si všetci členovia rodiny navzájom finančne pomáhajú s nákladmi spojenými s výchovou a starostlivosťou maloletého, s užívaním bytu, energie, ako aj ďalších činností. Starý otec maloletého sa snaží popri dôchodku privyrábať a taktiež maloletému založil účet v Slovenskej sporiteľni, na ktorý ukladá maloletému štvrťročne príslušnú sumu. Matka uvažuje o postupnom osamostatnení sa.

Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 07.02.2012 vyplýva, že rodičia maloletého sa pokúsili o obnovenie vzťahu v U.. Na začiatku spoločného bývania bol ich vzťah vcelku dobrý, avšak postupne sa začal zhoršovať, čo bolo zapríčinené arogantným správaním zo strany otca maloletého. Obývali spoločne len jednu izbu, sociálne zariadenia a hygiena boli na veľmi nízkej úrovni, nakoľko WC je situované pri chlieve. Maloletý tam nechodieval do škôlky. Vzhľadom na uvedené sa matka rozhodla odísť spolu s maloletým k svojim rodičom. Pobyt v U. trval 16 dní. Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec maloletého je už tri roky nezamestnaný a nesnaží sa ani nájsť si zamestnanie. Žije z peňazí z aktivačných prác. Počas pobytu v U. jej dal otec maloletého 5 €, nemala ani na lieky pre maloletého.

Z vyjadrenia ošetrujúceho všeobecného detského lekára súd zistil, že dieťa je v dobrom zdravotnom stave, citovo viazané na matku. Na všetky preventívne prehliadky k lekárovi sa dostavili načas, dieťa je riadne zaočkované, a má aj nadštandardné očkovanie uhradené matkou. Matka je starostlivá, zaujíma sa o všetky informácie ohľadom zdravotného stavu dieťaťa. Dieťa je vždy čisto oblečené, aktívne sa zaujíma o okolie, reč primeraná veku.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -70 zo dňa 26.03.2012 súd ustanovil znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Igora Obucha, ktorý doručil súdu dňa 02.08.2012 znalecký posudok č. 24/2012, z ktorého súd zistil, že matku z psychologického vyšetrenia možno charakterizovať ako jednoduchšie štrukturovanú osobnosť. Jej schopnosť správneho vnímania a interpretovania reality je zachovaná, myslenie je menej produktívne, nepružné. Emotivita je vo vonkajších prejavoch inhibovaná, spontánne emočné reakcie sa vyskytujú málo. Emočne náročnejším situáciám sa skôr vyhýba. Jej celková schopnosť zvládania životných záťažových situácií je slabšia. V sociálnom kontakte má na jednej strane veľký záujem o sociálne vzťahy , je v nich pozitívne "nastavená", zaujíma ju, čo sa deje "okolo nej", no do interakcie s okolím vstupuje menej. Má tendenciu k závislejším vzťahom, je neistá, je pre ňu ťažie presadiť sa, ťažko uspokojuje svoje potreby. Uvedené súvisí aj s nízkou sebadôverou, potrebuje preto pochopenie a podporu zo strany okolia. Z psychologického vyšetrenia otca je možné uviesť, že sa jedná o priemerne diferencovanú osobnosť, kde je akcentované zameranie na vlastnú osobu, zvýšené sebavedomie. Pri spracovaní podnetov z vonkajšieho okolia sa častejšie snaží vynakladať väčšie úsilie, je však menej dôsledný a toto rýchlo upadá. Myslenie je produktívne, prevažne konkrétne, obsahovo ale chudobné, nepružné. Emotivita je vo vonkajších prejavoch inhibovaná, emočných rekcií je málo. Celková schopnosť zvládania životných situácií je nízka, pretože osobnostné zdroje sú malé. Je menšia schopnosť prekonávania prekážok, resp. vôľového nasadenia, správanie sa je determinované prevažne uspokojovaním vlastných potrieb. Ich neuspokojenie vyvoláva rozlady a dysfóriu, na pozadí čoho sa môžu objavovať aj impulzívnejšie reakcie. V medziľudských vzťahoch má veľmi malý vnútorný záujem o okolie, v rámci čoho je výrazne orientovaný na vlastnú osobu. Má zvýšené sebavedomie, veľmi často sa zaoberá sebou, pričom je ale schopnosť kritického náhľadu na vlastné správanie dosť nízka. Od okolia očakáva, že bude skôr vyhovovať jeho potrebám a prianiam, je menej empatický k potrebám iných. Čo sa týka osobnostných predpokladov rodičov pre výchovu a ich "sociálneho pozadia", môže k tomu znalec na základe získaných údajov uviesť, že každý z rodičov je do istej miery "problémová" osobnosť, aj keď sa toto prejavuje u každého z

nich inak. Ak by sme vnímali popísané, osobnostné charakteristiky rodičov z hľadiska výchovy dieťaťa, znalec by sa priklonil k tomu, že osobnostné charakteristiky matky sú z hľadiska výchovy dieťaťa o niečo priaznivejšie ako osobnostné predpoklady otca a to najmä z hľadiska "nastavenia" v medziľudských vzťahoch. Hoci sa matka dieťaťa nedokáže vo vzťahoch adekvátne presadzovať, má sklon k závislejším vzťahom a potrebuje od okolia hlavne podporu, predsa vníma druhých ľudí "citlivejšie" je voči nim skôr pozitívne naladená a dokáže byť k ich potrebám viac empatická, ako otec dieťaťa. Tento sa vnútorne o ľudí zaujíma málo, je málo empatický k ich potrebám. Je značne zameraný na seba. Znalec uviedol, že ak má maloletý vyrastať medzi ľuďmi a naučiť sa nejako s nimi komunikovať, jeho matka ho môže na toto pripraviť lepšie, ako jeho otec. Maloletý J. je 4,5 ročné dieťa, ktoré spočiatku komunikoval a spolupracoval veľmi obtiažne, a to aj napriek tomu, že sa znalec pokúšal prispôsobiť kontakt s ním jeho vekovému obdobiu. Maloletý na mnohé podnety nereagoval vôbec, keď niečo hovoril, bolo to šeptom, nezrozumiteľné. Nebol prístupný ani navodeniu hry, resp. nebol ochotný sa tomu viac venovať. Šeptal resp. hovoril veľmi ticho, keď bol v prítomnosti matky a aj otca a v priamom kontakte so znalcom bol skôr odmietavý, resp. si chcel robiť, čo chce a potom odísť preč. Vo vzťahu k rodičom bolo možné usudzovať, že na matku je zrejme "zvyknutý" a otec mu je o niečo "vzácnejší". Podľa znalca má maloletý dobrý vzťah k obom rodičom. Pre maloletého z hľadiska vývinu bude lepšie ak maloletý ostane v starostlivosti matky, na ktorú je zvyknutý a ktorej neprítomnosť by mu chýbala, s tým že rodina matky by mohla byť pod zvýšeným dohľadom ÚPSVaR, ktorý by mohol matke maloletého pomôcť, aby bola samostatnejšia a menej odkázaná na pomoc svojich rodičov. Znalec sa domnieva, že z hľadiska výchovy je "ľudská stránka" matky lepšie vybavená ako u otca. Ak by sa maloletý sťahoval k otcovi, zmenili by sa mu sociálne vzťahy, a to sa oplatí len vtedy, ak sa v konečnom dôsledku poskytnú maloletému lepšie podmienky, než mal doteraz. Ak by maloletý ostal v starostlivosti otca, jeho kontakt s matkou by bol obtiažnejší, než pre otca ak by situácia ostala nezmenená.

Z výpovede otca a jeho právneho zástupcu súd zistil, že rodičia maloletého sa pokúsilo o spoločné spolužitie od 11.12.2011 do 27.12.2011. Za toto krátke obdobie otec maloletého nebol spokojný s matkinou starostlivosťou o dieťa. Matka sa s maloletým odsťahovala. Z dôvodu, že býva ďaleko od Bratislavy, nemôže si dovoliť prísť za maloletým. S matkou maloletého sa nevie dohodnúť na styku. Podľa názoru otca, väčšina starostlivosti o maloletého je na strane rodičov matky maloletého. Vyživovaciu povinnosť si plní podľa svojich možností, nie podľa súdom určenej výšky. Otec maloletého od 01.03.2012 pracuje ako robotník, jedná sa o pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2012. Okrem úveru, ktorého zostatok je 4.800 € bez príslušenstva zo stavebnej sporiteľne má aj ďalší úver, ktorý je vo výške 3.651,33 €, mal by byť splatený za 4 roky a spláca po 60 € mesačne.

Matka so svojou právnou zástupkyňou na pojednávaniach uviedli, že spolužitie s otcom maloletého bolo spočiatku dobré, neskôr začal byť arogantný, dobre sa správal iba k dieťaťu. V kuchyni doma majú len dvojplatničku, nemajú splachovací záchod ani teplú vodu. Otec maloletého jej nedával peniaze, dal jej len 5 eur. Otcovi nič nebráni, aby navštevoval maloletého, môže kedykoľvek prísť za maloletým. Otec maloletého má dlh voči stavebnej sporiteľni vo výške 4.800 €, preto si nevie predstaviť ako by sa otec mohol postarať o maloletého. Právom otca je stretávať sa s maloletým, ale vždy sa vyhovára na peniaze. Matka maloletého bola hospitalizovaná v lete 2011, stále je pod kontrolou, berie lieky. S maloletým chodievala matka so svojou matkou, kvôli jej hendikepu. Na stretnutí otca s maloletým konanom v marci roku 2012 brat otca maloletého natáčal videokamerou, z ktorého záznam bol zavesený na sociálnej sieti.

Kolízny opatrovník po oboznámení sa s posudkom a s viacerými šetreniami uviedol, že neboli zistené nedostatky, matka sa podrobuje medikamentóznej liečbe, podrobila sa aj operácii ucha, navrhla ponechať maloletého v starostlivosti matky, prípadne nariadiť dohľad nad výchovou a starostlivosťou, keďže má matka problém so starostlivosťou o dieťa, podľa vyjadrenia otca. Kolízny opatrovník poukázal na záver znaleckého posudku, navrhol návrh otca zamietnuť, pričom apeluje na rodičov maloletého ohľadne dohody o styku s maloletým, ktorý na základe dohody rodičov môže byť aj širší, pritom otec má právo na informáciu ohľadne zdravotného stavu dieťaťa aj matky.

Otec maloletého nesúhlasil so znaleckým posudkom, najmä z dôvodu, že podľa otca nie je objektívny. Matka a kolízna opatrovníčka súhlasia so závermi znaleckého posudku, pretože podľa ich názoru znalec objektívne vykreslil osobnosti rodičov maloletého.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. l veta prvá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Od rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov však môže dôjsť k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal v čase rozhodovania. Preto § 26 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade, ak sa zmenia pomery, zmenil aj bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a môže spočívať v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa ( medzi vážne dôvody patrí napríklad pozbavenie alebo pozastavenie rodičovských práv, ak rodič vážne ochorie, zomrie alebo sa zmenia jeho ekonomické pomery ). Súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu otca, keďže na strane matky nie sú také negatívne skutočnosti, ktoré by bránili v jej starostlivosti a výchove o maloletého J.. Ako bolo uvedené matka riadne užíva lieky, podrobila sa operácii ucha, pomáhajú jej rodičia a je v jej záujme, aby maloletý bol riadne vychovávaný a vzdelávaný. Matka na rozdiel od otca chce, aby maloletý navštevoval predškolské zariadenie, v ktorom si maloletý môže vytvárať sociálne interakcie medzi deťmi ako aj dospelými. Súd má za to, že návšteva predškolského zariadenia len jeden povinný rok pred nástupom na prvý stupeň základnej školy je nedostačujúci, nakoľko je pre dieťa potrebná dlhodobejšia príprava na vstup do školy zahŕňajúca prípravu na školu, učeniu sa pravidiel, sústredeniu sa a zvládnutie elementárneho učiva predškolákov.

Súd sa priklonil aj k záverom znalca, ktorý charakterizoval vzťah maloletého k obom rodičom ako dobrý a nie je účelné "pátrať" po tom, ku ktorému je lepší. Na matku je zvyknutý, keďže je s ňou v dennodennom kontakte, otec mu je "vzácnejší". Napriek všetkému sa znalec priklonil k tomu, že "osobnostné danosti" matky sú z hľadiska výchovy dieťaťa " o niečo lepšie" ako predpoklady otca. Matka je "menej samostatná a aktívna" ako otec dieťaťa, na druhej strane je ale "ľudskejšia", nie je natoľko zameraná na seba, vníma aj sociálne okolie. Podľa znalca obe "výchovné prostredia" majú v sebe aj viacero "negatív", ale napriek všetkému sa prikláňa k výchove matky, ktorá je empatickejšia, kým otec má tendenciu k "čierno-bielej" prezentácii výchovy. Súd sa priklonil k záverečným vyjadreniam znalca, podľa ktorého nie je v záujme dieťaťa, aby menilo výchovné prostredie, v ktorom vyrastá.

Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá, zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Súd nevyhovel návrhu otca aj z dôvodu, že maloletý je na matku zvyknutý a potrebuje ju mať pri sebe. Ak by sa maloletý odsťahoval k otcovi, došlo by k vážnemu zásahu do psychiky dieťaťa. Vznikla by nová ťaživá situácia, ktorá by maloletého nepriamo nútila zmeniť svoj doterajší život, sociálne vzťahy vytvorené v predškolskom zariadení a s ľuďmi, ktorí sú v jeho okolí. Súd sa prikláňa aj k úvahe znalca, ktorý sa priklonil k ponechaniu dieťaťa matke, ktorá by mu veľmi chýbala. Súd by vyhovel návrhu, ak by zmena zverenia mala pozitívnejší dopad na výchovu maloletého než je v súčasnosti. Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, CD nosičmi založenými otcom, z ktorých nezistil žiadne podstatné okolnosti dôležité pre konanie, znaleckým posudkom ako aj písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov a predovšetkým na vek maloletého J. je v jeho záujme, aby súčasná situácia ostala bez radikálnej zmeny, ktorá by mala negatívny dopad na jeho život. Ak má otec záujem o častejší kontakt s maloletým je v jeho záujme zabezpečiť si svoj život tak, aby mu v styku s maloletým nič nebránilo. Styk otca s maloletým by mal byť umožnený zo strany matky ako aj zo stránky finančnej, ktorá podľa tvrdení otca mu v súčasnosti neumožňuje častejší styk s maloletým. Otec maloletého má

dostatočnú spôsobilosť na nájdenie práce, z ktorej by mal pravidelný príjem, a to mu umožní častejšie navštevovať maloletého a vytvárať si s ním otcovský vzťah, ktorý by bol prospešný pre maloletého. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa, a v jeho záujme nie je, aby bolo len so zreteľom na nové pomery druhého rodiča ( otca ) odňaté z výchovného prostredia, v ktorom vyrastá už viac rokov. ( R 94/1967 ).

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd mal preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a je predovšetkým v záujme dieťaťa, aby vzhľadom na svoj vek bol v osobnej starostlivosti matky.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.