Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/21/2002

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX, Č., pre vymoženie pohľadávky 66,39 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 50, Lučenec, pod spisovou značkou Ex 149/02, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 80,84 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 16. 05. 2002 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 149/02 na vymoženie pohľadávky vo výške 2 000,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 03. 1997, sp. zn. . Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 009718* zo dňa 07. 06. 2002, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 000,- Sk s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 212,- Sk a trovy exekúcie.

Uznesením zo dňa 03. 09. 2007, č. k. - 15 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 3 330,- Sk. Novo poverený súdny exekútor JUDr. Marián Jurina postúpil dňa 14. 05. 2012 súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený svoj návrh odôvodnil nemajetnosťou povinného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 196,33 Eur. Okrem týchto trov do celkovej sumy trov exekúcie zahrnul aj sumu 110,54 Eur, ktorá predstavuje priznané trovy pre pôvodného súdneho exekútora. Nakoľko o tom, kto a v akej výške platí trovy súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka, už bolo právoplatne rozhodnuté, súd pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu vychádzal z výšky ním vyčíslených trov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16. 05. 2002 preto podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa v znení platnom do 30. 04. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa a priznal odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6, Eur. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za vypracovania oznámenia o stave exekúcie v trvaní 15 minút a vypracovanie postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov v trvaní 30 minút.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd skúma to, či sú tieto náklady hodnoverne preukázané, účelné, hospodárne a primerané. Na zásadu primeranosti trov exekúcie musí súd prihliadať práve pri rozhodovaní o odmene podľa v znení platnom do 30. 04. 2008. t. j. pri tzv. hodinovej odmene. S prihliadnutím na obsah a rozsah vyššie uvedených úkonov exekučnej činnosti sa súd nestotožnil s časovým trvaním uvedeným v špecifikácii trov. Súd má za to, že úradu nemohlo objektívne trvať vypracovanie oznámenia o stave exekúcie 30 minút a postúpenie návrhu oprávneného súdu s vypracovaním špecifikácie 60 minút. Preto súd určil časy trvania týchto úkonov v takom rozsahu, ktorý považuje za primeraný.

V súlade s súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného (žiadosť o súčinnosť Mestu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 01. 2012), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 25. 01. 2012 a žiadosť o súčinnosť zdravotnej poisťovni zo dňa 30. 01. 2012) a za ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu zo dňa 25. 01. 2012), spolu vo výške 16,60 Eur.

Exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že uvedené listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná , je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa v odmene súdneho exekútora.

Popri odmene za exekučnú činnosť súd v súlade s priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 26,84 Eur, cestovné vo výške 11,97 Eur a náhradu za stratu času 5,32 Eur, spolu 44,13 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady vo výške 88,29 Eur za služobnú cestu zo dňa 13. 07. 2010 na trase Lučenec - Liptovský Mikuláš a náhradu za stratu času vo výške 5,32 Eur. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor predmetnú pracovnú cestu vykonal za účelom zisťovania pobytu povinného. Na trase prešiel podľa správy z cesty celkovo 327 km a vykonal ju v nadväznosti na päť konaní (s cieľom cesty vo Zvolene, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Važci). Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. účinným od 01. 01. 2009, ako vykonávacím predpisom o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 0,183 Eur. Súd tak v tomto konaní priznal exekútorovi základnú náhradu v pomernej výške 11,97 Eur ((327 km x 0,183)Eur/5). Súdny exekútor zákonným spôsobom ( o cestovných náhradách) nepreukázal spotrebu pohonných látok, preto mu súd nepriznal náhradu za spotrebované pohonné látky. Preukazovať výšku telekomunikačných výdavkov by bolo od súdneho exekútora nespravodlivé vyžadovať. Exekútorovi však nič nebránilo v špecifikácii uviesť, v súvislosti s akými úkonmi exekučnej činnosti mu vznikli telekomunikačné výdavky vo výške 6,64 Eur. Trovy exekúcie sú procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý si musí riadne uplatniť a zároveň preukázať jeho opodstatnenosť. V danom prípade súdny exekútor nepreukázal, že by mu v konaní účelne vznikli hotové výdavky v podobe telekomunikačných nákladov a preto súd exekútorovi nepriznal ich náhradu.

Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu spolu s náhradou hotových výdavkov v celkovej výške 67,37 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 13,47 Eur. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 80,84 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.