Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-339-2012.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/339/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tučkovou v právnej veci navrhovateľky: U. proti odporcovi: JS., o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý bol na tunajší súd podaný dňa 02.08.2012 domáhala, aby súd určil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 10 eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2008. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa F. Na čas po rozvode bolo dieťa zverené do starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platiť výživné vo výške 50 eur mesačne. Túto vyživovaciu povinnosť si odporca riadne plní. Po rozvode navrhovateľka pracovala v zahraničí, ale po návrate sa zaevidovala na ÚPSVaR Kysucké Nové Mesto. Požiadala o dávku a príspevok v hmotnej núdzi.
Odporca sa k návrhu na výzvu súdu nevyjadril.
Na pojednávanie konané dňa 19.11.2012 sa nedostavila navrhovateľka. Svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala o jeho odročenie z vážneho dôvodu, doručenie predvolania mala vykázané. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“) pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, potvrdením zamestnávateľa odporcu Z. rozhodnutím ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto o zaradení navrhovateľky medzi uchádzačmi o zamestnanie, rozhodnutím ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto o priznaní dávky a príspevku v hmotnej núdzi navrhovateľke a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná a je poberateľkou dávok a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 175,50 eur od 01.08.2012.
Odporca pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a jeho čistý priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu vo výške 67 eur.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „ZoR“): Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 ZoR: Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR: Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 odsek 3 ZoR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Oprávneným na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Miera schopnosti, resp. neschopnosti živiť sa sám je odvodená zo subjektívnych dôvodov (napr. zlý zdravotný stav, strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej absencie v zamestnaní, a i.) alebo objektívnych skutočností (napr. osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. osobu, ktorá si vyžaduje nepretržitú opateru, a i.) na strane oprávneného. Pri rozhodovaní sa teda súd primárne zaoberá osobnými potrebami, možnosťami či schopnosťami a majetkovými pomermi oprávneného. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z rozvedených manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.
Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Starostlivosť o ich maloleté dieťa zabezpečuje navrhovateľka, pričom odporca pravidelne prispieva na jeho výživu. Súd nemal v konaní zo strany navrhovateľky preukázanú subjektívnu, resp. objektívnu skutočnosť, brániacu jej v možnosti adekvátne zabezpečovať svoje potreby. Na rozdiel od nároku na manželské výživné, sa pri posudzovaní nároku na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, sa nevyžaduje, aby bola životná úroveň manželov približne rovnaká. Navrhovateľka má možnosť nájsť si prácu, prípadne aj na kratší úväzok alebo brigádne. Odporca v súčasnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a jeho čistý priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu vo výške 67 eur. Okrem uvedeného, odporca riadne prispieva na výživu maloletého dieťaťa. Na základe uvedených skutočností súd nevidel dôvod určiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela, nakoľko odporca v súčasnosti má nízky príjem z dohody o pracovnej činnosti a požadované výživné navrhovateľkou vo výške 10 eur by zásadným spôsobom jej životnú úroveň nezvýšilo.
O trovách konania rozhodol na základe § 142 ods.1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.