Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-93-2012.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2012 v trestnej veci obžalovaného L.. O. N., v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Anny Cenklovej , takto
rozhodol:
Obvinený L.. O. N., nar. XX. X. XXXX v A. N., trvale bytom A. č. XX, okres A. N., t.č. bytom A., A. XXXX/X, vodič I. Sk, s.r.o. N.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 4.júna 2009 prostredníctvom AutobazárX., spoločnosť s ručením obmedzením, v sídle prevádzkarne v P., A. U. XXX/XX, Česká republika, uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXX s obchodnou spoločnosťou V., spoločnosť s ručením obmedzením, Z. D. XXX/X, T. N., česká republika, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie ojazdeného osobného vozidla značky S. A. S. XB, W. - 2,XT, VIN:J ktoré v tento deň aj prevzal, a ktorého kúpna cena v zmluve bola stanovená na 8.874,53 € (239.000,- Kč), kde pri uzatvorení predmetnej zmluvy zaplatil sumu 1.774,91 € ( 47.800,- Kč) a úver vo výške 7.099,62 € (191.200,- Kč) sa zaviazal splatiť v 48-mesačných splátkach po 245,70 € (6.617,- Kč), počnúc dňom 4.7.2009, hoci v tom čase vedel, že nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru a tento nebude schopný splácať, lebo v tomto čase pracoval ako vodič kamiónovej dopravy s mesačným príjmom asi 30.000,-Kč a mal finančné záväzky voči M. N., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 19.916,35 €, Orange Slovensko, a.s. Bratislava vo výške 1.095,73 €, Pohotovosť, s.r.o. Bratislava vo výške 7.519,16 €, L.. Z. H. vo výške 20.728,-€ PROFIREAL Slovakia, s.r.o. Bratislava vo výške 4.130,80 €, VÚB, a.s. Bratislava vo výške 28.302,85 €, Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava vo výške 13.437,63 €, nezaplatil ani jednu splátku úveru a vozidlo už dňa 3.7.2009 odpredal P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. pod C., G. H. XXXX, T. F., čím spoločnosti I., spoločnosť s ručením obmedzením, Z. D. XXX/X, T. N., IČO: XXXXXXXX, T..I. spôsobil škodu vo výške X.XXX,XX €,
t e d a
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru a takým činom spôsobil väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l
zločin úverového odvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), , Tr.zák., za použitia § 41 ods. 1,2, Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. , § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov nepodmienečne,
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť M. N., nar. XX.XX., A. N., C. XXXX/XXX, vo výške 19.916,35 eur, a A. N., nar. XX.X.XXXX, U., V. XXXX/XX škodu 3.556,84 euro
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená I. s.r.o., Z.. XXX/X, T. N., IČO: XXXXXXXX, T., so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd r u š í výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/153/2010 - 318, zo dňa 11. 7. 2011, v spojení s uznesením OS Zvolen, sp. zn. 1T/153/2010- 324, zo dňa 11. 7. 2011, ktorým bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom na dobu 4 rokov, s probačným dohľadom.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní k trestnému činu, ktorý je mu kladený za vinu v plnom rozsahu doznal a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavili trestnej zodpovednosti.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. Por., teda že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.
Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),g),h) Tr.por. odpovedal „Áno“.
Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 6 Tr. Por.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. Por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. Por. prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste , náhrade škody alebo ochranné opatrenia. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2012 vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a to oboznámením sa s správou o povesti, obsahom celého spisu OS Zvolen, sp.zn. 1T/153/2010, registrom trestov a zistil nasledovné :
Obžalovaný v mieste bydliska má doposiaľ nenarušenú povesť. Priestupkovo riešený nebol. Pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Posledný zamestnávateľ ho hodnotí dobre. V minulosti bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom OS vo Zvolene, zo dňa 28.3.2011 sp.zn. 1T/153/2010- 318, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.6.2011,ktorým rozsudkom bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a) Tr.zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom, za súčasného uloženia probačného dohľadu na 4 roky.
Z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako i v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.
a) Tr. Zák., nakoľko bolo preukázané, že tento od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru a takým činom spôsobil väčšiu škodu.
Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu , k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnúť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. Zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 6 mesiacov , ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. Zák. ak súd odsudzuje páchateľa za viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestných.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. Zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody, za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaný dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. Zák. ak súd oslobodzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l), teda že tento sa doznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval a jednu priťažujúcu podľa § 37 písm. h) , teda že spáchal viac trestných činov. Takže pomer priťažujúcich k poľahčujúcim bol 1:1.
Súd u obžalovaného ukladal úhrnný trest odňatia slobody, nakoľko tohto odsudzoval za viac trestných činov, pričom mu však ukladal aj súhrnný trest , nakoľko tohto odsudzoval za skutok , ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Pri ukladaní trestu u obžalovaného súd vychádza z tzv. asperačnej zásady a teda upravuje trestnú sadzbu tak, že zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu a potom súd ukladá páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Obžalovanému súd ukladal trest v zmysle platnej judikatúry a praxe súdov podľa § 221 ods. 3 Tr. Zák., napriek tomu, že uznával vinu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr.zák., pričom u obdivoch trestných činov ide o presne rovnaké trestné sadzby, t.j. tri roky až desať rokov. Nakoľko však podľa ustálenej praxe možno pri určení najprísnejšieho trestného činu vychádzať zo systematiky osobitnej časti trestného zákona, zdôrazňujúcej prioritu zákonom chránených hodnôt a záujmov, je preto pre posúdenie prísnosti trestného činu rozhodujúce jeho zaradenie v osobitnej časti trestného zákona. Pri úprave tejto trestnej sadzby
asperačnou zásadou by potom súd musel obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v značnej výške . Súd vzhľadom na okolnosti prípadu a to úprimné oľutovanie trestnej činnosti , doznanie sa, použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. Zák. a s ohľadom aj na ustálenú prax súdov , že napr. keby obžalovaný, ktorý spĺňal všetky podmienky na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu takúto dohodu uzavrel s prokurátorom, mal by priamo zo zákona / § 39 ods. 2 písm. d) Tr.zák. / „nárok“ na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že pri ukladaní trestu súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý, vzhľadom na celkovú osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, pohnútku, mieru zavinenia, dospel súd k záveru, že sa nejedná o páchateľa, ktorý by bol mimoriadne narušený a je teda u neho možné uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu uvedenej trestnej sadzby, nakoľko v danom prípade použitie tzv. asperačnej zásady by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. Zák. potom zrušil celý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene, zo dňa 11.7.2011, ktorým rozsudkom bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. Zák. , za čo mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom na dobu 4 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za iný jeho úmyselný trestný čin.
Zároveň súd zaviazal obžalovaného aj nahradiť škodu jednak zo zrušujúceho rozsudku poškodenému N., ako i N. , pričom podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú firmu I. s.r.o. T. N., T. s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie, nakoľko títo si škodu uplatnili v inom konaní a súd nemal za preukázané, či táto škoda bola už priznaná alebo nebola priznaná a dokazovanie tejto skutočnosti by podstatnej presiahlo rámec trestného stíhania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.