Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-69-2012.pdf
PDF · 90.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-1T/69/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2012 v trestnej veci obžalovanej H. T. v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Anny Cenklovej, takto
rozhodol:
Obžalovaná H. T., nar.XX. X. XXXX v J. T., okres L. X., trvale bytom L. X., T. XXX/XX, bez pracovného pomeru, t. č. v Ústave na výkon väzby Žilina od 18. 1. 2012,
j e v i n n á, ž e
dňa 18.1. 2012 okolo 21.30 h v L. X., na ul. T. č. XXX/X v garsónke č. XX, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadla svojho druha P. X., nar. X.X. XXXX, bytom T. L. X. , prechodne bytom L. X., T. XXX/X, tým spôsobom, že ho bezdôvodne začal bodať zatváracím nožom z dĺžkou čepele 8 cm do oblasti tváre, krku, nôh, čím mu spôsobila reznú ranu o dĺžke 6 cm na pravej strane sánky zasahujúcu až na pravú stranu krku, pričom pri hlbšom zásahu mohlo dôjsť k poškodeniu cievneho zväzku na pravej strane krku a s tým spojeným masívnym krvácaním, až vykrvácaním, povrchovú bodnú ranu pri vonkajšom kútiku ľavého oka, pričom pri mierne odklonenom smere útoku mohlo dôjsť k poškodeniu očnej gule s následnou stratou zraku na postihnutom oku a bodnú ranu do zadnej strany ľavého stehna., t e d a
dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á c h a l a
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 , 2 písm. b) Tr. zák., s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 4 Tr.zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 ,3 písm. d) Tr.zák. na trest 4 / štyri / roky odňatia slobody nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a § 74/1 Tr. zák. sa jej ukladá i ústavné ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej ukladá aj trest prepadnutia veci a to 1 ks vreckový kovový skladací nožík s dĺžkou čepele 8 cm, celková dĺžka 18,5 cm.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovanú obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. Zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. Zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. Zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaná tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprela spácha nie skutku a uviedla, že žiadnym spôsobom poškodenému X. neublížila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov X. P., Y. W., P. G., N. T., J. R., N.. T. J., výsluchom znalca z odboru zdravotníctva T.. L., T.. U. V., oboznámením sa znaleckými posudkami, zápisnicou miesta činu, fotodokumentáciou, ako i ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
Obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznala a túto poprela. V súhrne so všetkými výpoveďami, aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že s X. sa bili, pohádali sa, tohto rozčúlila skutočnosť, že mu oznámila, že s ním nechce viac žiť, avšak v žiadnom prípade sa nebili s nožom a pokiaľ došlo k akémukoľvek zraneniu, si spôsobil sám a to buď tým, že on sa sám bodol nejakým nožom, alebo ako padol pri bitke , spôsobil si zranenie na skle z rozbitého zrkadla. Napriek argumentácii o nemožnosti spôsobenia si zranenia samotným poškodeným, zotrvala na svojich výpovediach. Uviedla, že žiaden nôž nevidela a ona by ho nožom nebodla.
Svedok a zároveň poškodený P. X. počas celého prípravného konania odmietol vypovedať ako svedok. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že vypovedať chce, napriek tomu, že v prípravnom konaní využil možnosť odmietnúť vypovedať. Uviedol, že nie je pravdou, že by ho akýmkoľvek spôsobom napadla T.. Potvrdil, že mali vypité, pohádali sa, pritom ako padol na zem, spôsobil si zranenia o rozbité zrkadlo. Následne popisoval, kde zrkadlo sa nachádzalo, odkiaľ padlo, pričom na argumentáciu súdu, že na fotodokumentáciach je jasne vidieť, že zrkadlo je v poriadku uviedol, že tam mali ešte ďalšie zrkadlo, ktoré bolo na posteli a pravdepodobne toto sa rozbilo. Potvrdil, že v minulosti to bol on, ktorý bodol T. a taktiež potvrdil že mali nezhody. Jednoznačne vylúčil, že by ho zranila obžalovaná. Taktiež vylúčil, že by sám seba zranil nožom .
Svedkovia nstržm. W., uviedol, že ako príslušník polície bol vyslaný na miesto, po príchode na miesto videl zraneného X., ktorý krvácal, pričom sa tam nachádzali aj mestskí policajti. Uviedol, na otázku, čo sa mu stalo, že ho bodla jeho družka. Pohádali sa preto, že ho chcela opustiť, pričom doslova uviedol, že ho chytila za oblečenie, začala ho bodať.
Ďalší svedok G. uviedol, že ako príslušník mestskej polície bol na mieste činu, kde bol vyslaný operačným dôstojníkom. Na mieste činu sa nachádzal P. X., bol od krvi, na otázku, čo sa mu stalo, povedal, že ho dopichala družka H. T..
Svedok N. T. uviedol, že pracuje ako kriminalistický technik PZ SR Považská Bystrica, bol vyslaný na miesto činu, kde mal zaistiť stopy a fotodokumentáciu. Na mieste činu bol síce neporiadok, ale nebolo nič rozbité. Jedno zrkadlo bolo opreté o posteľ , bolo neporušené , ďalšie zrkadlo bolo upevnené na dverách skrinky, taktiež celé, na zemi sa nenachádzali žiadne črepiny ani iný predmet, ktorým by sa mohol poškodený X. zraniť.
Svedok J. R. - vyšetrovateľ potvrdil výpoveď kriminalistického technika v tom, že na mieste neboli žiadne ostré predmety.
Svedkyňa N.. T. J. vo svojej výpovedi v podstate nevypovedala nič k spáchanej trestnej činnosti, uvádzala len, aké boli vzťahy medzi poškodeným a obžalovanou, pričom aj v tejto svedeckej výpovedi vypovedala odlišne ako v prípravnom konaní, keď jej súd túto skutočnosť vytýkal, povedala, že je viac rokov psychicky liečená a nepamätá si. Pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, že videla deň predtým , resp.
doobedu, že X. sa bije s obžalovanou, túto napáda, pravdepodobne je to pravda, nakoľko vtedy si to lepšie pamätala.
Z prípravného konania mal súd za preukázané, že táto svedkyňa uviedla, že v uvedený deň 18.1. bola u nich na návšteve a to pre peniaze, nakoľko im prenajímala garzonku. Okolo 15.00 hod. v byte , kde bývala T. s X., bola svedkom toho, že X. nadáva obžalovanej do kuriev a vrahýň, chytal ju pod krkom a túto napádal. O 18.hod. z bytu odišla. Po prečítaní tejto výpovede uviedla svedkyňa, že táto výpoveď je pravdivá.
Znalec z odboru zdravotníctva T.. R. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako znalec v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok č. 1/12, ktorého záverov sa pridržiava s tým, že pokiaľ sa má vyjadriť k spôsobu zranenia, k tomuto došlo s najväčšou pravdepodobnosťou útokom druhou osobou s nožom alebo ostrým predmetom, jednalo sa o zranenie , ktoré si jednoznačne nemohol poškodený spôsobiť sám. V prípade zvýšenej intenzity útoku mohla rezná rana na sánke vpravo hlbšie zasiahnúť do oblasti krku a mohlo by dôjsť k poraneniu veľkých krčných ciev, ktoré by mohli spôsobiť rozsiahlu stratu krvi, prípadné vykrvácanie. Znalec prakticky vylúčil a označil ako minimálne pravdepodobné zranenie spôsobené pádom poškodeného na nejaký ostrý predmet, ako sklo a podobne.
Zo znaleckého posudku T.. U. V. mal súd za preukázané, že obžalovaná trpí abúzom alkoholu , s poruchami správania sa v stave opitosti a doporučil uložiť menovanej ochrannú protialkoholickú liečbu v ústavnej forme.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný fotodokumentáciou, kde najmä na fotografii č. 9 je vidieť, že zrkadlo bolo celé , taktiež je to patrné aj z fotografie č. 20, kde ďalšie zrkadlo je na posteli, ktoré bolo taktiež celé, čo vyvrátilo tvrdenie obžalovanej, aj samotného poškodeného, že k zraneniu došlo pri páde poškodeného.
Podľa lekárskej správy T.. T. W., chirurga v Považskej Bystrici po privezení bolo oznámené lekárom, že bol údajne pobodaný manželkou, alebo družkou, pacient sa odmietol k tomu vyjadrovať, mal vypité. Čo sa týka zranenia, toto zranenie ohodnotil ako ľahké poranenie s dobou liečby 5 až 7 dní.
Na základe úradného záznamu , ktorý vypracoval príslušník mestskej polície čl. 161 je zrejmé, že príslušníkom mestskej polície uviedol, že nožom ho dopichala H. T., bytom T. XXX.
Na základe úradného záznamu spísaného príslušníkmi polície T. a W. je zrejmé, že po príchode na miesto samé im poškodený uviedol, že potom, čo sa s družkou pohádal, družka mu povedala, že chce od neho odísť, H. T. chytila ho za golier svetra, stiahla ho na posteľ, kde ho rezala a bodala nožom, povedala, že ho dorazí. On z bytu ušiel.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prokurátor a konanie obžalovanej teda kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák., s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., nakoľko bolo preukázané, že táto sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchala na chránenej osobe a to blízkej osobe, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd pri určení viny teda neuveril obrane obžalovanej, ktorá bola všetkými dôkazmi vyvrátená. Jednoznačne jej výpoveď bola vyvrátená znalcom z odboru zdravotníctva T.. L., ktorý tak ako vo svojom znaleckom posudku presne popísal, ako došlo k zraneniu poškodeného, následnej aj na hlavnom pojednávaní takmer vylúčil až s istotou, že by si mohol poškodený spôsobiť zranenie sám tým, že by sa bodol a taktiež vylúčil , že by k takémuto zraneniu mohlo dôjsť pádom poškodeného na akékoľvek ostré predmety. Naopak s najväčšou pravdepodobnosťou k zraneniu poškodeného došlo útokom vedeným nožom slabou intenzitou, cudzou osobou. Napriek tomu, že poškodený X. uviedol, že si sám spôsobil ublíženie na zdraví, súd považoval výpoveď za tendenčnú, nepravdivú, v snahe pomôcť obžalovanej jednak z toho dôvodu, že sa jednalo o jeho družku a aj z toho dôvodu, že v minulosti on ju pichol nožom, pričom ona využila možnosť proti nemu nevypovedať a nevypovedala. Jeho tvrdenia boli vyvrátené znalcom a aj ostatnými dôkazmi. Naopak súd pri uznaní viny vychádzal zo všetkých ostatných svedeckých výpovedí, ktoré v súhrne vypovedajú voči obžalovanej , kde príslušníci jednak štátnej polície, aj mestskej polície zhodne uviedli, že sám poškodený bezprostredne po spáchaní činu im uviedol, že ho bodla družka ,
dokonca im popísal, akým spôsobom ho bodala. Taktiež kriminalistický technik a vyšetrovateľ vylúčili, že by na mieste samom boli akékoľvek črepy, sklo a ostré predmety. Tvrdenie obžalovanej a poškodeného bolo vyvrátené fotodokumentáciou, ktorá bola vyhotovená ihneď po skutku, nikto neupratoval, takže žiadne ostré predmety nikto nemohol odstrániť a taktiež zrkadlá boli v poriadku.
Obžalovaná je toho času nezamestnaná. Z miesta bydliska je hodnotená priemerne. Priestupkovo riešená nebola, v minulosti bola dvakrát súdne trestaná, na jedno odsúdenie sa hľadí, ako keby nebola odsúdená, osvedčila sa , z druhého odsúdenia pre trestný čin vraždy bola podmienečne prepustená z výkonu trestu a v súčasnej dobe sa nachádza v lehote po podmienečnom prepustení, ktorá jej bola 25.2.2009 uznesením Okresného súdu v Nitre stanovená na 4 roky. Z ústavu na výkon väzby je hodnotená veľmi dobre.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnúť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. Zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. Zák., naopak zistil jednu priťažujúcu a to podľa § 37 písm. m) Tr.zák., teda že bola už za trestný čin v minulosti odsúdená. Takže pomer priťažujúcich k poľahčujúcim okolnostiam bol 1:0.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. Zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
V danom prípade u obžalovanej T. súd využil mimoriadne zníženie trestu v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia § 39 Tr.zák., nakoľko zobral do úvahy všetky skutočnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti a to i napriek tomu, že obžalovaná sa nedoznala k trestnej činnosti a túto neoľutovala. Súd mal za preukázané, že poškodený X. bol pod vplyvom alkoholu, vytýkal jej odchod zo spoločnej domácnosti a fyzicky ju napadol. Pri mimoriadnom znížení trestu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že sa jednalo o konanie v štádiu pokusu a v podstate spôsobila zranenie s PN 5 až 7 dní. Taktiež súd bral do úvahy, že sám poškodený v minulosti praktický takým istým spôsobom napadol obžalovanú, teda takýmto spôsobom je taktiež ublížil na zdraví. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že u obžalovanej vzhľadom k tomu, že u nej prevažuje pomer priťažujúcich okolností k poľahčujúcim, by pri absencii mimoriadneho zníženia trestu ukladal trest odňatia slobody v trvaní takmer 8 rokov. Nakoľko sa obžalovaná uvedeného trestného činu dopustila v lehote podmienečného prepustenia z výkonu trestu , zvyšok nevykonaného trestu z pôvodného rozsudku jej s najväčšou pravdepodobnosťou bude nariadený vykonať , súd považuje uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby jednak za zákonný trest , ale aj spravodlivý trest. Uvedeným druhom trestu a jeho výmerou bude dostatočne zabezpečený účel trestu, pričom trest splní jednak svoj preventívny charakter, ale aj ochranný charakter spoločnosti pred páchateľom .
Súd zaradil obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do NVÚ so stredným stupňom stráženia, nakoľko táto bola v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. Zák. uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci a to skladacieho noža, ktorý nôž bol použitý na spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. U. V. súd menovanej uložil ochranné opatrenie, a to ústavné protialkoholické liečenie, v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Tr. Zák. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.