Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/122/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci starostlivosti o mal. C. X., N.. XX.XX.XXXX, A. T.E., V. Č.. XXXX/X zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matky - M.T. X., N.. XX.XX.XXXX, A. T., V. Č.. XXXX/ X zastúpenej M. W., N.. XX.XX.XXXX, A. T., H. XXX/X a otca - R. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Q., P. Č.. XXX právne zast. Mgr. Marianom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Bernolákova 151/9 o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Návrh otca - R. K., N.. XX.XX.XXXX na zmenu rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -44 zo dňa 09.01.2012 v časti výživného na maloletého C. X., N.. XX.XX.XXXX tak, že toto by bolo znížené zo sumy 100,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne zamieta.

II. Návrh matky - M. X., N.. XX.XX.XXXX na zmenu rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -44 zo dňa 09.01.2012 v časti výživného na maloletého C. X., N.. XX.XX.XXXX tak, že toto by bolo zvýšené zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne zamieta.

III. Otec - R. K., N.. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletým C.Á. X., N.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10.00 hod do 17.00 hod., pričom maloletého prevezme a po skončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska.

V priebehu prvého kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa styk otca R. K., N.. XX.XX.XXXX s maloletým C. X., N.. XX.XX.XXXX bude realizovať za prítomnosti matky - M. X., N.. XX.XX.XXXX.

IV. Matka je povinná informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 02.10.2012 sa navrhovateľ R. K., otec mal. C. X., domáhal zníženia výživného zo sumy 100,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne a zároveň sa domáhal konkrétnej úpravy styku s maloletým.

M. X. ako matka mal. C. X. sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním došlým súdu dňa 25.10.2012, v ktorom uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí, naopak požaduje jeho zvýšenie na sumu 200,- € mesačne a zároveň navrhla úpravu styku otca s maloletým C. X..

Otec R. K. vo svojom návrhu uviedol, že zníženia výživného sa domáha preto, že v roku 2011 bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok cca 440,- € a za mesiace január - jún 2012 je iba 380,- €. Vzhľadom na tento pokles príjmov ako aj vzhľadom na to, že si vzal úver na kúpu motorového vozidla nemôže ďalej platiť výživné vo výške 100,- € mesačne.

Matka - M. X. vo svojom podaní došlom súdu dňa 25.10.2012 uviedla, že výdavky otca na splácanie úveru, ktorý si vzal za účelom kúpy vozidla považuje za nedôvodné preto, že otec môže do práce chodiť autobusom a zároveň nesúhlasila ani s vyúčtovanými nákladmi na dochádzku do práce, keď popierala, že otec pracuje 24 dní v mesiaci, tak ako to vyplýva z ním vyčíslených výdavkov. Zároveň uviedla, že vzhľadom na zvýšené výdavky týkajúce sa maloletého považuje za nutné zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne.

Súd rozhodoval na pojednávaní dňa 19.11.2012, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola určená schválením rodičovskej dohody dňa 09.01.2012, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na mal. C. X. vo výške 100,- € mesačne. Styk otca s maloletým nebol žiadnym spôsobom upravený.

Z návrhu otca a dokladov ním predložených vyplýva, že jeho mesačné výdavky spočívajú v nákladoch na cestu do práce vo výške 60,- € mesačne, nájomného za byt vo výške 85,- € mesačne, mesačnej splátky za úver vo výške 62,95 € mesačne, poistke na automobil vo výške 11,30 € mesačne.

Z nájomnej zmluvy predloženej otcom R. K. súd zistil, že táto je uzavretá s jeho matkou Z. K. ako prenajímateľom a na základe tejto nájomnej zmluvy sa otec má podieľať na platbách súvisiacich s užívaním bytu vo výške polovice nákladov, teda vo výške 85,-€ mesačne. Zároveň sa v tejto zmluve otec zaviazal prispievať prenajímateľovi na poskytovanie stravy vo výške 80,- € mesačne (č.l. 13 - 14).

Zo zmluvy o splátkovom úvere (č.l. 15 - 19) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla dlžníkom R. K. a Z. K. úver vo výške 3999,- €, ktorý má byť splatený 120-timi mesačnými splátkami vo výške 62,90 €.

Z osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 20) súd zistil, že otec R. K. je držiteľom motorového vozidla Volswagen Golf IV 1,9 TDi.

Zo správy zamestnávateľa otca SMZ - Služby, a.s. Jelšava (č.l. 53 - 55) súd zistil, že tento je zamestnávateľom hodnotený kladne a jeho priemerný čistý príjem za mesiace 01 - 09/2012 bol cca 409,- €, pričom v mesiaci január odpracoval - 9,7 dňa, v mesiaci február - 12 dní, v mesiaci marec - 11,70 dňa, v mesiaci apríl - 10,8 dňa, v mesiaci máj - 13,4 dňa, v mesiaci jún - 15 dní, v mesiaci júl - 15,6 dňa, v mesiaci august - 15,9 dňa, v mesiaci september - 19,60 dňa.

Zo mzdového listu otca za rok 2011 súd zistil, že jeho priemerný čistý príjem predstavoval sumu cca 424,- €.

Z výsluchu otca vyplynulo, že tento svoje staré vozidlo Renault Clio prenechal na užívanie svojmu otcovi za sumu 300,- € z dôvodu, že bolo kazové. Vozidlo Volkswagen Golf 1,9 TDi kúpil za sumu 3600,-€ z dôvodu, že napriek tomu, že s ním pracujú aj osoby bývajúce v Jelšave a v Revúcej nemá kvôli rozličnému nástupu a skončeniu pracovnej zmeny inú možnosť ako do práce dochádzať vlastným motorovým vozidlom. Kúpu vozidla ďalej odôvodňoval aj tým, že prácu končieva večer okolo 19.00 hod. až 20.00 hod, v prípade akcie nad ránom, kedy autobusy už nepremávajú, teda by sa nemal ako dostať domov.

Otec ďalej uviedol, že v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, dospelým bratom, ktorý nedávno skončil pracovnoprávny vzťah a sestrou, ktorá navštevuje strednú školu v Rožňave. To, či na domácnosť prispieva alebo prispieval jeho brat nevie, pretože je to záležitosť jeho a jeho matky.

Otec tiež žiadal, aby sa mohol stýkať so svojím synom aspoň jeden krát za týždeň a pokiaľ matke nevyhovuje styk každú nedeľu ako to žiadal, tak navrhuje styk jeden týždeň v nedeľu a druhý týždeň v pondelok.

Pokiaľ ide o matku M. X., tak táto náklady na maloletého vyčíslila vo svojom podaní došlom súdu dňa 25.10.2012 vo výške 334,48 €, pozostávajúce z výdavkov na stravu, plienky, kozmetiku, oblečenie, poistenie, hračky a pod..

Čo sa týka jej príjmov, tak v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a zvýšenie výživného žiada preto, že jej matka prišla o prácu, z ktorého dôvodu jej už rodičia nemôžu finančne vypomáhať tak, ako tomu bolo doteraz. Matka zároveň uviedla, že nesúhlasí so stykom otca s maloletým každú nedeľu, pretože by tým vlastne žiaden víkend v kalendárnom roku nemohla s dieťaťom ísť na výlet a podobne.

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o samotné výživné, tak pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive mal. dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného mal. dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu mal. dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby mal. dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti.

Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy sa potom určuje s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o mal. dieťa vykonávané rodičom, ktorý vychováva mal. dieťa.

Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zvyčajne zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného u otca, matky a dieťaťa v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Tieto zmeny zároveň musia byť podstatné a nesmú mať iba prechodný, krátkodobý charakter.

Súd má za to, že ako v pomeroch rodičov tak ani v pomeroch maloletého dieťaťa nedošlo k takým podstatným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie alebo zvýšenie výživného.

Pokiaľ sa týka otca jeho príjem za doterajšiu časť roka 2012 je prakticky totožný s príjmom za rok 2011. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tie sú tiež totožné s výnimkou platby splátok úveru, ktorý bol vzatý za účelom kúpy auta. Vzhľadom na inú nemožnosť dochádzky do práce má súd za to, že vozidlo pre otca potrebné je, avšak vozidlo si mohol kúpiť aj za nižšiu sumu a zároveň má súd pochybnosti o nespôsobilosti vozidla predchádzajúceho, keďže toto ďalej užíva jeho otec, pričom ak mu ho R. K. predal v stave spôsobilom na ďalšie užívanie mohol mu ho predať za vyššiu sumu.

Ďalej je nutné konštatovať, že je oprávnená námietka matky, že otec by na spoločnú domácnosť nemal prispievať polovičnou sumou, keďže s nimi býva aj dospelý brat, voči ktorému otec R. K. vyživovaciu povinnosť nemá a tento zároveň nemá vyživovaciu povinnosť ani voči svojej sestre. Treba tiež dodať, že úver od Slovenskej sporiteľne bol poskytnutý dlžníkom R. K. a jeho matke, teda z hľadiska ich vnútorného vzťahu by tento mal byť splácaný každým z nich vo výške 1.

Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že tu neexistujú skutočnosti odôvodňujúce zníženie výživného a prípadná výška doterajšieho výživného v rozsahu nezodpovedajúcom schopnostiam a možnostiam otca, na ktorého platenie sa zaviazal rodičovskou dohodou, nemôže byť revidovaná aktuálnym rozhodnutím súdu.

Vychádzajúc zo schopností a možností otca, pričom súd nezistil, že tento sa vzdal nejakého majetkového prospechu alebo výhodnejšieho zamestnania alebo že preberá na seba neoprávnené a svojim schopnostiam a možnostiam nedôvodné záväzky, nebol dôvod na zvýšenie výživného ako to požadovala matka. Naviac, náklady vyčíslené matkou súd považuje za prehnané, keď cena plienok je do 9,- € namiesto 15,- € za balenie uvádzaná matkou a taktiež má súd za to, že dieťa nepotrebuje mesačne 312 plienok tak ako to matka uviedla. Vychádzajúc z majetkových pomerov oboch rodičov má súd za prehnané aj mesačné náklady na oblečenie vo výške 60,- €.

Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods.4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods.5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom, treba jednoznačne uviesť, že právo otca podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a právo na styk s ním sú základnými právami rodiča, ktoré bez toho, aby vplyv otca na dieťa bol závažne negatívny nemožno otcovi odoprieť. Súd má za to, že styk požadovaný otcom v rozsahu 5 hodín raz týždenne je svojim rozsahom stykom minimálnym, ktorý otcovi niet dôvodu na základe žiadnych v konaní zistených skutočností nepriznať. Prezentované obavy matky o život svojho dieťaťa neboli absolútne ničím preukázané, pretože aj charakteristiky otca vyplývajúce z oboznamovaného spisu o žiadnom negatívnom správaní otca nič neuvádzali.

Keďže zo zhodných tvrdení rodičov vyplynulo, že styk otca s maloletým nebol realizovaný od mesiaca máj 2012 má súd za potrebné vzhľadom na vek dieťaťa, potrebu opätovného spoznania otca a prekonanie možného ostychu zo strany dieťaťa, aby prvé štyri stretnutia boli vykonané za prítomnosti matky, ktorej povinnosťou bude dieťa viesť k dobrému vzťahu s otcom, k tešeniu sa na stretnutie s ním a k rešpektu k nemu.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, najmä vo vzťahu k zvýšeniu alebo zníženiu výživného, nepovažoval súd za potrebné vypočuť matku a brata otca, keďže ich výsluch pre rozhodnutie súdu už potrebný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.