Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/126/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Husťáka a prísediacich J. W. a S.. S. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2012 takto

rozhodol:

Obžalovaná

H. T. V. K. J. V. C. Á. , R.. XX.XX.XXXX C. Q., T. D. K., S. Č.. XXX/XX, C., D. N. N., T..Č.. C. C. C. Ú. J.,

je vinná, že

dňa XX.X.XXXX okolo 22.00 hod. v obci K., v rómskej osade S. C. V. Č.. XXX, pod vplyvom alkoholu po vzájomnej hádke v úmysle usmrtiť, napadla svojho manžela K. T. kuchynským nožom s dĺžkou čepele 15 cm tým spôsobom, že ho trikrát po sebe bola strednou až väčšou intenzitou do prednej plochy hrudníka a spôsobila mu tri hlboké bodnorezné rany so závažným poranením pravých a ľavých pľúc s nasledovným vniknutím vzduchu do pravej pohrudnicovej dutiny a osrdcovníka, s krvácaním do pohrudnicovej dutiny obojstranne.

Poškodený K. T. utrpel zranenia vyžadujúce liečenie najmenej 12 týždňov, pričom k smrti poškodeného nedošlo len v dôsledku poskytnutej odbornej lekárskej pomoci a náhodnému nezasiahnutiu iných pre život dôležitých orgánov,

teda

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle iného usmrtiť, čin spáchala na chránenej osobe, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

tým spáchala

- obzvlášť závažný zločin pokusu vraždy podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. ,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. u k l a d á trest prepadnutia veci - kuchynského noža so svetlou plastovou rukoväťou.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej strane I.. A. - U. N. O..I.., E. Č.. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 3.024,12 Eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka- poškodeného, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov zistil a ustálil skutkový stav tak ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V trestnej veci obžalovanej H. T. po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 19.4.2012 a tento na základe podaných odvolaní bol na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 29.6.2012 podľa , písm. b , c / zrušený v celom rozsahu a vec bola podľa / vrátená Okresnému súdu Košice I s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Zároveň podľa / zamietol žiadosť obžalovanej H. T. o prepustenie z väzby na slobodu.

V citovanom uznesení Krajský súd poukazuje na výpoveď poškodeného K. T., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať. Súd preto na hlavnom pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Predmetný výsluch poškodeného bol zrealizovaný dňa 2.6.2011, teda v čase keď bol hospitalizovaný na Traumatologickom oddelení R. I. R. C.. V tomto smere preto bude potrebné zistiť dotazom na Traumatologickom oddelení R. I. R. C., aký bol zdravotný stav poškodeného a či bol schopný plnohodnotne vypovedať.

Krajský súd súbežne upriamuje pozornosť na úradný záznam spísaný vyšetrovateľom N.. X.. Š. S. z č.l. 267, ktorý bol ako listinný dôkaz v zmysle , vykonaný prečítaním na hlavnom pojednávaní, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či okresný súd na dôkaz prihliadol.

Citujúc rozhodnutie (R 60/72-IV, R 35/1991) zavinenie páchateľa je záverom právnym, ale musí byť preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia, je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen z priznania sa obvineného. Okolnosti subjektívneho charakteru je spravidla možné dokazovať len nepriamo, z okolnosti objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa, porušenia alebo ohrozenia záujmov chránených . (R 62/1973).

Krajský súd z vyššie uvedeného konštatuje, že rozsudok okresného súdu je z dôvodu pomernej stručnosti nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Okresný súd neuviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Ktorá časť skutku, ktorá okolnosť, významná pre rozhodnutie, je konkrétnym dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne ďalej aj pre závery kvalifikácie skutku.

Rovnako z preskúmavaného rozhodnutia nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej, že v kritickom čase mala konať v nutnej obrane. Preto bude potrebné opätovne vypočuť znalkyňu z odvetvia súdeného lekárstva.

Úlohou okresného súdu bude v rámci kontradiktórneho procesu vykonať dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, prípadne o jeho doplnenie dôkazmi, ktoré sa v priebehu doplnenia dokazovania ukážu byť potrebnými a tak rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.

Okresný súd po zrušení veci postupoval v zmysle ustanovenia / , podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých odvolací súd nariadil.

Obžalovaná H. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň T..S.. XX.X.XXXX nosila piesok spoločne s jej dcérou a nevestou D. T. a K. H.. Jej zať X. T. doniesol 3 litre pálenky. Potom ju zavolal jej zať X. T., aby prišla k nim domov na hostinu, ktorú zorganizoval. Pozvanie prijala a počas návštevy vypila 4-5 štamperlíkov pálenky. Neskôr prišiel jej manžel, avšak nevie, kedy prišiel, keďže nemala hodinky. Keď jej manžel ”mal už dosť ” tak odišiel domov. O niečo neskôr prišla domov. Doma mali 2 litre jablčného vína, ktoré obidvaja vypili. O nejaký čas prišla dcéra, ktorá doniesla na tanieri chlieb, slaninu, papriku a paradajky s tým, aby niečo zjedli. Ostala sama v spoločnosti jej manžela. Z kredenca zobrala tanier a nôž. Slaninu pokrájala na stole a s tanierom sa vrátila k manželovi do kuchynky. Na tanieri mala pokrájanú slaninu a povedal manželovi, aby sa najedli. Manžel bol na ňu nahnevaný, hrešil na jej osobu, nadával jej. Nato začala nadávať manželovi aj ona. Potom jej manžel zobral do ruky nôž, s ktorým na ňu zaútočil. Udrela manžela do ľavej časti hrude rukou, načo manžel spadol na gauč. V tom momente mu z ruky zobrala nožík. Postavila sa, načo sa postavil aj jej manžel, ktorý na ňu nadával a povedal jej, že ju bude ”prepichať”.

Potom ako jej manžel podišiel bližšie k nej videla, že na ňu ide zaútočiť s nožom, nožom, ktorý držala v pravej ruke, ho prepichla. Koľko krát a povedať nevie, rovnako kde ho pichala, nakoľko v tom čase mala dole hlavu a bola vystrašená. Potom ako manžela pichla, manžel ,,zachrčal a vyvrátil" sa na gauč. Nôž odhodila na zem a zavolala dcéru K. N. a nevestu J. T.. Obidve chceli zavolať lekársku službu prvej pomoci ale poškodený to odmietal.

Obžalovaná zároveň uviedla, že v tom čase bola opitá ako aj jej manžel. Pomoc bola zavolaná v ten istý deň.

Svedok-poškodený K. T. na hlavnom pojednávaní využil svojej zákonné právo a nevypovedal, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Uviedol, že dňa XX.X.XXXX k nim prišiel na návštevu X. T., ktorý je manžel jeho nevlastnej dcéry K. T.. Doniesol tri 0,7 litrové fľaše borovičky a spoločne aj s ďalšími rodinnými príslušníkmi začali popíjať. Jeho manželka pila hlavne pálenku, on popíjal dezertné jablčné víno. Potom začali nosiť dcéry so zaťmi štrk na budovanie chalupy pre dcéru U. T., ktorá bola v tom čase v Írsku. Keď sa zvečerilo, tak si jeho nevlastná dcéra K. T.Á. od neho požičala rádio c CD a spoločne sa všetci zabávali až do noci. Nakoľko sa mu chcelo spať, tak išiel domov do chalupy. Mohlo byť okolo 20.30 hod., keď prišla domov jeho manželka. Boli dosť opití. Po príchode domov do chatrče ešte popíjali dezertné jablčné víno. Na to prišla jeho nevlastná dcéra K. N., ktorá im doniesla tanier s údenou slaninou, chlebom a nejakou zeleninou. Chvíľu u nich posedela a odišla. Ani on ani jeho manželka dokopy z toho čo doniesla jeho nevlastná dcéra, nič nezjedli. Vypil asi štyri litre vína. Jeho manželka celý deň pila borovičku. Doma vypila fľašu dezertného jablčného vína. Obidvaja boli dosť opití, pričom si nepamätá, prečo sa s manželku hádali. Počas hádky boli doma len oni dvaja, pričom pokiaľ si pamätá, tak manželka zobrala do ruky kuchynský nôž s bielou rúčkou a dĺžkou čepele asi 20 cm, ktorý bol v zásuvke kuchynskej linky a potom so slovami, že ”budem trpieť ako ona” ho, týmto nožom pichla trikrát do hrudníka. Dvakrát ho pichla do ľavej strany hrudníka v okolí srdca a raz ho pichla o pravej strany hrudníka. V tom zacítil na hrudníku strašnú bolesť. Mal oblečené čierne tričko a na ňom mal oblečený sivočierny sveter. Na viac udalosti si nepamätá s výnimkou, že ho ošetrovali dcéra, švagriná. Obviazali mu rany.

Vo vzťahu k svojej manželke uviedol, keďže nechcel aby išla do väzenia, všetkým povedal, že mu je dobre a to aj napriek tomu, že opitá kričala, že ho chcela zabiť. Z uvedeného odmietol aj zavolať lekársku službu prvej pomoci. Na nasledujúci deň ako sa zobudil, videl, ako jeho manželka ďalej popíjala dezertné jablčné víno a kričala, že sa pôjde udať, pretože ho chcela zabiť. Opäť zaspal, zobudil sa na to, že mu bolo veľmi zle, zle sa mu dýchalo, fučal a keď ho videl jeho švagor S. N., tak on asi zavolal záchranku.

Svedok S. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, jeho teta H. T. sama nosila piesok . K. T. jej manžel sedel na stoličke, mal pri sebe víno a pozeral sa na ňu. Pri nosení piesku jej pomáhal muž, ktorý je mentálne postihnutý, ktorému potom pani T. dala 5 Eur. K ďalším udalostiam sa vyjadriť nevedel, nakoľko išiel domov. Až večer ako išiel na čerstvý vzduch, tak počul krik. Myslel si, že sa niekto háda, tak vybehol hore, kde býva jeho teta. Počul krik a plač. Nato prišla tetina dcéra K. N., ktorá mu povedala, aby zbehol po auto. S autom, ktoré patrilo O. H., prišli k domu K. T., ktorý im povedal, že on to vydrží. Na to povedal svojmu kamarátovi O. H., aby odišiel, nakoľko K. T. nechce ísť do nemocnice. V ten večer išiel opäť k K. T., aby ho odniesol autom do nemocnice, ale on povedal svoje, že nechce ísť, že on vydrží. Na druhý deň ho poslal jeho otec, aby sa pozrel, či je K. T. dobre alebo zle. Po príchode videl, že sa nemôže dvíhať, tak zbehol dole k otcovi, ktorý zavolal záchranku.

Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločne s H. T. a D. T. nosili piesok a na konkrétnosti sa nepamätá, preto súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Uviedla, že presne si nepamätá, v ktorý deň to bolo ale bol mesiac máj po podporách, keď pred dom jej svokry doniesli štrk a piesok na stavbu domu švagrinej U.. Spoločne so švagrinou D.E. T. a obžalovanou tento štrk nosili k rozostavenému domu švagrinej U.. Svokor K. T. im vôbec nepomáhal. Pred domom pil víno a preto sa s ním svokra hádala, že im nepomáhal. V čase okolo 16.00 hod. s nosením štrku skončili. Odišla domov postarať sa o svoje deti a potom zaspala. Potom ako svokra obžalovaná skončila s nosením piesku začala piť spoločne s ďalšou rodinou. Zaspala a neskôr sa zobudila na krik svojej svokry, ktorá kričala, že pichla nožíkom do hrudníka svokrovi K. a aby zavolali záchranku. V tom vyšla z domu a išla do domu svokry a tam zbadala svokra ležať na posteli, pričom videla, že krváca na hrudníku. V tom čase bola svokra-obžalovaná poriadne opitá, stále plakala a odišla do jej domu. Spoločne so švagrinou K. svokra ošetrovali. Na hrudníku mal dve rany pri srdci. Obviazali ho posteľným prádlom. Medzitým S. N. išiel do osady zháňať auto, aby svokra mohli odniesť do nemocnice. Svokor K. však do nemocnice ísť nechcel, uviedol, ”že nechce, aby jeho manželku zatvorili a že mu je dobre, do rána prežije”. Spoločne so švagrinou K. a ďalšou rodinou zostala pri svokrovi-poškodenom. Keď zaspal okolo 05.00 hod., tak odišli domov. Zobudila sa až poobede, keď niekto zavolal sanitku. V tom čase bola svokra stále opitá.

Svedok X. T. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Uviedol, že uvedeného dňa XX.X.XXXX obžalovaná H. T. spoločne s dcérou D. začali nosiť piesok k domu ďalšej dcéry, ktorá v tom čase bola v Írsku. Potom čo sa jeho družka vrátila z obchodu, doniesla pálenku-vodku a potom začali spoločne popíjať vodku s O. H. a S. N.. Nevedel uviesť presne koľko toho vypil ale bol opitý, preto si okolo obeda išiel ľahnúť spať. V tom čase obžalovaná nosila piesok, pričom chcela, aby im pomohol aj svokor K. T.. Nakoľko bol K. T. opitý. Večer okolo 21.00 hod. ho zobudila jeho družka K. a povedal mu, že svokra obžalovaná pichla nožom svokra K. a, že treba zavolať záchranku. Videl ako svokor K. T. leží na posteli a ženy ho začali ošetrovať. K. T. odmietal ísť do nemocnice. Spoločne s ďalšími ženami zostal v dome svokra a dávali na neho pozor, pričom svokra H. T. bola opitá a preto ju uložili spať do domu syna Š.. Na svokra dával pozor asi do 2 hodiny rána. Na nič sa nesťažoval hovoril, že je mu dobre a že do rána vydrží. Neskôr poobede bolo už svokrovi veľmi zle, tak S. N. starší zavolal sanitku, ktorá svokra odniesla do nemocnice.

Svedkyňa K. N. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Rovnako odmietla vypovedať aj v prípravnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkyne zo dňa 26.5.2011, kde svedkyňa vypovedala. Avšak samotná výpoveď svedkyne bola vykonaná pred vznesením obvinenia obvinenej H. T., toho času obžalovanej, ako aj bez prítomnosti obhajcu, preto súd na uvedenú výpoveď neprihliadal.

Svedok S. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval ako terénny sociálny pracovník v obci K.. S rodinou T. prichádzal do kontaktu veľmi málo. Uvedená rodina nebola konfliktná, rovnako nemali hlásený problém, ktorý by musel riešiť sociálny pracovník. Alkoholické nápoje v tejto rodine sa požívajú vo väčšej miere v čase sociálnych dávok.

Znalci K.. Š. I., P., a K.. X. K. J. z odboru zdravotníctva, odvetia psychiatrie zhodne v písomnom znaleckom posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedli, že obžalovaná H. T. v čase spáchania trestného činu netrpela na žiadnou duševnou ani psychickou poruchou ani chorobou. Ide o symplexnú osobnosť. Obžalovaná bola v čase spáchania skutku v stave jednoduchej opitosti jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania bola zmenšená, len pod vplyvom požitého alkoholu. Užívanie alkoholu nemá charakter chorobnej závislosti, v čase spáchania trestného činu jej ovládacia a

rozpoznávacia schopnosť bola zmenšená len pod vplyvom alkoholu, ochranná protialkoholická ani protitoxikomanická liečba nie je potrebná.

Znalkyňa K.. C. J. z odboru zdravotníctva, farmácia odvetia súdne lekárstvo zhodne v písomnom znaleckom posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že štúdiom zdravotnej dokumentácie K. T. bolo zistené, že menovaný utrpel tri bodné poranenia na prednej ploche hrudníka, všetky tri prenikali do pohrudnicových dutín. Išlo o bodné rany dĺžky okolo 2 cm, z ktorých prvá bola lokalizovaná vpravo vedľa hrudnej kosti asi vo výške prsnej bradavky a pokračovala bodným kanálom do pravej pohrudnicovej dutiny a do pravých pľúc. Druhá rana bola lokalizovaná po ľavej strane hrudnej kosti približne vo výške prsnej bradavky a pokračovala bodným kanálom do ľavej pohrudnicovej dutiny a ľavých pľúc. Posledná tretia rana bola lokalizovaná pred ľavou pazuchovou jamou a pokračovala bodným kanálom do ľavej pohrudnicovej dutiny a do ľavých pľúc.

Všetky tri bodné rany boli jednak zhruba rovnako dlhé okolo 2 cm a ich priebeh na koži bol tak isto takmer rovnaký a to šikmo do pravého ramena smerom nadol doľava k drieku. U bodnej rany vpravo bolo možné na základe popísaných úrazových zmien na pravých pľúcach zrekonštruovať približne priebeh a hĺbku bodného kanála, ktorý prebiehal spredu dozadu zľava doprava a mierne nahor. U posednej bodnej rany mimo toho, že prebiehal bodný kanál spredu dozadu a vzhľadom na lokalizáciu vlastne v svalovine hrudníka a jeho prienik do hrudnej dutiny, je predpoklad o priebehu smeru zľava mierne doprava. Dĺžka bodných kanálov na ľavej polovici hrudníka bola menšia než vpravo zhruba na 5 až 7 cm.

Na základe rozmeru bodných rán na koži a predpokladu bodných kanálov je predpoklad, že zraňujúcim predmetom - bol bodnorezný nástroj s dĺžkou čepele 12 cm, a viac, šírkou okolo 2 cm.

Lokalizácia rán a priebeh bodných kanálov svedčí o tom, že útočník a poškodený boli vo vzájomnej čelnej polohe, pričom útočník mohol držať nôž v pravej ruke spôsobom, že čepeľ vystupovala z dlane na stranu palca a údery viedol na oblasť prednej plochy hrudníka trikrát, silou strednej až väčšej intenzity. U poškodeného došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu -pľúc obojstranne.

Poranenie pľúc spôsobené útokom obžalovanej malo za následok ohrozenie života poškodeného T., a to kolapsom poraneného tkaniva pľúc, preniknutím vzduchu a krvi do pohrudnicovej dutiny a do okolitých mäkkých tkanív, čo malo za následok stláčanie pľúc v uzavretom hrudnom koši krvou a a vzduchom zmenšenie dýchacej plochy a nedostatočné okysličovanie krvi, čo životne ovplyvňuje mozog, kde sú umiestnené centrá pre riadenie činnosti srdca a dýchania. Poškodený sa dostal do kritického stavu, kedy došlo k poruche vedomia a narušenia riadiacej činnosti mozgu a nedostatku kyslíka. Ak by poškodenému nebola v tomto štádiu poskytnutá odborná zdravotnícka pomoc privolanými zdravotníkmi a následne nebol hospitalizovaný, mohlo dôjsť k úmrtiu poškodeného.

Všeobecná doba trvania hospitalizácie takéhoto charakteru s komplikáciami trvá 12 až 16 týždňov.

Okresný súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne zaoberal aj osobnosťou obžalovanej. Po výpovedi znalkyne z odvetia psychológie N.. Ľ.B. N. a vyhodnotení znaleckého posudku si okresný súd osvojil jeho závery v tom zmysle, že u obžalovanej sa jedná o zníženú úroveň intelektu vplyvom vrodených faktorov, sociálnej zanedbanosti, avšak nejedná sa o mentálnu retardáciu. Samotný konflikt medzi obžalovanou a poškodeným mohol byť spúšťacím motivačným činiteľom jej konania, na ktorom sa spolupodieľala znížená úroveň intelektu vplyvom vrodených faktorov, sociálna zanedbanosť so sklonom k impulzivite a v spojení s negatívnym účinkom požitého alkoholu a liekov, ktoré obžalovaná požila, čím došlo k potlačeniu už tak nízkych korekčných mechanizmov. U obžalovanej ide o jednoduchú osobnostnú štruktúru, kde afektivita je nedostatočne brzdená racionálnymi mechanizmami. Agresívne tendencie nie sú pod dostatočnou racionálnou kontrolou.

Zo znaleckého posudku znalkyne K.. Q. I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológie vyplýva, že v odobratom biologickom materiály krvi K. T. nebola zistená prítomnosť alkoholu, iných prchavých látok, omamných látok, omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov.

Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2011/2321, kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodnovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie /č.l. 206/ vyplýva, že zo zaistených vecných stôp neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy.

Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2011/2321, kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodnovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie /č.l. 209/ vyplýva, že na zaistených vecných stopách č. 4, 5 boli zistené bodnorezné poškodenia, ktoré mohli byť vytvorené ostrým predmetom napríklad nožom označeným ako predmet č.9.

Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2011/2321, kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodnovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie /č.l. 215/ vyplýva, že stopy uvedené pod bodmi č.1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15 a 16 na ktorých bola DNA analýza vykonaná bola úspešná. Na stope č.13 bola vykonaná DNA analýza, ktorá úspešná nebola. Na predmetoch č.1, 4, 5, 7, 8, 9 bola zistená prítomnosť ľudskej krvi zhodný s krvou poškodeného K. T.. Stopa č.10 na ktorom bol vykonaný DNA profil bol totožný s DNA profilom, ktorý bol odobratý obžalovanej H. T.. DNA analýzou biologického materiálu, zaistených z predmetu č.9 rukoväte noža bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu poškodeného K. T. a obžalovanej H. T..

Súd so súhlasom procesných strán vykonal ďalšie dokazovanie, prečítal výpovede ďalších svedkov vo veci vypočutých svedkov a jednotlivé listinné dôkazy.

Svedok O. H. vo výpovedi uviedol, že v uvedený deň obžalovaná H. T. nosila piesok a štrk. Po príchode X. T. začali spolu piť vodku. V čase keď odchádzal, bol už večer, obžalovaná H. T. bola viac opitá ako poškodený K. T.. Počul krik obžalovanej, aby zavolali záchranku, pretože pichla K. T.. Po príchode do domu obžalovanej videl, ako poškodený K. T. ležal na posteli a krvácal z hrudníka. Poškodený zakázal rodinným príslušníkom, aby zavolali záchrannú službu. Neskôr, keď sa zdravotný stav poškodenému T. zhoršil, zavolali záchranku.

Svedkyňa X. N., ako aj K. T. využili zákonné právo a k veci odmietli vypovedať. Z dôvodu, že pri výsluchu svedkyne J. T. nebol prítomný obhajca obvinenej H. T., súd na uvedenú výpoveď neprihliadal.

Svedkyňa K. T. uviedla, že potom čo sa vrátila z návštevy od svojej svokry, bola u nich doma oslava, keďže sa vrátil domov jej syn X.. Spoločne popíjali vodku. Neskôr sa k nim pripojila H. T.. Poškodený K. T. bol v tom čase doma a rovnako popíjal alkohol. Keďže mala dosť vypité, tak si išla ľahnúť. Potom, čo sa ráno zobudila, nastúpila na aktivačné práce a až neskôr sa dozvedela, že obžalovaná pichla poškodeného.

Svedok Q. T. uviedol, že počas cesty svojím motorovým vozidlom ho zastavil S. N. s O. H.. Oznámili mu, že potrebujú auto, nakoľko manželka K. T. pichla nožom svojho manžela a potreboval ošetrenie. Po príchode k domu K. T. čakal na zraneného K. T.. Čakal asi 15 minút, načo prišiel S. N., ktorý mu oznámil, že K. T. odmietol ísť do nemocnice. Nasledujúce ráno prišiel opäť S. N., ktorý ho žiadal, aby odviezol K. T. do nemocnice. Rovnako ako prvý krát K. T. túto možnosť - odviesť ho do nemocnice odmietol. Až okolo 16.00 hod. , po K. T. prišla záchranná služba.

Svedkyňa D. T. využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.

Svedok S. N., I.. uviedol, že potom čo počul krik, jeho syn S. N. K.. vyšiel pred dom. Keď sa vrátil, tak mu oznámil, že H. T. pichal svojho manžela K. T. nožom. Chcela, aby mu poskytli ”prvú pomoc”. Povedal synovi, aby zohnal nejaké auto, aby mohli odviesť K.P. T. do nemocnice. Syn auto zohnal, ale potom čo sa vrátil domov, oznámil, že K. T. odmietol ísť do nemocnice. Rovnako odmietol zavolať záchrannú službu. Možnosť zavolať záchrannú službu na druhý deň ráno K. T., opäť odmietol. Po obede opäť bol navštíviť K. T. a keďže videl, že mu je zle, tak zavolal záchrannú službu. Nakoľko D. T. bola v tom čase stále opitá, poslal ju spať k synovi Š.T..

Manželstvo K. T. a D. T. bolo dobré, pokojné s výnimkou roku 1995, keď K. T. pichol nožom D. T.Ú..

Súd po vrátení veci opätovne vypočul znalkyňu K.. C. J., k mechanizmu vzniku zranení poškodeného. Uviedla, že išlo jednoznačne o čelnú polohu poškodeného a útočiacej osoby-obžalovanej. Pripustila však, že je možná aj iná poloha - konkrétne, že obvinená bola v stojacej polohe a poškodený v sedacej polohe. Uviedla, že počas vykonania rekonštrukcie, ktorej sa zúčastnila na mieste spáchania skutku, sa v tom čase nenachádzal identický gauč, na ktorom mal sedieť poškodený. Počas vykonávania rekonštrukcie ma mieste činu sa nachádzal iný gauč, ktorý bol odlišný / bol nízky, ,,vysedený/". Rovnako obvinená pri vykonávaní rekonštrukcie popísala, že k skutku došlo v stoji - vzájomná čelná poloha.

Samotné spáchanie skutku obžalovaná nepoprela, avšak uviedla, že takto konala v nutnej obrane, keďže poškodený mal na ňu zaútočiť nožom. Bola vystresovaná a v snahe obrániť sa, pichla poškodeného. Kde presne uviesť nevedela.

Súd sa zaoberal aj priebehom deja skutku. Z výpovede poškodeného vyplýva, že počas celého dňa XX.X.XXXX popíjal alkoholické nápoje, konkrétne pred rodinným domom nevlastnej dcéry U. T.. Konzumáciou alkoholu poškodený nebol konfliktný, o čom svedčia svedecké výpovede svedkov. O pokojnej situácii svedčí aj svedecká výpoveď poškodeného K. T. a svedkyne K. H.. Po opustení spoločnosti zo strany poškodeného z dôvodu, že bol unavený, sa presunul do obydlia, kde zotrval až do príchodu jeho manželky obžalovanej H. T.. To, že došlo k hádke medzi poškodeným a obžalovanou, je objektivizované výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že sa so svojou manželkou hádali, ktorá následne zobrala do ruky kuchynský nôž, ktorý sa nachádzal v kuchynskej linke a so slovami ,,budem trpieť ako ona" ho tri krát pichla do hrudníka. Dvakrát do ľavej strany hrudníka v okolí srdca a raz do pravej strany hrudníka. Súd sa zaoberal aj obhajobou obžalovanej, ktorá by prípadne mohla byť posudzovaná ako nutná obrana.

Z vykonaného dokazovania nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by už v počiatočnej fáze konfliktu a ani v žiadnej inej medzi poškodeným a obžalovanou naplnila podmienky nutnej obrany v zmysle ust. § 25 ods. 1 / Tr. zák. teda, že obžalovaná čelila v tom čase existujúcemu hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. (Objektivizované výpoveďou poškodeného ako aj vykonanou rekonštrukciou č.l. 263, foto č.12). Práve naopak, bola to obžalovaná, ktorá sa pod vplyvom alkoholu a následnej vzájomnej hádky s poškodeným pokúsila usmrtiť svojho manžela kuchynským nožom, ktorým ho tri krát bodla do oblasti hrudníka. To, že takto konala v priamom úmysle preukázateľne dokazuje verbálny prejav obžalovanej adresovaný poškodenému ,,bude trpieť ako ona".

Pre splnenie podmienok nutnej obrany sa vyžaduje, aby takýto útok stále trval alebo prinajmenšom aktuálne priamo hrozil. Na základe vykonaného dokazovania súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by konanie obžalovanej H. T. bolo možné subsumovať pod konanie nutnej obrany.

Neobstojí tvrdenie obžalovanej v tom smere, že išlo o nutnú obranu. Toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou poškodeného, ktorý už v prípravnom konaní podrobne popísal spáchanie skutku. Následnú výpoveď poškodeného súd hodnotil ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanej, keďže nechcel, aby obžalovaná za uvedený skutok niesla trestnoprávnu zodpovednosť.

Súd v zmysle intenciách Krajského súdu pre náležité zistenie skutkové stavu, zabezpečil vyjadrenie NsP I. R. C., v čase hospitalizácie poškodeného K. T., z ktorého vyplýva, že poškodený bol dňa 26.5.2011 v čase okolo 16.49 hod. dovezený vozidlom RZP na chirurgickú pohotovosť. Poškodený pri prvotných ako aj opakovaných anamnézach nevedel uviesť príčinu úrazu. Od prvej chvíle príchodu na chirurgickú pohotovosť až po pobyt na oddelení anesteziológie a urgentnej medicíny v I. R. C., ako aj počas pobytu na JIS hrudníkovej chirurgie C. H., a aj počas následnej hospitalizácie na traumatologickom oddelení. Poškodený bol pri plnom vedomí a po celý tento inkriminovaný čas bol schopný plnohodnotne vypovedať k priebehu a charakteru jeho zranenia.

Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že na podklade výpovede obžalovanej H. T., poškodeného K. T., svedka S. N., K.R. H., S. N., X. T. sa skutok stal tak ako je uvedený v obžalobe a teda, že ho spáchala obžalovaná.

Súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe krajského prokurátora, ktorý konanie obžalovanej práve kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 k § 145 ods.1, ods. 2, písm. c / Tr. zák.

Objektívna stránka trestného činu je preukázaná samotným konaním, keďže v úmysle usmrtiť, napadla svojho manžela. Subjektívna stránka preukázaná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a / Tr. zák. Uvedený záver je možné vyvodiť z použitého prostriedku, predmetu útoku noža, lokalizácie útoku, nakoľko z bezprostrednej blízkosti s uvedeným nožom zaútočila na hrudník poškodeného a to na časť tela, kde sú uložené životne dôležité orgány srdce, pľúca ako aj cievna sústava a rovnako z verbálneho prejavu. Medzi úmyselným konaním a následkom je teda príčinný vzťah. K smrti poškodeného, teda k dokonaniu trestného činu nedošlo len na základe včasnej odbornej lekárskej pomoci, ktorej prítomnosť zabezpečila cudzia osoba.

Obžalovaná konala ako plne príčetný trestnoprávny subjekt a k tomuto záveru súd dospel po vyhodnotení vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odboru psychiatrie. Svedčí o tom aj zabezpečený úradný záznam z č.l. 267 vyšetrovacieho spisu. Z obsahu úradného záznamu je zrejmé, že obžalovaná konala z pomsty, keďže poškodený jej manžel ju rovnako pichol do oblasti hrudníka zhruba pred 10 rokmi.

Súd je toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a preto pri ukladaní druhu a výmery trestu sa súd riadil zákonnými ustanoveniami § 34 ods. 1 a § 34 ods. 4 / Tr. zák., ako aj ustanoveniami § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a, § 39 ods.3, písm. b / Tr. zák., a obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 / Tr. zák. súd uložil obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov. Súčasne uložil aj trest prepadnutia veci kuchynského noža so svetlou rukoväťou.

Súd u obžalovanej mimoriadne znížil trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods.1, ods. 2, písm. a, § 39 ods. 3, písm. b / Tr. zák.

V zmysle platnej právnej praxe sa za pomery na strane páchateľa považujú rodinné resp. osobné pomery, existujúce až v čase rozhodovania o treste, a teda nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu. Špeciálne v predmetnej veci súd má za to, že je potrebné považovať za pomery páchateľa všetky skutočnosti vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré vo svojom súhrne potvrdzujú, akým spôsobom života obžalovaná žila, akými skúsenosťami sa vyvíjal a riadil jej spôsob života, v akej komunite existovala. Súd si je rovnako vedomý, že vyššie uvedené závery týkajúce sa pomerov obžalovanej sa môžu čiastočne prekrývať s okolnosťami prípadu, ale je treba vychádzať predovšetkým z princípu spravodlivosti, kde podľa názoru súdu možno jednoznačne vyvodiť záver, že vzhľadom na spôsob života obžalovanej, na celkové psychické, vedomostné intelektuálne emočné zázemie, v ktorom existovala, treba posudzovať súhrne v jej prospech. Preto súd dospel k záveru, že použitie sadzby odňatia slobody vymedzenej pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa , , , písm. c / Tr. zák., teda v rozmedzí 20 až 25 rokov, by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, pričom súd zároveň dospel k záveru, že účel trestu možno vzhľadom na osobu obžalovanej dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a to v trvaní 8 rokov.

Súd v zmysle ust. / uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej strane I.. A. - U. N.O. O..I.. E. Č.. XX, D. XXX XX, X.: XXXXXXXX, spôsobenú škodu vo výške 3.024,12 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.