Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-2-2023.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. D. XXXX/X, XXX XX E. F. G. H., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2023, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. D. XXXX/X, XXX XX E. F. G. H.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
hoci ako biologický otec maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX, je podľa § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ako aj podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/22/2019 zo dňa 10.07.2019, ktorý vo výroku I. o určení výživného nadobudol vykonateľnosť dňom 25.07.2019 a právoplatnosť dňom 10.08.2019, povinný platiť výživné na mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, následne podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 10P/21/2022-76 zo dňa 10.01.2023, ktorý vo výroku I. o určení výživného nadobudol vykonateľnosť dňom 23.01.2023 a právoplatnosť dňom 08.02.2023, je povinný platiť výživné na mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 130,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc od 20.09.2022, v zmysle výroku III predmetného rozsudku je povinný zameškané výživné od 20.09.2022 do vyhlásenia rozsudku vo výške 320,-eur splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej s tým, že nezaplatením, čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh, pričom obvinený neuhradil ani len jednu splátku, čím sa stal k 15.03.2023 splatným celý dlh vo výške 320,-eur, túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne a pravidelne neplní od 14.11.2020 doposiaľ v Prievidzi a všade tam, kde sa v uvedenom období zdržiaval, s výnimkou platieb v decembri 2020 vo výške 80,- eur, v marci 2021 vo výške 50,-eur, v apríli 2021 vo výške 50,- eur, v júli 2021 vo výške 50,- eur, v novembri 2021 vo výške 80,- eur, v decembri 2021 vo výške 70,- eur, v marci 2022 vo výške 80,- eur, v máji 2022 vo výške 70,- eur, v októbri 2022 vo výške 70,- eur, v januári 2023 vo výške 50,- eur a prostredníctvom platieb vymožených od exekútora JUDr. Pavlíka v januári 2023 vo výške 50,- eur, vo februári vo výške 50,- eur, v marci 2023 vo výške 37,07,- eur a v apríli 2023 vo výške 130,- eur a v mesiaci máj 2023 vo výške 130,- eur, pričom v mesiaci jún 2023 uhradil 100 eur a v mesiaci júl 2023 výživné 70 eur, čím takto A. B. dlhuje výživné na maloletú D. B. k rukám matky I. J., nar. XX.XX.XXXX v sume vo výške 1.337,93,- eur, pričom v tomto období A. B. nepristupoval k vyživovacej povinnosti zodpovedne a napriek príjmom zo zamestnania, výživné na svoju dcéru neplatil riadne a včas, v sledovanom období bol od 20.01.2021 do 31.03.2021 zamestnancom v spoločnosti Unipas spol.
s.r.o., so sídlom Železničná 285/12, 972 41 Koš, s priemerným mesačným príjmom 572,04,- eur, od 17.05.2021 do 26.05.2021 zamestnancom TRANSFER International Staff, k.s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, kde pracovný pomer bol ukončený z dôvodu neodôvodnených absencií, v období od 25.05.2021 do 31.08.2021 bol zamestnancom na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Infinity style, s.r.o. Kanianka, od 06.09.2021 do 31.12.2021 a od 04.02.2022 do 27.07.2022 bol zamestnancom na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti TO-MY-STAV, s.r.o., so sídlom Lesná 335/9, 972 17 Kanianka, v období od 21.02.2022 do 06.03.2022 pracoval na základe pracovnej zmluvy v A.R.S. spol. s.r.o., so sídlom Medený Hámor 4, 974 01 Banská Bystrica, od 19.09.2022 je zamestnancom na pracovnú zmluvu v spoločnosti SaarGummi Slovakia s.r.o., Gumárenská 397/21, 972 23 Dolné Vestenice s priemerným mesačným príjmom 629,45,- eur, v sledovanom období nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako uchádzač o zamestnanie, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani iných príspevkov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, je užívateľom telekomunikačných služieb mobilného operátora 02 Slovakia, a vedie sa voči nemu exekučné konanie za účelom vymáhania dlžného výživného, fajčí 12-13 cigariet denne a tabak si kupuje každé dva týždne, pričom za jedno balenie minie 5,- eur, a tento skutok spáchal hoci bol dňa 02.11.2020 trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp.zn.: 8T/87/2020-115, právoplatným a vykonateľným dňom 24.11.2020, doručeným A. B. dňa 14.11.2020, odsúdený za spáchanie prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala dňa 09.06.2023 na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona. Samosudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš vydal dňa 15.06.2023 pod sp. zn. 7T/2/2023 trestným rozkaz, ktorým obvineného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon tohto trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2023 obvinený podal voči trestnému rozkazu odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že si je vedomý, že zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej D. B., čím sa dopustil tohto trestného činu, pričom v poslednom období mal prácu, kde dosahoval pravidelný príjem a prostredníctvom exekútora mu boli strhané zrážky na výživu maloletej. Uviedol, že svoj čin úprimne ľutuje a sľúbil, že si vyživovaciu povinnosť bude plniť pravidelne. Uviedol, že zameškané
výživné (v tom čase predstavovalo sumu 1.247,93 eur) splatí do dvoch mesiacov v dvoch splátkach po 623 eur.
3. Podaním odporu došlo k zrušeniu trestného rozkazu a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2023 obžalovaný vyhlásil, že je vinný, pričom zároveň kladne zodpovedal aj na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Po vyjadrení strán a po zistení, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný má oporu v dôkazoch, ktoré boli zabezpečené a vykonané v prípravnom konaní a ktoré si súd osvojil postupom § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, súd vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal, pričom zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný vyhlásil vinu ohľadom spáchaného skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
4. Vychádzajúc z prijatého vyhlásenia o vine súd potom konanie obžalovaného A. B. kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujmy chránené týmto zákonom, a to nárok na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné sami sa živiť, teda riadnym neplnením si vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/22/2019 zo dňa 10.07.2019 a 10P/21/2022-76 zo dňa 10.01.2023. Motívom trestnej činnosti obžalovaného v danom prípade podľa názoru súdu je jeho ľahostajný prístup k plneniu si svojich zákonných povinností vyživovať iného ako aj prenesenie zodpovednosti za výchovu a výživu dieťaťa na matku maloletého dieťaťa.
5. Pri určovaní druhu a trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy.
6. Obžalovaný v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je, z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/87/2020 pre prečin zanedbania povinnej výživu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 4 mesiace ako aj obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24.11.2020. V evidencii priestupkov má evidovaný jeden priestupok z roku 2021, jednalo sa o drobné ublíženie na zdraví, ktoré bolo riešené v blokovom konaní pokutou vo výške 20 eur. Vzhľadom na zistené dôkazy a skutočnosti súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný bol za trestný čin odsúdený, pričom toto posledné odsúdenie zahladené nemá. Berúc do úvahy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je 1:1, teda v danom prípade ostala základná trestná sadzba stanovená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona nezmenená, pričom táto sadzba predstavuje pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona rozpätie 1 až 5 rokov.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu vychádzajúc zo základných zásad ukladania trestov vyjadrených v § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 31 ods. 1 Trestného zákona súd dospel k záveru, že v danom prípade u obžalovaného aj s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť a osobu je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za rovnakú trestnú činnosť, trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené predchádzajúcim trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/87/2020 zo dňa 24.11.2020, a teda súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.
8. Súd považuje uvedený trest za primeraný a zákonný, plniaci si úlohu generálnej prevencie a zároveň aby splnil aj svoj represívny účinok, nakoľko obžalovaný bol v minulosti za takúto trestnú činnosť
odsúdený a opätovne sa tejto trestnej činnosti dopustil teda, aby uložený trest vplýval aj výchovne na obžalovaného a zároveň ho odradil od páchania ďalšej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.