Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený Mgr. František Řihák, advokát so sídlom Suvorovova 2678/19, Žilina, IČO: 54 604 567, proti žalovanému: JUDr. Juraj Ďurajda, advokát, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, IČO 37 973 631, o zaplatenie 1.065,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 1.065,16 eur s príslušenstvom v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.065,16 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný poskytoval žalobcovi právne služby v zmysle o advokácii, a to najmä v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a za tieto služby zaplatil spolu sumu 4.210,01 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v danom konaní oslobodený spod obžaloby, uplatnil si voči Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky nárok na náhradu škody podľa ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom nárok spočíval vo vynaložených trovách obhajoby vychádzajúc z vyúčtovania trov právneho zastúpenia žalovaného. Generálna prokuratúra SR nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojila len čiastočne, a to vo výške 3.144,85 eur, pričom konštatovala, že nie každý úkon právnej pomoci a jeho vyúčtovanie zodpovedá vyhláške MS SR č. , a teda trovy obhajoby neboli vyúčtované v súlade s citovanou vyhláškou. Vychádzajúc zo stanoviska GP SR zo dňa 16.09.2022 za nesprávne vyúčtované trovy obhajoby považoval nárok vo výške 1.065,16 eur ako nesprávne vyčíslená výška uplatnenej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony, nesprávne uplatňovanie dvojnásobnej tarifnej odmeny a rovnako si žalovaný uplatnil nárok, ktorý nie je zdokumentovaný a ktorý žalobca spochybňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca listom zo dňa 10.10.2022 vyzval žalovaného o vrátenie zaplatenej sumy 1.065,16 eur, ktorú si žalovaný ako advokát voči žalobcovi uplatnil v rozpore s vyhláškou MS SR č. , na výzvu však žalovaný nereagoval.

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 13.03.2023 (čl. 30) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odôvodnení uviedol, že v trestnej veci sp. zn. obžalovaného žalobcu zastupoval ako obhajca. Vec bola právoplatne skončená tak, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. Právoplatnosťou tejto trestnej veci právny vzťah zastupovania jeho advokátskej kancelárie a klienta bol ukončený. Za realizované úkony v zmysle predpisov advokácie vystavil vyčíslenia, doklady o realizovaných úkonoch a platbách. Úkony vo veci vyčísloval v zmysle advokátskej tarify, na základe reálne vykonaných všetkých úkonov právnej pomoci. Ak žiadosť žalobcu GP neuznávala,

spochybňuje opodstatnenosť realizovaných úkonov právnej pomoci vykonaných ním ako advokátom vo veci táto skutočnosť musí byľ objektivizovaná až rozhodnutím súdu v konaní, v ktorom si poškodený má uplatňovať nárok na náhradu škody voči štátu. Žalovaný v tomto čase nie je pasívne legitimovaný, prípadne zodpovedný za škodu, ktorá predstavuje údajne nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Vo veciach náhrady škody voči štátu v dôsledku nesprávneho zákonného postupu, rozhodnutia až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe žalobca proti GP, možno prípadne uplatňovať voči obhajcovi nárok na náhradu škody, ak obhajca nesprávne uplatňoval od klienta náhradu trov právneho zastúpenia za určitý právny úkon zastúpenia. Žalovaný doposiaľ nemal vedomosť o vyjadrení GP a ani vedomosť o rozhodnutí súdu, ktorý by rozhodoval o náhrade škody uplatnenej žalobcom. K skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení GP zo dňa 16.09.2022 uviedol - prevzatie veci, obvinenému žalobcovi bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia a na základe ich dohody obvinený žalobca súhlasil, podpísal plnomocenstvo na zastupovanie, obhajovanie vo veci. Je teda nepochopiteľné tvrdenie GP nedostatku preukázania úkonu prevzatie veci z 28.11.2016, kedy advokát ako obhajca reálne nemôže poskytnúť klientovi právnu činnosť obhajoby bez prevzatia veci. K spochybnenie náhrady cestovného, uviedol, že z miesta sídla advokátskej kancelárie do miesta vykonávania úkonov na 00 PZ Bytča sa musel dopraviť, použil vlastné motorové vozidlo. Trvá na rozsahu a počte realizovaných 12 úkonov vo vyčíslení z 28.11.2016, jeden úkon hodnota 63,58 eur t.j. 762,96 eur + 102,96 eur režijný paušál + 30,14 eur cestovné a 85,80 eur strata času, celkom 981,86 eur; DPH v sume 196,37 eur. Trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia z 28.11.2016 sú po upravení vo výške 1.178,23 eur (rozdiel - 114,045 eur). Pokiaľ sa týka vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 30.04.2019 - právneho úkonu, porady so znalcom MUDr. Jozefom Molitorom je preukázané na objednávke na podanie znaleckého posudku, ktorá objednávka je súčasťou znaleckého spisu a znalecký posudok sa nachádza v spise OS Žiline . V tomto vyúčtovaní bolo uplatnených 9 úkonov: za rok 2016 dva úkony po 63,58eur t.j. 127,16 eur, za rok 2017 67 eur, za rok 2018 boli 4 úkony pojednávania nad 2 začaté hodiny (67x 8) t.j. 536 eur a za rok dve hlavné pojednávania, jedno nad 2 hodiny (3x 69,91), t.j. 209,73 eur. Za úkony podľa tohto vyčíslenia z 30.04.2019 (127,16 + 67 + 536 + 209,73) celkom 939,89 eur. Uplatnený režijný paušál 82,44 eur a k tomu DPH v sume 204,46 eur. Celková suma 1.226,79 eur (rozdiel -160,94 eur). K vyčísleniu trov právneho zastúpenia z 10.12.2020 žalovaný uviedol, že hlavné pojednávanie dňa 5.03.2020 bolo nad 2 hodiny a odmena za 2 úkony bola správne účtovaná vo výške 391,80 eur. Vyčíslenie zo dňa 23.03.2021 k tomu uviedol, že p. D. oslovila znalca E. F. z E. a žalobca ho požiadal, aby zabezpečil so znalcom konzultáciu, odovzdanie relevantných dokladov a vyhotovenie znaleckého posudku; osobne opakovane vycestoval za znalcom do Martina. Realizoval dva úkony konzultácie porady so znalcom, dve cesty G. E. a späť a strata času. Účtovaný úkon za rok 2016 - 63,56 eur, za rok 2017 2 x 65,08 eur t.j. 130,16 eur, za rok 2019 3 úkony po 71,50 eur t.j. 214,50 eur. Celkom v tomto vyúčtovaní ( 63,58 + 130,16+ 214,50/407,24) , režijný paušál 46,82 eur, cestovné Žilina-Martin a späť 18,28 eur, strata času 32,66 celkom 505 eur a DPH 101 eur predstavuje odmena celkom 606 eur. Zároveň uplatňuje si k tomuto vyčísleniu ďalší úkon porady so znalcom E. H. F., kedy konzultoval na pracovisku znalca znalecké zistenia a za tento úkon si uplatňuje týmto podaním celkom sumu 158,68 eur. Sumarizovaním uvedených úkonov vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia 606 eur + 158,68 eur spolu 764,68 eur. Rozdiel medzi sumou 764,68 a sumou účtovanou vo vyúčtovaní 673,90 eur predstavuje + 90,78 eur. Neboli spochybnené položky ako odmena znalca za podanie MUDr. Molitora 159,76 eur, MUDr. Hajtmana 120 eur, poplatok SMÚ 19,00 eur, celkom suma 298,76 eur. GP žalobcovi uznala celkom sumu 3.144,85 eur a v návrhu v tejto veci žiada žalobca sumu 1065,16 eur, čo predstavuje spolu sumu 4.210 eur. Oprávnené trovy právneho zastúpenia vo veci sp. zn. predstavujú 1.178,23 eur + 1.226,79 eur + 391,80 eur + 764,68 eur + 298,76 eur celkom suma 3.860,26 eur. Žalobca si od GP uplatnil náhradu škody vo výške 4.210 eur napriek skutočnosti, že v trestnej veci sp. zn. vyúčtovaniami si uplatňoval celkom sumu 4.047,23 eur podľa vyúčtovania sumáru z 30.3.2021, na ktorú tiež poukazuje GP vo svojom vyjadrení, a teda skutočný rozdiel medzi pôvodnými vyúčtovaniami 4.047,23 eur a vyúčtovania v zmysle tohto podania 3.860,26 eur predstavuje rozdiel 186,97 eur v neprospech žalobcu. Zároveň žalovaný tiež uviedol, že na základe udeleného plnomocenstva žalobcu zo dňa 26.01.2018 žalobcu zastupoval vo veci vedenej na Krajskom súde Žilina sp. zn. , a to preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, v ktorej veci bol žalobca ako disciplinárne obvinený za priestupok voči I. J., a zároveň predložil plnomocenstvo v tejto veci, vypovedanie plnomocenstva a vypovedanie predmetného plnomocenstva z dôvodov uvedených v tomto vypovedaní, a zároveň predložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia vo veci a sumu vyčíslenia trov právneho zastúpenia vo výške 596,31 eur. Uvedené vyčíslenie trov právneho zastúpenia vo výške 569,31 eur žiada považovať za jeho pohľadávku voči žalobcovi na započítanie ako prostriedok procesnej obrany žalovaného v zmysle .

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle podanej žalobe. Má za to, že žalovaný poskytoval právne služby žalobcovi okrem iného aj v trestnej veci , v ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca bol zbavený obvinenia a na základe toho následne žalobca si uplatňoval v zmysle nárok na náhradu škody. Generálna prokuratúra na jeho žiadosť vydala stanovisko, v ktorom oznámila žalobcovi tú skutočnosť, že jeho nároky budú nahradené čiastočne v rozsahu 3.144,85 eur. V ostatnej časti nároku, t.j. vo výške 1.065,80 eur GP rozhodnutie odôvodnila ako nepreukázaný a to v zmysle zákona o advokácii. Na základe tohto oznámenia GP nebol daný právny základ, na základe ktorého boli vyúčtované úkony žalobcovi ako nedôvodné a teda išlo o plnenie bez právneho dôvodu ako také.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca vychádza a opiera nárok čo sa týka trov právneho zastúpenia v trestnom konaní s tým, že v tejto veci žalobca bol v pozícii obvinený a on bol jeho obhajca. Boli realizované právne úkony, ktoré následne vyčísľoval a pretože pred podaním tohto žalobného návrhu podal na neho žalobca výslovne túto žalobu, skutkovo právne odôvodnil vychádzajúc zo , a teda v tomto prípade príslušným orgánom štátu a uplatniť si príslušný nárok v tomto prípade má u GP, a teda pokiaľ GP ako príslušný orgán štátnej správy subjektívne zvážil, že trovy právneho zastúpenia nepatria v takom rozsahu ako boli ním vyčíslené, zákon presne udáva, že v takom prípade, ak nie je uspokojený nárok, je potrebné sa s nárokom obrátiť na súd. Teda z uvedeného dôvodu odkazuje na svoje vyjadrenie, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý by mu nepriznal nároky, by bolo možné ho žalovať. Nie je sporné, aká výška zo strany žalobcu mu bola poskytovaná na náhradu v trestnom konaní. Ak sa súd nestotožní s nim uplatnenou vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie tak v rámci procesnej obrany, vznáša uplatnenie istiny a žiada započítať sumu za zastupovanie žalobcu pred súdom v konaní pred Krajským súdom v Žiline a to trovy konania za zastupovanie, ktoré riadne zaslal vyúčtovaním žalobcovi. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť.

6. V konaní nebolo sporné, že žalobca (samostatne bez právneho zastúpenia) uplatnil voči GP SR nárok na náhradu škody podľa , ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ( trestné konanie vo veci skončené oslobodením spod obžaloby), pričom nárok spočíval vo vynaložených trovách obhajoby vychádzajúcich z vyúčtovania trov právneho zastúpenia a GP SR nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojila len čiastočne vo výške 3.144,85 eur, pričom konštatovala, že nie každý úkon právnej pomoci a jeho vyúčtovanie zodpovedá vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov.

7. Z obsahu oznámenia o čiastočnom uznaní nároku Generálnej prokuratúry SR 16.09.2022 (čl. 14 dôkaz produkovaný žalobcom) adresovanej žalobcovi vyplýva, že k jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 4.210,01 eur bolo oznámené, že nárok na náhradu škody bude uspokojený čiastočne a to v sume 3.144,85 eur. Vyhodnotiac štyri vyúčtovania trov obhajoby (právne služby JUDr. Ďurajda) s jednotlivými právnymi úkonmi vyčíslenie trov právneho zastúpenia z 28.11.2016 uznaná suma 1.055,47 eur (prevzatie veci, cestovné neboli riadne zdokumentované, tarifná odmena za úkony je 63,58 eur a nie 71,50 eur ako ju určil právny zástupca), vyčíslenie z 30.04.2019 uznaná suma 1.135,79 eur (ďalšia porada a jednanie so znalcom nie je zdokumentované, tarifná odmena za úkony za rok 2016 je 63,58 eur, za rok 2018 vo výške 67 eur a za rok 2019 vo výške 69,91 eur), z vyčíslených trov právneho zastúpenia z 10.12.2020 uznaná suma 303,41 eur (nepriznaná dvojnásobná tarifná odmena za účasť na hlavnom pojednávaní v trvaní 2 hodiny) a z vyčíslenia trov právneho zastúpenia z 23.3.2021 uznaná suma 650,18 eur (ďalšia porada a jednanie so znalcom MUDr. Molitor, E. F. nie je zdokumentované, tarifná odmena za úkony za rok 2016 je 63,58 eur, za rok 2017 vo výške 65,08 eur a za rok 2019 vo výške 71,50 eur). Vyčíslenie trov právneho zastúpenia z 30.03.2021 ide o sumár vyčíslenia už vyššie uvedených trov právneho zastúpenia spolu s položkami, ktoré nesúvisia s predmetnou trestnou vecou a z tohto dôvodu nie je možné tieto položky uznať a preto sa na neprihliada.

8. Výzvou zo dňa 10.10.2022 adresovanej žalovanému žalobca žiadal o vrátenie zaplatenej sumy 1.065,16 eur, ktorú sumu s poukazom na list Generálnej prokuratúry a vyúčtovanie poskytnutej právnej pomoci na základe udelenej plnej moci voči nemu uplatnil v rozpore s vyhl. č.

9. Súd v danej veci považoval za nesporné zastupovanie žalobcu ako klienta žalovaným ako advokátom v konaní vo veci a žalovaný úkony za služby, ktoré poskytol žalobcovi trovy konania právneho zastúpenia vo veci , ČVS:ORP/BY-ZA-2016 sumárne vyúčtoval dňa 30.03.2021 celkom 4.051,18 eur ( vyčíslenie z 28.11.2016 – 1.292,28 eur, vyčíslenie z 30.04.2019 – 1.389,73 eur, vyčíslenie z 10.12.2020 – 391,80 eur, vyčíslenie z 31.01.2021 – 977,37 eur) a sú uvedené i iné konania, v ktorých advokát (žalovaný) žalobcu zastupoval a žiadal doplatiť sumu 988,37 eur. Ďalej vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia vo veci sp. zn. zo dňa 23.03.2021 spolu v sume 977,37 eur boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia za realizované úkony (6 úkonov) dosiaľ neuplatnené vo vyčísleniach spolu v sume 977,37 eur (čl. 2,3).

10. Žalobca žalovanému spolu uhradil sumu 4.210,01 eur (čl. 5-13) tak, ako vyplýva z predložených dôkazov produkovaných žalobcom a to výpisov o realizovaní platieb v prospech žalovaného dňa 25.03.2021 suma 673,90 eur (), dňa 24.11.2020 suma 1.292,28 eur (28T119/17-TPZ), dňa 13.11.2020 suma 1.389,73 eur (), dňa 10.12.2020 suma 391,80 eur (), 18.12.2019 (P/1201 suma 462,30 eur (). Žalovaným bola prevedená úhrada za úkon - znaleckého posudku u poškodeného K. J. v sume 120 eur dňa 21.10.2019 MUDr. Hajtman (fa 2412019 zo 4.10.2019), úhrada za úkon - znaleckého posudku u poškodeného K. J. v sume 159,76 eur dňa 21.10.2017 MUDr. Molitor (doklad P 67 zo 21.10.2017)

11. Z vyúčtovania trov konania vyčíslené dňa 30.3.2021 vo veci žalovaný (v tom čase právny zástupca žalobcu) vyúčtoval trovy právneho zastúpenia celkom sumu 4.051,18 eur ( vyčíslenie z 28.11.2016 – 1.292,28 eur, vyčíslenie z 30.04.2019 – 1.389,73 eur, vyčíslenie z 10.12.2020 – 391,80 eur, vyčíslenie z 31.01.2021 – 977,37 eur). Podaním k žalobe žalovaný upravil vyčíslenie z 28.11.2016 (pôvodne 1.292,28 eur) na sumu 1.178,23 eur (rozdiel predstavuje 114,045 eur), vyúčtovanie trov z 30.4.2019 (pôvodne 1.389,73 eur) upravil na sumu 1.226,79 eur (rozdiel predstavuje 162,94 eur), vyčíslenie z 10.12.2020 odmena účtovaná vo výške 391,80 eur, vyčíslenie zo dňa 23.3.2021 sumarizovaním úkonov vo výške 764,68 eur a sumou účtovanou vo vyúčtovaní 673,90 eur predstavuje rozdiel 90,78 eur v neprospech žalobcu a neboli spochybnené položky znalcom vyplatená odmena celkom v sume 298,76 eur. Oprávnené trovy právneho zastúpenia vo veci predstavujú sumu 1.178,23 eur + 1.226,79 eur + 391,80 eur + 764,68 eur + 298,76 t.j. celkom trovy právneho zastúpenia vo veci tak predstavujú sumu 3.860,26 eur. Teda v trestnej veci vyúčtovaniami uplatňovaná celkom suma 4.047,23 eur (správne má byť 4.051,18 eur čl.2), pričom skutočný rozdiel medzi pôvodným vyúčtovaním a vyúčtovaním v zmysle tohto podania - 3.860,26 eur, rozdiel predstavuje sumu 186,97 eur v neprospech žalobcu (správne má zniesť 190,92 eur).

12. Dobrovoľné zastúpenie na základe plnomocenstva ( a nasl. Obč. zákonníka) je typickým príkladom činnosti advokátov, ktorej bližšie podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a odmeny určujú osobitné predpisy, a to a vyhl. a tieto právne predpisy sú k v pomere úpravy osobitné (lex specialis) k úprave všeobecnej (lex generalis). Ide o zmluvu príkaznú, ktorej pojmovým znakom je odplatnosť, takže advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní pred súdmi a inými orgánmi bez ohľadu na to, či túto odmenu príslušný orgán klientovi prizná alebo neprizná, či kráti v rámci trov konania. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytovanie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc. Výšku odmeny a spôsob jej určenia upravuje vykonávací predpis č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby v znení účinnom v čase vykonávania úkonov právnej služby.

13. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§489 Obč. zákonníka).

14. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ).

15. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného). Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia a vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý výkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného (porovnaj ustanovenie , ktoré neumožňuje ponechať si neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy). 16. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu dopadá na prípady, ak došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti, riešil súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú.

17. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.065 eur špecifikovanej ako sumy neuspokojeného nároku na náhradu škody s poukazom na vyjadrenie generálnej prokuratúry zo dňa 16.09.2022 a to za nesprávne vyúčtované trovy obhajoby v rozpore s vyhláškou MS SR č. a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia.

18. Je potrebné poznamenať, že pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným (obvineným) na obhajobu v trestnom konaní podľa ., treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene. Pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky č. ) účinnej v čase robenia úkonov. V prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súd a pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný ( ).

19. Podstatnou náležitosťou žaloby v zmysle okrem všeobecných náležitostí je uvedenie a označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a ich preukázanie a žalobný návrh. V žalobe musí žalobca uviesť pravdivé a úplné opísanie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedzí predmet konania po skutkovej stránke. 20. V súdnom konaní o zaplatenie peňažného plnenia tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie žalovanému bolo poskytnuté nad rozsah vykonaných úkonov, ktoré v zmysle vyhl. vyúčtoval žalovaný. V súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby nim zvoleným advokátom (žalovaným) a jeho žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody bolo čiastočne vyhovené. Keďže bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu z hľadiska

hmotnoprávneho, je teda žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, uloženia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní.

21. Súd je toho názoru, že žalobca v žalobe uplatnil svoj nárok na základe opísaných skutočností - skutkového deja a tento umožnil jeho jednoznačnú individualizáciu, čo znamená, že vymedzil predmet konania po skutkovej stránke tak, aby bolo možné na nim vymedzený skutkový dej aplikovať konkrétnu právnu normu t.j. žalobca uplatňoval nárok titulom bezdôvodného obohatenia. V danej veci nárok žalobcu voči žalovanému súd neposudzoval z právneho titulu - nároku na náhradu škody (ako sa mylne domnieval žalovaný o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie) v súvislosti s rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, ako i v rámci trestného konania, kedy je súd oprávnený posudzovať jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby v spojitosti s trestným spisom sp. zn. a v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody ( ). Žalobca bol povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenia a tieto doložiť dôkazmi. Žalobca vykonanie jednotlivých úkonov vo vyúčtovaní ani nenamietal resp. ani len netvrdil, že jednotlivé úkony vo vyúčtovaní neboli vykonané a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že jeho nárok na náhradu škody nebol uspokojený v celom rozsahu. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov (stanovisko generálnej prokuratúry) odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované. 22. Za daných skutkových okolností je nepochybné, že žalovaný v zmysle vyhl. č. o odmenách advokátov jednotlivé úkony upravil v súlade s touto vyhláškou tak, že v trestnej veci pôvodne uplatňovaná suma 4.047,23 eur (správne má byť 4.051,18 eur čl.2) a upraveným vyúčtovaním v zmysle jeho podania zo dňa 13.03.2023 (čl. 30) suma 3.860,26 eur, predstavuje rozdiel 190,92 eur v neprospech žalobcu. Ani túto skutočnosť žalobca v priebehu konania nespochybňoval a nenamietal. Preto súd v tejto časti o zaplatenie 190,92 eur považoval žalobu žalobcu za dôvodnú titulom bezdôvodné obohatenie žalovaného a túto sumu ani žalobca nenamietal a v tejto časti ju považoval za nespornú.

23. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 24. Žalovaný na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 26.1.2018 žalobcu zastupoval i v konaní sp. zn. a žalobcovi boli vyúčtované vyčíslené trovy právneho zastúpenia žalovaným vo výške 596,31 eur podaním zo dňa 6.03.2023. Túto pohľadávku voči žalobcovi žiadal na započítanie ako prostriedok procesnej obrany žalovaného do výšky rozdielu uplatneného nároku žalobcom a túto kompenzačnú námietku žalovaný uplatnil podaním zo dňa 13.03.2023. 25. Základným predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok, čo znamená, že musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak. Forma započítania nie je zákonom stanovená, z obsahu kompenzačného úkonu však musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa.

26. Započítanie je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok k započítaniu). K započítaniu podľa je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, pretože k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Z obsahu podania žalovaného doručené žalobcovi (prevzal 15.03.2023) podľa názoru súdu započítací prejav žalovaného zo dňa 13.03.2023 spĺňa podmienky právneho úkonu ako vyžaduje ustanovenie a nasl. . V započítacom úkone vykonanom žalovaným je pohľadávka dostatočne presne vymedzená a identifikovaná výškou sumy a splatnosťou, preto započítací úkon nemožno vyhodnotiť ako neurčitý i keď pohľadávka, ktorou disponuje žalovaný v súčte prevyšuje pohľadávku žalobcu, ktorú dôvodne v konaní titulom bezdôvodného obohatenia uplatňuje a ktorú súd o zaplatenie sumy 190,92 eur považuje za nespornú. Žalobca sa k tomuto úkonu započítania vzájomných pohľadávok nevyjadril. Je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa a prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania ako obrana proti žalobe. V danom prípade žalovaný ako dlžník uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi k započítaniu vo výške 596,31 eur a pohľadávka veriteľa je dôvodná vo výške 190,92 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného a preto súd tieto vzájomné pohľadávky započítal ako vzájomnú pohľadávku vo výške nepresahujúcej pohľadávku veriteľa a ako spôsob započítania zániku

záväzku okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Vzhľadom na kompenzačnú námietku (pohľadávka zanikla započítaním) preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplynulo, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ustanovenia ), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Prezentovaný právny názor vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018). Preto súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).