Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-34-2021.pdf
PDF · 109.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobcu: Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E., zastúpená: Mgr. Sylvia Kohútová, advokát, so sídlom Palárikova 7, Trenčín, o zaplatenie 360,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 240,- EUR s príslušenstvom zastavuje. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 360,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,- EUR od 04.11.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2020 bola Slovenskému pozemkovému fondu doručená žiadosť od žalovanej na prenájom nehnuteľnosti evidovanej na parcele č. XXXX o výmere 161 m2 podľa I. časti zákona č. 504/2003 Z. z. a § 663 nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná v žiadosti uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť obhospodaruje od roku 2015 a predložila aj potvrdenie z F. D. E. o tom, že za predmetnú nehnuteľnosť platí daň z nehnuteľnosti. Žalovaná neuhradila pohľadávku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu za užívanie 2 19C/34/2021 pozemkov bez právneho titulu za roky 2015-2020 vo výške 360,- EUR. Žalovaná suma vo výške 360,- EUR pozostáva z bezdôvodného obohatenia – nájomného za 6 rokov (za rok 2015 vo výške 60,- EUR, za rok 2016 vo výške 60,- EUR, za rok 2017 vo výške 60,- EUR, za rok 2018 vo výške 60,- EUR, za rok 2019 vo výške 60,- EUR, za rok 2020 vo výške 60,- EUR). Žalobca poukázal na to, že žalovaná dňa 16.09.2021 podpísala nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX, kde výška nájomného je 60,- EUR podľa čl. V ods. 1. V zmysle čl. V ods. 5 nájomnej zmluvy, nájomca uznáva svoj záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov. Nakoľko v tomto článku prišlo ku chybe v písaní a je tam obdobie bezdôvodného obohatenia od 01.01.2021 a nie od roku 2015, bola zmluva prepracovaná a znovu zaslaná žalovanej na podpis, čo už odmietla podpísať. Ďalej poukázal na nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX, v ktorej je dohodnutá výška nájomné na 60,- EUR/rok a nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX?C., v ktorej je dohodnutá výška nájomné na 80,- EUR/rok. Žalobca uviedol, že výška nájomného 60,- EUR je obvyklou výškou nájomného v danom katastrálnom území. 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že jej komunikácia s G. C. G., ktorý mal pridelenú na vybavenie jej žiadosť, začala dňa 01.04.2021, keď ju pán G. oslovil mailom a informoval ju o podmienkach nájmu a výške nájomného 40,- EUR za rok od 01.01.2021. Na základe tohto jej bola doručená nájomná zmluva v troch vyhotoveniach, ktorú podpísala a zaslala na Slovenský pozemkový fond. Následne ju pán G. informoval, že nájomná zmluva nebola schválená, ani podpísaná, a zaslal jej v máji 2021 prepracovanú zmluvu v tom istom znení na nájom 60,- EUR na rok od 01.01.2021. Túto zmluvu znova v troch vyhotoveniach podpísala a zaslala na Slovenský pozemkový fond. Nakoniec ani táto nájomná zmluva nebola schválená a podpísaná, a pán G. jej zaslal vyrozumenie, že bude vypracovaná
nová nájomná zmluva a bude jej zaslaná na podpis. Žalovaná uviedla, že doteraz žiadnu nájomnú zmluvu nedostala na podpis a tiež ani platobný predpis. So Slovenským pozemkovým fondom zatiaľ nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, pozemok nevyužíva na poľnohospodársku činnosť, tento je zatrávnený, pričom ona využíva vedľajší pozemok, ktorý je v jej vlastníctve. Je pravda, že podpísala nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX, ale táto zmluva nebola schválená, ani podpísaná Slovenským pozemkovým fondom, takže so Slovenským pozemkovým fondom nemá žiadnu nájomnú zmluvu na žiadnu parcelu, a nájomná zmluva nie je platná, nakoľko chýba podpis prenajímateľa. Pokiaľ žalobca uvádza, že jej bola zaslaná nová prepracovaná zmluva - v tom prípade jej táto zmluva nebola doručená, ani žiaden platobný predpis. Zároveň uviedla, že k týmto nezrovnalostiam došlo preto, že jej manžel zomrel a ona zdedila po ňom pozemky, pričom nevedela som, že uvedený pozemok je v správe Slovenského pozemkového fondu, keďže manžel hovoril, že pozemok nadobudol vydržaním. Keď sa to dozvedela, chcela to nejakým spôsobom napraviť, ale nevedela, čo to obnáša. 3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 360,- EUR s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalovaná podpísala dňa 16.09.2021 nájomnú zmluvu č. XXXXX/ XXXX-XXX-XXXXXX/XX, kde výška nájomného je 60,- EUR. V zmysle čl. V ods. 5 nájomnej zmluvy, nájomca uznáva svoj záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov. Nakoľko v tomto článku prišlo ku chybe v písaní a je tam obdobie bezdôvodného obohatenia od 01.01.2021 a nie od roku 2015, bola zmluva prepracovaná a znovu zaslaná žalovanej na podpis, čo už žalovaná odmietla podpísať. Opakovanej poukázal na nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX a nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX s tým, že výška nájomného 60,- EUR je obvyklou výškou nájomného v danom katastrálnom území. 3 19C/34/2021 4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vlastník predmetnej parcely bol právnym predchodcom a príbuzným jej manžela a jeho rodičov. Rodičia jej manžela užívali predmetnú parcelu ako svoj majetok min. od roku 1945 a neskôr po smrti rodičov ju užíval jej manžel, pán H. B., spolu so žalovanou. Z uvedeného dôvodu platili svokrovci a neskôr od roku 2005 manžel žalovanej daň z nehnuteľnosti za predmetnú parcelu. V roku 2009 bol v obci spracovaný a zapísaný Register obnovenej evidencie pozemkov, na základe ktorého bol ako vlastník predmetnej parcely zapísaný pán F. B., ktorý sa vysťahoval do USA a za správcu bol ustanovený žalobca. Žalovaná uviedla, že po smrti svojho manžela, od roku 2016, neužíva predmetnú parcelu, pretože jej to jej zdravotný stav neumožňuje, pozemok je zatrávnený a starajú sa oň kosením jej synovia, aby nadmerne vysoká tráva a vysemenenie neznemožňovali užívanie susediaceho pozemku - parcely parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Poukázala na to, že teda predmetnú parcelu nevyužíva vo svoj prospech, práve naopak má s ňou iba náklady, a to na kosenie a platí z nej daň z pozemkov, miesto žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že práve na strane žalobcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej, s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca ako správca nehnuteľnosti neplatí za danú nehnuteľnosť daň z pozemkov a tiež sa o nehnuteľnosť riadne nestará. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslenú žalobcom, k tejto žalovaná uviedla, že sumu nájomného vo výške 60,- EUR/rok za parcelu č. XXXX nepovažuje za obvyklú v danom katastrálnom území, a to s poukazom na žalobcom predložené nájomné zmluvy z nasledovných dôvodov: 1/ žalobca nepredložil nájomné zmluvy na nehnuteľnosti v tom istom katastrálnom území, ako to tvrdí, keďže v oboch prípadoch ide o pozemky nachádzajúce sa v inej obci, a teda aj v inom katastrálnom území než je parcela č. 2220, 2/ v prípade nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX- XXXXXX/XX.XX je výška nájmu dojednaná síce až v sume 80,- EUR ročne, ale výmera prenajatých pozemkov predstavuje spolu až 2.499 m2 a v prípade nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/ XX.XX je výška nájmu dojednaná v sume 60,- EUR ročne, avšak celková výmera prenajatých pozemkov je 318 m2, čo je takmer dvojnásobok výmery parcely č. XXXX. Žalobcom požadovaná suma nájomného 60,- EUR/rok sa javila žalovanej ako neprimerane vysoká, vzhľadom na veľkosť výmery parcely č. XXXX, v porovnaní s výškou nájomného požadovanou od nájomcov za podstatne vyššie výmery prenajatých pozemkov. Z predloženej mailovej komunikácie s pracovníkom regionálneho odboru žalobcu je zrejmé, že žalovanej bola navrhnutá suma nájomného vo výške 40,- EUR ročne, s ktorou žalovaná súhlasila. Z odpovede pána G. G. zo dňa 04.05.2021 je tiež zrejmé, že žalobca pristúpil k zmene výšky nájmu na 60,- EUR ročne až v roku 2021, a teda dovtedy bola bežnou výškou nájmu suma nižšia, podľa jej názoru asi 40,- EUR ročne. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie, t. j. od roku 2015 do roku 2020, tak v tejto súvislosti žalovaná vzniesla námietku premlčania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalovaná za to, že na jej strane nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pozemok nevyužíva na poľnohospodársku činnosť, z pozemku nemá žiaden úžitok. Práve naopak, ona sama vynakladá na pozemok v správe žalobcu vlastné prostriedky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke výšky ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu a navyše
si bezdôvodné obohatenie uplatňuj vedome aj za obdobie, kedy je jeho právo už premlčané. Preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4 19C/34/2021 5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.05.2022 vzal žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 160,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 160,- EUR od 04.11.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. 6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 20.09.2023, na ktoré sa dostavili strany sporu a právny zástupca žalovanej. 7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 02.05.2022 došlo ku chybe v písaní. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej teda žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 240,- EUR s príslušenstvom a voči žalovanej si nárokuje zaplatenie sumy 120,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,- EUR od 04.11.2021 do zaplatenia. Táto suma predstavuje 2 roky nájomného. Ďalej uviedol, že žalovaná požiadala o uzavretie nájomnej zmluvy na pozemok v Dolnej Súči, ktorý užívala a platila aj daň z nehnuteľnosti. Nájomná zmluva bola viackrát prepracovaná. Posledný návrh nájomnej zmluvy žalovaná odmietla podpísať kvôli bezdôvodnému obohateniu. Mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že žalovaná parcelu užívala a je povinná zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. 8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná sa pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení v predmetnej veci, pričom súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaná mala za to, že na jej strane nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Predmetnú parcelu užívali právni predchodcovia manžela žalovanej približne od r. 1946. Po smrti manžela žalovaná pokračovala v platení dane z nehnuteľnosti, o predmetnú parcelu sa však nevládala starať, a teda ju ani neužívala. V záujme ochrany úrody na susediacej parcele, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, bola žalovaná nútená starať sa aj o parcelu v správe Slovenského pozemkového fondu, a to najmä jej kosením a mulčovaním. Z predmetnej parcely žalovaná nemala žiadne úžitky. Potom, čo žalovaná zistila, že na liste vlastníctva predmetnej parcely je ako správca zapísaný Slovenský pozemkový fond, za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov a užívania, ako laik požiadala žalobcu o predloženie návrhu nájomnej zmluvy. Celý proces komunikácie so žalobcom ohľadom vyriešenia vzťahov k predmetnej parcele vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie s pánom G.. Žalovanej bol predložený návrh nájomnej zmluvy s ročným nájomným 40,- EUR, neskôr bola žalovaná pracovníkom žalobcu informovaná, že táto zmluva nebude podpísaná, pretože žalobca zvažuje zvýšenie výšky nájomného. Následne bol žalovanej zaslaný nový návrh zmluvy, kde výška ročného nájomného bola 60,- EUR spolu s ustanovením o uznaní dlhu z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2021 do nadobudnutia účinnosti zmluvy. Tento návrh žalovaná podpísala, ale nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, pretože ju nepodpísal žalobca. Následne žalobca začal žiadať bezdôvodné obohatenie už od roku 2015, ale takýto návrh zmluvy s takýmto ustanovením nebol žalovanej nikdy doručený, následne žalovaná vzala späť svoju žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaná primárne nemala záujem o uzavretie nájomnej zmluvy, chcela len vysporiadať vzťahy k predmetnej parcele. K samotnej výške požadovaného nájomného uviedla, že žalobca ho uplatňuje za roky 2019-2020. V uvedenom období bežným nájomným bola suma 40,- EUR, pričom sumu 60,- EUR za nájom považovala žalovaná s poukazom na predložené nájomné zmluvy za neprimerane vysokú. V oboch prípadoch nájomných zmlúv sa jedná o podstatne väčšie výmery parciel, než bola parcela, ktorá mala byť prenajatá žalovanej. 5 19C/34/2021 Ďalej uviedla, že žalovaná popiera vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane a žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, kópiou katastrálnej mapy a fotografiou. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 10. Z potvrdenia F. D. E. zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že daň z nehnuteľnosti za parcelu parc. č. XXXX a parcelu parc. č. XXXX, spolu 325 m2/orná pôda, bola zaplatená za roky 2005-2014 pánom H. B., naposledy bytom D. E. I. XXX. Následne od roku 2015 do roku 2020 je daň zaplatená pani A. B., nakoľko túto parcelu dlhodobo užívajú. 11. Zo žiadosti o prenájom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť zo dňa 18.12.2020 vyplýva, že žalovaná požiadala o prenájom pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie D. E., z dôvodu, že ornú pôdu obhospodaruje ich rodina už dlhé roky. Boli to jej svokrovci J. a K. B., následne ich syn H. B. a manželka A. B., po smrti manžela pôdu obhospodaruje sama, nakoľko vlastní aj susednú parcelu parc. č. XXXX, chcela by parcelu parc. č. XXXX do prenájmu. Za parcelu dlhodobo platí dane. 12. Z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, ktorá bola podpísaná žalovanou dňa 16.09.2021 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné za prenajaté pozemky (pozemok parc. č. XXXX v kat. území D. E. o výmere 161 m2) je určené dohodou vo výške 60,- EUR. Podľa čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy nájomca užíval so súhlasom prenajímateľa pozemky uvedené v čl. II odo dňa 01.01.2021 do účinnosti tejto zmluvy a za toto obdobie sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi bezdôvodné obohatenie
z titulu užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy. Predmetná nájomná zmluva nebola uzavretá, keďže nebola podpísaná Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom 13. Z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX vyplýva, že ročné nájomné za prenajaté pozemky v kat. území B. E. vo výmere 1170 m2 a 1329 m2 (spolu 2499 m2) je určené dohodou vo výške 80,- EUR. 14. Z nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX vyplýva, že ročné nájomné za prenajaté pozemky v kat. území B. E. vo výmere 287 m2 a 31 m2 (spolu 318 m2) je určené dohodou vo výške 60,- EUR. 15. Z emailovej komunikácie žalovanej s G. C. G. (referentom regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu) vyplýva proces komunikácie so žalobcom ohľadom vyriešenia vzťahov k parcele parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v kat. území D. E.. Žalovaná bola informovaná, že predmetný pozemok nie je toho času prenajatý a je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu s tým, že minimálna výška nájomného pri nájomnej zmluve za účelom drobnej pestovateľskej činnosti je 40,- EUR ročne. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na doplnenie žiadosti, a to o uvedenie účelu nájmu pozemku (napr. pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom samozásobenia prípadne iný zamýšľaný účel). Žalovaná v rámci emailovej komunikácie uviedla, že návrh na prenájom poľnohospodárskej pôdy je z jej strany vyhovujúci 6 19C/34/2021 a súhlasí s prenájmom, pôdu využívala doteraz na pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom zásobovania svojej rodiny vypestovanými plodinami a naďalej bude poľnohospodársku pôdu využívať na tento účel. Žalovaná sa ďalej chcela informovať o možnosti odkúpenia tejto pôdy alebo o vydržaní tejto pôdy. Z emailovej komunikácie ďalej vyplýva, že žalovaná nesúhlasila, aby sa vypracovala ďalšia (v poradí tretia) nájomná zmluva a trvala na prvej zmluve, ktorú podpísala, a kde nájom pôdy bol 40,- EUR na rok. Žalovaná uviedla, že pozemok v správe Slovenského pozemkového fondu upravovala z dôvodu, aby chránila svoj pozemok od náletov buriny a náletových kríkov, nakoľko správca pozemku sa o pôdu nestará a za 40 rokov, čo žalovaná býva v tejto lokalite, nikto tento pozemok nepokosil, ani sa oň nijako inak nestaral. Pozemok má rozmery 1,50 x 80 m a je pozdĺž celého jej pozemku. Žalovaná ďalej uviedla, že správca by jej mal zaplatiť za to, že sa stará o pôdu, aby nebola zaburinená, pričom ona sa neobohatila ani o jeden cent, ale stratila. 16. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie D. E. vyplýva, že ako vlastník pozemku parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 165 m2 je vedený B. F. L. B. (v Amerike, čd. XXXX/XX), pričom ako správca je uvedený Slovenský pozemkový fond. 17. Z obvyklej výšky nájomného za rok 2019 vyplýva, že obvyklá výška nájomného za rok 2019 za nájom pozemku na poľnohospodárske účely v kat. území D. E. bola stanovená podľa § 5 ods. 4 vyhlášky č. 172/2018 Z. z. na sumu 12,64 EUR/ha. 18. Z obvyklej výšky nájomného za rok 2020 vyplýva, že obvyklá výška nájomného za rok 2020 za nájom pozemku na poľnohospodárske účely v kat. území D. E. bola stanovená podľa § 5 ods. 4 vyhlášky č. 172/2018 Z. z. na sumu 55,22 EUR/ha. 19. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 20. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 21. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 22. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 240,- EUR s príslušenstvom, súd výrokom I. tohto rozsudku konanie v predmetnej časti zastavil. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, hoci jej súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím prvého pojednávania vo veci. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 120,- EUR s príslušenstvom. 23. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, 7 19C/34/2021 plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 26. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. 27. V predmetnej veci povinnosť preukázať, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila užívaním pozemku parc. č. XXXX v kat. území D. E. bez uzavretej nájomnej zmluvy a tiež rozsah tohto bezdôvodného obohatenia, a teda aj jeho výšku, zaťažovala v konaní žalobcu. Žalovaná namietala, že po smrti svojho manžela pokračovala v platení dane z nehnuteľnosti, ale o predmetnú parcelu sa nevládala starať, a teda ju ani neužívala a nemala z nej žiadne úžitky. Ďalej uviedla, že predmetný pozemok je zatrávnený (o čom žalovaná predložila aj fotografiu na č. l. 86 spisu) a starajú sa oň kosením jej synovia, aby nadmerne vysoká tráva a vysemenenie neznemožňovali užívanie susediaceho pozemku - parcely parc. č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná skutočne užívala predmetný pozemok parc. č. XXXX v kat. území D. E. v rokoch 2019 až 2020, za ktoré obdobie žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal vydať bezdôvodné obohatenie. Užívaním veci je správanie, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci či už vo forme individuálnej alebo vo forme podnikateľskej spotreby. Iba skutočnosť, že predmetnú ornú pôdu obhospodarovala rodina žalovanej dlhé roky ešte nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v rozhodnom období. Ani zaplatenie dane z nehnuteľnosti žalovanou nepreukazuje skutočné užívanie a ani spôsob užívania predmetnej parcely žalovanou, z ktorého by sa dal vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v rozhodnom období. Súd zároveň považoval za nepreukázanú aj samotnú výšku bezdôvodného obohatenia. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia ležalo na žalobcovi, ktorému sa v konaní nepodarilo preukázať svoje tvrdenie o výške obvyklého nájomného za prenájom pozemku v sume 60,- EUR ročne. Súd zdôrazňuje, že žalovaná v konaní nebola povinná preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia (naviac, keď podľa nej k bezdôvodnému obohateniu na jej strane nedošlo), účinne však spochybnila tvrdenia 8 19C/34/2021 žalobcu o výške bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklého nájomného v sume 60,- EUR ročne. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX podpísala nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX, v ktorej bolo ročné nájomné za prenajatý pozemok parc. č. XXXX o výmere 161 m2 v kat. území D. E. určené dohodou vo výške 60,- EUR, súd uvádza, že k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy medzi žalovanou ako nájomcom a Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom nedošlo, pretože ju nepodpísal prenajímateľ. Zmluva zároveň obsahovala ustanovenie (čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy), v ktorom sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi bezdôvodné obohatenie z titulu užívania pozemku bez nájomnej zmluvy, avšak až za obdobie odo dňa 01.01.2021 do účinnosti zmluvy. V prejednávanej veci však žalobca nepreukázal obvyklú výšku nájomného v sume 60,- EUR ročne za rok 2019 a za rok 2020, za ktoré obdobie si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 120,- EUR. Žalobcom predložené listiny (obvyklá výška nájomného za rok 2019 v sume 12,64 EUR/ha a obvyklá výška nájomného za rok 2020 v sume 55,22 EUR/ha) uvádzajú obvyklú výšku nájomného v kat. území D. E. stanovenú za hektár. V danom prípade sa však jedná o parcelu o výmere 161 m2. Taktiež ročné nájomné dohodnuté v žalobcom predložených nájomných zmluvách je v rozdielnej výške, týka sa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v inom katastrálnom území ako pozemok parc. č. XXXX, pričom výmera prenajatých pozemkov je podstatne väčšia ako výmera predmetnej parcely parc. č. XXXX. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základ uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani jeho výšku. 28. S poukazom na vyššie uvedené preto súd výrokom II. tohto rozsudku žalobu vo zvyšku zamietol. 29. Súd zároveň dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 31. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Žalobca sa podanou žalobou v konaní domáhal zaplatenia sumy 360,- EUR s príslušenstvom. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 240,- EUR s príslušenstvom, a to vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej. S poukazom na uvedené žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania v uvedenej časti a preto možno úspech v tejto časti pripísať žalovanej. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Zároveň úspech žalovanej predstavuje tá časť, v ktorej súd žalobu zamietol, t. j. celý zvyšok
žaloby (120,- EUR 9 19C/34/2021 s príslušenstvom). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, a preto súd výrokom III. tohto rozsudku priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 10 19C/34/2021 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov