Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_14C-197-2012.pdf
PDF · 103.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/197/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX M. G., zast. JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, so sídlom ul. Voljanského 1368/14, 960 01 Zvolen proti žalovanému SIERRA ENTERPRISES s.r.o., so sídlom Fiľakovská cesta 285, 984 01 Lučenec, IČO: 36 047 856 v konaní o zaplatenie 4 659,31 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 2 159,31 Eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,98 Eur od 26.09.2011 do zaplatenia, 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 41,80 Eur od 26.10.2011 do zaplatenia, 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,89 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 41,80 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,89 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,89 Eur od 26.02.2012 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,89 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 12,54 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 250,- Eur od 26.02.2012 do 19.06.2012, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 250,- Eur od 26.03.2012 do 15.07.2012, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 340,91 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, 9,00 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 500,72 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 279,50 Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a na trovách právneho zastupovania a cestovných náhradách 777,54 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
Konanie čo do zaplatenia 2 500,- Eur z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 4 659,31 Eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobcovi vznikol pracovný pomer u žalovaného dňom 01.01.2010 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.12.2009 v znení neskorších dodatkov s vymedzením druhu práce - obchodný riaditeľ. Ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi pracovného pomeru došlo dohodou s poukazom na ustanovenie § 60 Zákonníka práce ku dňu 08.03.2012 bez uvedenia dôvodov. Žalobca si uplatnil nárok na mzdu vyplývajúcu z uvedeného pracovného pomeru, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný, t.j. jeho vtedajší zamestnávateľ bol povinný v zmysle § 118 zákona č. 311/2001 Z.z. poskytovať žalobcovi za vykonanú prácu mzdu. Okrem toho, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu počas trvania pracovnej zmeny, ktorá bola žalovaným určená v rámci jedného dňa v rozsahu 8 hodín, bol žalovaný povinný zabezpečiť žalobcovi počas pracovnej zmeny stravovanie, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. V zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti žalobca pre žalovaného vykonával prácu v kalendárnych mesiacoch január 2012, február 2012, marec 2012 do 08.03.2012, pričom žalovaný žalobcovi za vykonanú prácu mzdu nezaplatil. V zmysle dojednaných pracovných podmienok zakotvených v Dodatku č. 2 k zmluve o mzde a odmeňovaní uzavretého dňa 30.09.2011 prislúchala žalobcovi odmena za vykonanú prácu vo výške 1 250,- Eur brutto mesačne. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že žalovaný bol povinný zaplatiť mu mzdu za kalendárny mesiac január 2012 vo výške 1 250,- Eur brutto, za mesiac február 2012 1 250,- Eur brutto a za pomernú časť kalendárneho mesiaca marec 2012 vznikol žalobcovi nárok na odmenu vo výške 340,91 Eur, celkom tak nezaplatená mzda za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 2 840,91 Eur. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie pre zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z. o sumách stravného. Uvedená suma stravného pre časové pásmo 5 - 12 hodín vo výške 3,80 Eur. Z uvedenej sumy predstavuje 55 % stravné vo výške 2,09 Eur. Keďže žalovaný neprispieval žalobcovi na stravné za obdobie august 2011 - december 2011 a január 2012 - marec 2012 suma stravného za uvedené obdobie predstavuje za august 2011 45,98 Eur, za september 2011 41,80 Eur, za október 2011 43,89 Eur, za november 2011 41,80 Eur, za december 2011 43,89 Eur, za január 2012 43,89 Eur, za február 2012 43,89 Eur, za marec 2012 12,54 Eur a nárok na zaplatenie stravného tak predstavuje u žalobcu za uvedené obdobie sumu v celkovej výške 317,68 Eur. Žalovaný nezaplatil žalobcovi nielen mzdu a stravné za uvedené obdobie, ale aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1 500,72 Eur, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z dôvodu pracovného pomeru vo výplatnom termíne za mesiac marec 2012. V súvislosti s uplatnením vyššie špecifikovaných pracovnoprávnych nárokov bol žalovaný povinný uspokojiť tieto nároky žalobcu vždy mesačne pozadu za každý kalendárny mesiac vo výplatnom termíne určenom u žalovaného, a to do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaný však do dňa podania predmetného návrhu nárok žalobcu neuspokojil ani len sčasti, a to aj napriek niekoľkým výzvam adresovaným zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Ďalej žiadal žalobca priznať zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 O.Z. .
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, preto bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaná suma je žalobcom určená nesprávne, nakoľko pri jej určení vychádzal žalobca z hrubej sumy zárobku, priložil mzdový list zamestnanca, v ktorom sú uvedené všetky náhrady. Taktiež uviedol, že došlo k čiastočnej úhrade dlhu a teda nárok uplatnený žalobcom nie je správny.
Žalobca k odporu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca si predmetným návrhom uplatňoval okrem iného v ňom uvádzaných pracovnoprávnych nárokov aj mzdu za kalendárny mesiac január 2012 vo výške 1 250,- Eur brutto, pričom žalovaný žalobcovi zaplatil po vykonaní príslušných zákonných zrážok túto mzdu dňa 19.06.2012. Ďalej uviedol, že čo sa týka mzdy za mesiac február 2012, žalovaný túto vyplatil žalobcovi 16.07.2012, preto čo sa týka nárokov na náhradu mzdy na pojednávaní vzal návrh na začatie konania späť čo do zaplatenia 2 500,- Eur. Čo sa týka mzdového nároku za kalendárny mesiac marec 2012 uviedol, že žalobca si svojím návrhom uplatnil za uvedený mesiac mzdu vo výške 340,91 Eur za odpracovaných 6 dní, a pretože medzi účastníkmi konania došlo dňa 08.03.2012 ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, na základe toho si žalobca nemohol z dôvodu skončenia pracovného pomeru vyčerpať svoj nárok na dovolenku, vznikla týmto žalovanému povinnosť v zmysle ustanovenia § 116 ods. 3 Zákonníka práce zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, čo v danom prípade predstavovalo náhradu mzdy za obdobie 26 dní, pričom suma je v návrhu vyčíslená vo výške 1 500,72 Eur. Tieto nároky nesplnil žalovaný ani sčasti, a preto vo zvyšku žalobca trval na podanom žalobnom návrhu.
Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu zotrval na svojich nárokoch čo sa týka nárokov za mzdu za mesiac marec 2012 v alikvotnej časti, čo sa týka náhrady za nevyčerpanú dovolenku, ako aj nároku na stravné, pričom čiastočne vzal návrh na začatie konania späť čo do zaplatenia 2 500,- Eur. Zotrval na podanom žalobnom návrhu čo do zaplatenia 2 159,31 Eur.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, preto bolo pojednávané v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, pracovnou zmluvou zo dňa 18.12.2009, zmluvou o mzde a odmeňovaní, ktorá je prílohou č. 1 k pracovnej zmluve, dodatkom č. 2 k zmluve o mzde a odmeňovaní zo dňa 30.09.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.03.2012, výplatným listom za mesiac marec 2012, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, mzdovým listom za rok 2012, písomným vyjadrením žalobcu k odporu, na základe čoho zistil, že žalobca na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec pracoval pre žalovaného ako zamestnávateľa v pracovnom pomere, pričom dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.03.2012 k tomuto dátumu jeho pracovný pomer skončil. Žalobca si uplatnil nárok na mzdu vyplývajúcu z uvedeného pracovného pomeru, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný, t.j. jeho vtedajší zamestnávateľ bol povinný v zmysle § 118 zákona č. 311/2001 Z.z. poskytovať žalobcovi za vykonanú prácu mzdu. Okrem toho, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu počas trvania pracovnej zmeny, ktorá bola žalovaným určená v rámci jedného dňa v rozsahu 8 hodín, bol žalovaný povinný zabezpečiť žalobcovi počas pracovnej zmeny stravovanie, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. V zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti žalobca pre žalovaného vykonával prácu v kalendárnych mesiacoch január 2012, február 2012, marec 2012 do 08.03.2012, pričom žalovaný žalobcovi za vykonanú prácu mzdu nezaplatil. V zmysle dojednaných pracovných podmienok zakotvených v Dodatku č. 2 k zmluve o mzde a odmeňovaní uzavretého dňa 30.09.2011 prislúchala žalobcovi odmena za vykonanú prácu vo výške 1 250,- Eur brutto mesačne. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že žalovaný bol povinný zaplatiť mu mzdu za kalendárny mesiac január 2012 vo výške 1 250,- Eur brutto, za mesiac február 2012 1 250,- Eur brutto a za pomernú časť kalendárneho mesiaca marec 2012 vznikol žalobcovi nárok na odmenu vo výške 340,91 Eur, celkom tak nezaplatená mzda za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 2 840,91 Eur. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie pre zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z. o sumách stravného. Uvedená suma stravného pre časové pásmo 5 - 12 hodín vo výške 3,80 Eur. Z uvedenej sumy predstavuje 55 % stravné vo výške 2,09 Eur. Keďže žalovaný neprispieval žalobcovi na stravné za obdobie august 2011 - december 2011 a január 2012 - marec 2012 suma stravného za uvedené obdobie predstavuje za august 2011 45,98 Eur, za september 2011 41,80 Eur, za október 2011 43,89 Eur, za november 2011 41,80 Eur, za december 2011 43,89 Eur, za január 2012 43,89 Eur, za február 2012 43,89 Eur, za marec 2012 12,54 Eur a nárok na zaplatenie stravného tak predstavuje u žalobcu za uvedené obdobie sumu v celkovej výške 317,68 Eur. Žalovaný nezaplatil žalobcovi nielen mzdu a stravné za uvedené obdobie, ale aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1 500,72 Eur, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z dôvodu pracovného pomeru vo výplatnom termíne za mesiac marec 2012. V súvislosti s uplatnením vyššie špecifikovaných pracovnoprávnych nárokov bol žalovaný povinný uspokojiť tieto nároky žalobcu vždy mesačne pozadu za každý kalendárny mesiac vo výplatnom termíne určenom u žalovaného, a to do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V priebehu konania čo do zaplatenia 2 500,- Eur vzal návrh na začatie konania späť, nakoľko žalovaný mu uhradil mzdové nároky za mesiace január, február 2012, a to dňa 19.06.2012 a 16.07.2012. Vo zvyšku trval na podanej žalobe.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z, sumy stravného pre časové pásma sú po a/ 3,80 Eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b/ 5,70 Eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c/ 8,80 Eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi vyplatil mzdové nároky za mesiace január a február 2012 žalobca vzal v tejto časti návrh na začatie konania späť a súd v zmysle § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku čo do zaplatenia 2 159,31 Eur žalobca trval na podanom žalobnom návrhu, pričom daný nárok žalobcu sa skladal z nevyplatenej mzdy za mesiac marec 2012 vo výške 340,91 Eur, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1 500,72 Eur a 317,68 Eur stravného.
Z predloženého dôkazového materiálu, a to najmä mzdového listu za rok 2012 a výplatného lístku za mesiac marec 2012 súd zistil, že právny nárok žalobcu na zaplatenie týchto náhrad mzdy je dôvodný, čo sa týka nevyčerpanej dovolenky a mzdového nároku za mesiac marec 2012 a taktiež je dôvodný v zmysle vyššie citovaného Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR čo do požadovaného stravného vo výške 317,68 Eur. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 O.Z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 O.Z.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle týchto citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi taktiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Žalobcovi vznikli trovy v sume 279,50 Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu a v súvislosti s trovami právneho zastupovania a cestovnými náhradami 777,54 Eur, a to za 4x hlavný úkon á 170,97 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 4x režijný paušál á 7,63 Eur, t.j. 30,52 Eur, náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny 50,84 Eur, na náhrade cestovného Zvolen - Lučenec a späť 12,30 Eur, celkove na trovách konania 1 057,04 Eur, na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.