Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-63-2012.pdf
PDF · 100.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu Y. T., W.. XX.X.XXXX, F. R. Č..H.. XX, proti žalovaným X./. Y. F., W.. X.X.XXXX, F. U. V., Č. XX, X./. Y. F., W.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou v Košiciach, Kováčska 32, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.493.-€ s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, advokátky v Košiciach, trovy právneho zastúpenia vo výške 314,96 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 22.3.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v l. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.493.- € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.3.2009 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalobca bol v r. 2008 podielovým spoluvlastníkom parcely CKN č. 146, záhrady o výmere 269 m2 zapísanej na N. Č.. XXX v katastri nehnuteľností, Správy katastra T., U. V..Ú.. R. spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi Y.. L. E. T. J., pričom podiel žalobcu činil 1, že žalovaní v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi susediacej parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, zapísanej na N. Č.. XXX v k.ú. R., na ktorej parcele sa nachádzal záhradný altánok patriaci do BSM žalovaných v l. a 2. rade, že dňa 27.6.2008 došlo k odlomeniu konára stromu orech, ktorý sa nachádzal na nehnuteľnosti, patriacej do podielového spoluvlastníctva žalobcu a vyššie menovaných spoluvlastníkov, pričom bol poškodený záhradný altánok patriaci žalovaným v l. a 2. rade, nachádzajúci sa na susediacej parcele. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v l. a 2. rade ho uviedli do omylu v otázke jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalovaným ich zavinením v prípade poškodenia ich záhradného altánku a na základe tohto omylu žalobca podpísal žalovaným 14.3.2009 dohodu, podľa ktorej sa zaviazal zaplatiť žalovaným v l. a 2. rade 1.493.- €.
Žalobca s podielovými spoluvlastníkmi predali dňa 13.10.2008 parc. Z. Č.. XXX U. V..Ú.. R.. Žalovaní v l. a 2. rade zažalovali bývalých podielových spoluvlastníkov Y.. L. E. J. v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 8C/110/2010 o zaplatenie 1.515.- € z titulu náhrady škody za poškodený záhradný altánok, v ktorom konaní žalobca bol predvolaný ako svedok. Tvrdil, že na stretnutí s bývalými podielovými spoluvlastníkmi sa dozvedel od MVDr. L., že žalovaní ho úmyselne uviedli do omylu v otázke zodpovednosti za škodu na altánku, na základe čoho podpísal dohodu 14.3.2009 bez právneho dôvodu.
V písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 20.6.2012, žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnu. Uviedli, že žalobca si zaplatenie sumy 1.493.- € s prísl. uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že údajne ho uviedli žalovaní do omylu v otázke zodpovednosti za škodu, ktorá im vznikla na majetku. Podľa nich v danom prípade ide o uznaný dlh potvrdený žalobcom podpísaním dohody dňa 14.3.2009, čím bola založená právna domnienka, že dlh v čase uznania existoval. Žalovaní boli toho názoru, že žalobca v žalobe dostatočným spôsobom nešpecifikoval, v čom mal omyl, do ktorého ho mali uviesť, spočívať, preto nie je možné sa z ich strany k tejto námietke kvalifikovane vyjadriť. Právne zdôvodnili otázku omylu s poukazom na to, že pre relevantnosť omylu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok, čo v danom prípade úplne absentuje, pretože omyl žalovaní nevyvolali, ani o ňom nevedeli. Zároveň poukázali na to, že omyl konajúcej osoby je prípadom relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá, avšak žalobca ako oprávnený sa nedovolal neplatnosti právneho úkonu a tak v dôsledku nepodanej námietky jeho právo sa premlčalo v 3-ročnej premlčacej dobe na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Na základe uvedených dôvodov nemožno hovoriť ani o bezdôvodnom obohatení z plnenia takéhoto úkonu. Súčasne vzniesli námietku premlčania majúc za to, že dohoda uzatvorená dňa 14.3.2009, v ktorej žalobca výslovne uznal svoju zodpovednosť za škodu na majetku žalovaných, je platným právnym úkonom, na základe ktorého plnenie od žalobcu aj prijali a preto sa nemohli na jeho úkor obohatiť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne v l. rade, prednesom právnej zástupkyne žalovaných, dohodou zo 14.3.2009, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu predvolaniu, po ustálení tohto skutkového stavu:
Z predloženej dohody zo dňa 14.3.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v l. rade súd zistil, že žalobca uznal písomne svoju mieru zavinenia škody spôsobenú odlomením rozsiahleho konára stromu orecha dňa 27.6.2008 o 17.30 hod., ktorý sa nachádza na jeho pozemku cca 1,5 m od hranice pozemkov, ktorého bol vlastníkom v časti 1-ice, kedy jeho zvalením došlo k zničeniu dreveného altánku nachádzajúceho sa na vedľajšom pozemku. Celková škoda na základe odborného odhadu bola určená vo výške 91.281,80 Sk (3.030.- €). Na základe vzájomnej dohody uznal žalobca svoj dlh vo výške 45.000.- Sk, t.j. 1.493.- €, ktorý dlh bol ochotný splatiť v splátkach po 497,91 € mesačne počas doby 3 mesiacov. Z obsahu dohody je zrejmé, že dohoda bola podpísaná bez nátlaku a časovej tiesne s dôrazom na dôsledky v prípade nedodržania tejto dohody (vymáhanie súdnou cestou). Prítomná pri spísaní dohody bola L. T. C.. Y., t.j. manželka žalobcu a prvá splátka mala byť odovzdaná dňa 21.3.2009. Dohodu podpísali žalobca a žalovaná v l. rade. Z dohody je taktiež zrejmé, že jej účastníkom nebol žalovaný v 2. rade.
Z výpovede žalovanej v l. rade vyplynulo, že dňa 27.6.2008 došlo ku škodovej udalosti asi o 17.30 hod., keď došlo k spadnutiu konára orechu zo susednej parcely na záhradný altánok patriaci žalovaným, v dôsledku čoho zavolali na miesto udalosti žalobcu, jeho ďalších spoluvlastníkov, aj starostu obce k posúdeniu tejto udalosti, pričom nebolo sporné, že škoda bola spôsobená padnutým konárom orecha. Žalobca vyzval žalovaných, aby odstránili samy spadnutý konár a bol ochotný zaplatiť škodu za svoj podiel. Žalovaná v l. rade za tým účelom požiadala znalca vypracovať znalecký posudok, išla osobne niekedy koncom roku 2008 za žalobcom a predložila mu znalecký posudok s posúdením skutočnej škody na majetku žalovaných. Až v marci 2009, t.j. cca 8 mesiacov po škodovej udalosti, uzavrela so žalobcom dohodu, účastníkom ktorej nebol jej manžel- žalovaný v 2. rade, aj keď vedel o všetkom, a spoločne s manželom odstraňovali následky pádu orecha. Uviedla, že žalobca aj zaplatil v splátkach podľa dohody zo 14.3.2009 škodu, ktorú uznal, z toho dôvodu voči nemu ani nepodali žalobu na Okresný súd v Prešove o náhradu škody, len proti ostatným jeho spoluvlastníkom. Aj keď mala problém zo žalobcom, lebo prvú splátku jej vyplatil sám a následne meškal so splátkami, ale potom manželka žalobcu jej zaplatila ďalšie 2 splátky a vyrovnali celú sumu podľa dohody zo 14.3.2009. Od podpísania dohody 14.3.2009 žalobca nikdy nenamietal neplatnosť tejto dohody, ani neprejavil nespokojnosť s dohodou či už ústne, alebo písomne, teda neprejavil žiadnym spôsobom, aby ho žalovaní uviedli do omylu, ako tvrdil v žalobe, preto zostala veľmi prekvapená doručenou žalobou zo súdu. Nepoznala dôvod, prečo po nej naspäť žiada žalobca peniaze, keď uznal škodu, aj ju zaplatil a nikdy neprejavil žiadne výhrady voči
plateniu škody, či už proti výške alebo dôvodu jej zaplatenia. Žalovaná zdôrazňovala, že žalobca tú škodu uznal, aj uhradil časť škody pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, lebo si bol vedomý toho, že zodpovedá spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi za škodu spôsobenú pádom konára stromu orecha na altánok patriaci žalovaným. Susediaci pozemok v spoluvlastníctve bol v zanedbanom a opustenom stave. Spadnutý konár zo stromu rozbil strechu altánku žalovaných a zrovnal ho so zemou, preto ho nemohli užívať. Predmetnú škodovú udalosť mal súd za preukázanú aj z predloženej fotodokumentácie, ktorá je obsahom súdneho spisu.
Takto zistený skutkový stav súd posúdil najmä podľa týchto zákonných ustanovení.
Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. §§ 49, 145 ods. 1, 479, 589 a 701, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa ust. 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3- ročná a plynie odo dňa, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd považoval v konaní za nesporné už z obsahu samotnej žaloby a z výsluchu žalovanej v 1. rade, že dňa 27.6.2008 došlo ku škodovej udalosti, a to odlomeniu konára stromu orech na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi a jeho spoluvlastníkom MVDr. L. R. E. R. J. a k spadnutiu tohto odlomeného konára na záhradný altánok susediacej nehnuteľnoti, vlastnícky patriaci žalovaným v 1. a 2. rade, čím vznikla žalovaným na ich majetku škoda, výšku ktorej odborne odhadol znalec Ing. Č. v sume 3.030 € (demontáž + stavebnomontážne práce). Dňa 14.3.2009 podpísali žalobca a žalovaná v 1. rade dohodu, z obsahu ktorej tiež nepochybne vyplýva, že žalobca v nej uznal svoju mieru zavinenia škody v dôsledku pádu konára zo stromu orecha, ktorého bol spoluvlastníkom v 1/2-ici a zničenia dreveného altánku, nachádzajúceho sa na vedľajšom pozemku, z celkovej škody podľa odborného odhadu, že uznal svoj dlh vo výške 1.493 € a bol ochotný ho zaplatiť v mesačných splátkach v dohodnutej výške, pričom dohodu podpísali jej účastníci bez nátlaku a časovej tiesne. Žalovaná pred súdom potvrdila, že žalobca jej zaplatil celú sumu 1.493 € v splátkach podľa dohody zo 14.3.2009 bez akýchkoľvek námietok tejto dohody. Žalobca vôbec neuvádza ani v žalobe, že by sa bol u žalovaných v 1. a2. rade dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. dohody zo dňa 14.3.2009, na základe ktorej sa zaviazal žalovanej v l. rade (nie žalovaným obom) zaplatiť sumu 1.493.- €. V žalobe taktiež nešpecifikoval žiadnym zákonným dôvodom, v čom mal spočívať omyl, do ktorého ho údajne uviedli žalovaní v l. a 2. rade úmyselne, iba tvrdil, že bolo to v otázke zodpovednosti za škodu na altánku, na základe čoho podpísal dohodu 14.3.2009 bez právneho dôvodu.
V žalobe žalobca poukazuje na omyl, do ktorého bol úmyselne uvedený obidvoma žalovanými. Netvrdil však, ani nepreukázal súdu, v čom mal omyl, do ktorého ho mali žalovaní v l. a 2. rade uviesť, spočívať a aby omyl vyvolali žalovaní, resp. o ňom museli vedieť. V danom prípade absentujú obe zákonné podmienky na splnenie omylu vo vôli v zmysle cit. ust. § 49a OZ. Právne významný, t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, je len taký omyl vo vôli, ktorý buď vychádza z rozhodujúcej skutočnosti pre uskutočnenie právneho úkonu (obsahu, predmetu právneho úkonu, osoby)
alebo ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Pokiaľ ale omyl táto osoba vyvolala úmyselne (omyl vyvolaný ľsťou), je právny úkon relatívne neplatný aj bez toho, aby musel vychádzať zo skutočnosti, rozhodujúcej pre uskutočnenie takého právneho úkonu.
Omyl konajúcej osoby je teda prípadom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu. Súd vychádzal z ust. § 101 OZ, podľa ktorého všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde), teda kedy je žalovateľné. Je tu časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade to znamená, že nárok uplatniť relatívnu neplatnosť dohody zo 14.3.2009 bolo možné nasledujúci deň po uzavretí predmetnej dohody, t.j. 15. marca 2009, kedy došlo k porušeniu práv žalobcu. Márne uplynutie 3-ročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď treba naň pozerať ako na platný právny úkon so všetkými následkami.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti úkonu sa musí uplatniť voči všetkým účastníkom právneho úkonu, t. zn. osoba dotknutá napadnutým právnym úkonom (žalobca) sa musí dovolať relatívnej neplatnosti vadného právneho úkonu voči žalovanej v l. rade ako jednej
z účastníkov dohody zo 14.3.2009. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý nebol účastníkom dohody 14.3.2009, tu totiž chýba existencia hmotnoprávnej povinnosti zo zodpovednostného vzťahu k žalobcovi ( pokiaľ by tu právny vzťah medzi nimi aj existoval) a teda vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom v tomto konaní nie je žalovaný v 2. rade ani pasívne legitimovaným účastníkom. Absencia vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade je skutočnosťou, ktorá sama o sebe i bez ďalšieho vylučuje dôvodnosť nároku uplatneného v konaní voči nemu a činí dokazovanie, hodnotenie dôkazov i právne posudzovanie veci tiež z pohľadu splnenia ostatných predpokladov pre pre vydanie bezdôvodného obohatenia, nadbytočným, čo je zároveň dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.493.- € s prísl., súd dospel k tomu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednak ani netvrdil a nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, aby u žalovanej v l. rade sa dovolal relatívnej neplatnosti dohody zo 14.3.2009 v premlčacej dobe.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanými je dôvodná. Žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. dohody zo 14.3.2009 u žalovanej v l. rade v 3- ročnej premlčacej dobe, plynúcej od uzavretia predmetnej dohody, a to ani ústnym prejavom, ani písomne . Dohodu podpísal bez nátlaku a časovej tiesne, čo je nesporne zrejmé a nepochybné z jej obsahu, ako aj právny dôvod a výška uznanej škody, spôsobenej odlomením konára stromu orecha dňa 27.6.2008 o 17.30 hod. na pozemku, ktorého spoluvlastníkom v 1-ici bol žalobca a jeho zvalením na drevený altánok nachádzajúci sa na vedľajšom pozemku došlo k jeho zničeniu. Žalobca teda podľa obsahu dohody jasne vedel, čo bolo príčinou vzniku škody na majetku žalovanej v l. rade a taktiež vedel na základe odborného odhadu aj celkovú výšku škody, z ktorej časť uznal a napokon podľa tejto dohody aj plnil peňažný dlh bez akýchkoľvek námietok.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu, toto právo sa premlčuje v 3- ročnej premlčacej dobe, ktorá začína bežať odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvýkrát (§ 101 OZ). V prípade, že došlo k prijatiu plnenia dlhu z neplatného právneho úkonu, platia ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, teda ak poskytnuté plnenie bolo bez právneho dôvodu, t.j. od začiatku nemalo právny dôvod, ako to tvrdil žalobca v žalobe. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení z plnenia takéhoto úkonu možno hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď dôjde účastníkovi právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.
Nakoľko dohoda bola podpísaná medzi žalobcom a žalovanou v l. rade dňa 14.3.2009, žalobcovi uplynula 3 ročná premlčacia lehota dňom 15.3.2012 a žalobu na súd podal žalobca až 22.3.2012, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Aj za predpokladu, že by za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, t.j. dohody zo 14.3.2009 bol považovaný okamih doručenia žaloby žalovaným do vlastných rúk, stalo sa tak tiež po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby od urobenia namietaného právneho úkonu.
Za tohto skutkového a právneho stavu dohoda zo dňa 14.3.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou v l. rade, v ktorej žalobca výslovne uznal svoju zodpovednosť za škodu na majetku žalovanej v l. rade, je písomným uznaním dlhu ( § 558 OZ), ktorý žalobca potvrdil aj svojim podpisom na predmetnej dohode, z čoho možno vyvodiť, že jeho dlh v čase uznania existoval. Dohoda zo 14.3.2009 je platným právnym úkonom, z ktorého žalovaná v l. rade plnenie od žalobcu aj prijala, takže plnenie nebolo bez právneho dôvodu, ako tvrdil žalobca
v žalobe. Žalobca sa v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote nedovolal relatívnej neplatnosti tejto dohody ako právneho úkonu, preto nemožno uvažovať o tom, aby sa na jeho úkor žalovaná v 1. rade obohatila titulom plnenia bez právneho dôvodu.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu za premlčaný a žalobu zamietol aj voči žalovanej v 1. rade
Výrok o trovách konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zásade úspechu v konaní. Žalovaní v l. a 2. rade boli zastúpení v konaní advokátkou a uplatnili si náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,96 €.
Súd v danom prípade rozhodol, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, ktoré považoval za účelné (prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní 17.10.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a účasť na pojednávaní 16.11.2012), z toho jeden úkon po 71,37 €, k tomu 4 x režijný paušál po 7,63 €, t.j. 262,47 € a z toho 20 % DPH v sume 52,49 €, nakoľko advokátka zastupujúca žalovaných je platiteľom DPH, a to v zmysle ust. §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, 16 ods. 3 a 18 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žalovaným by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo väčšom rozsahu podľa ust. § 13 ods. 2 cit. vyhlášky ( za zastupovanie dvoch účastníkov, t.j 2x po 71,37 € znížená o 20%), ale uplatnili si náhradu týchto trov v menšom rozsahu, ako im patrí, preto im súd priznal len uplatnené trovy.
Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 314,96 € je žalobca povinný poukázať na účet právnej zástupkyne žalovaných JUDr. Aleny Zadákovej, advokátky v Košiciach, vedený v Tatrabanke a.s., pobočka Košice, č. účtu 2629770052/1100, a to v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.