Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1034-2010.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1034/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému D. K., K.. XX. XX. XXXX, I. O. W. XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky 330,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 871/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie vo výške 49,19 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom sa dňa 08. 09. 2010 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 871/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 330,88 Eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 10. 2008, č. k. 8C/53/2008 - 73. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 025051* zo dňa 01. 10. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 330,88 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 19,72 Eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie, čo odôvodnil zistenou nemajetnosťou povinného. Povinný si poštové zásielky nepreberá. Nemá zriadené žiadne bankové účty v bankách na území Slovenskej republiky, nevlastní dopravný motorový prostriedok ani nehnuteľnosť. Podľa zistení súdneho exekútora sa povinný dlhodobo zdržiava v zahraničí a jeho návrat je nepravdepodobný. Túto skutočnosť exekútorovi potvrdila aj Mestská polícia Mesta Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor zároveň uviedol, že o nemajetnosti povinného oboznámil aj oprávneného
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd
stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo zistení iného súdneho exekútora v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/974/2007. V tomto konaní bolo rovnako zistené, že povinný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a na území Slovenskej republiky nemá žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Toto rozhodnutie nebráni tomu, aby v budúcnosti oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie v prípade, ak povinný nadobudne majetok alebo príjem postihnuteľný exekúciou.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 124,21 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má za primerané, hospodárne, účelné a preukázateľné. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu v celkovej výške 53,12 Eur za 16 úkonov exekučnej činnosti. Preskúmaním exekútorského spisu mal však súd preukázaných len päť úkonov, za ktoré patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie príkazu na začatie exekúcie, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdny exekútor v konaní osobne doručoval príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu 11 bankám, a to bez toho, aby mal preukázané, že povinný má vedený účet vo všetkých bankách. Uvedený postup je v rozpore s § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie môže doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, ktorá vedie účet povinného. Nie teda ľubovoľnej banke, ktorá teoreticky môže účet viesť. Takýmto postupom súdnych exekútorov dochádza k neúčelnému nárastu trov exekúcie. Je totiž nepravdepodobné, že by mal povinný vedený účet v takmer každej banke pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Súd preto exekútorovi priznal odmenu len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie. Úkon označený ako žiadosť o doručenie upovedomenia nemožno priradiť ku žiadnemu z úkonov taxatívne vymenovaných v § 15 ods. 1 vyhlášky, preto zaň exekútorovi nepatrí odmena vo výške 3,32 Eur.
Popri priznanej odmene má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov. Súd exekútorovi priznal náhradu preukázaného poštovného vo výške 7,80 Eur. Poštovné za doručenie 11 príkazov na začatie exekúcie bankám a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému nevzniklo, nakoľko súdny exekútor vykonal doručovanie osobne, čo preukazuje podacia pečiatka prijímajúceho subjektu na doručovaných listinách. Vznik inej náhrady hotových výdavkov v podobe poštovného súd nemal z exekútorského spisu žiadnym spôsobom preukázaný. Rovnako súd nepriznal
exekútorovi ani náhradu za „náklady na vedenie spisu“ vo výške 23,90 Eur. Tieto hotové výdavky súdny exekútor nešpecifikoval ani nepreukázal ich výšku.
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd zvýšil priznanú odmenu spolu v náhradami v celkovej výške 40,99 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 8,20 Eur. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 49,19 Eur, ktoré je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.