Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-474-2010.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/474/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému C. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy s hláseným pobytom bezdomovca v Meste Liptovský Mikuláš, zomr. 31. 05. 2010, pre vymoženie pohľadávky 1 800,84 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, pod spisovou značkou Ex 358/10 takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Júlii Kubjatkovej trovy exekúcie vo výške 70,61 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou sa dňa 05. 05. 2010 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 358/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 800,84 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 26. 10. 2009, sp. zn. RK-200/09-MK, ktorý vydal JUDr. Michal Krnáč. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 027255* zo dňa 21. 05. 2010, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 800,84 Eur spolu s 14,25 % ročným úrokom od 17. 07. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 49,79 Eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpila súdna exekútorka súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 03. 02. 2012 Oprávnený vyjadril súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania majetku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom
podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnou exekútorkou zistená nemajetnosť povinného. Z dedičského spisu tunajšieho súdu 6D/726/2010 mal súd za preukázané, že povinný zomrel dňa 31. 05. 2010. Uznesením zo dňa 21. 07. 201 súd konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 a zo dňa 26. 01. 2012, sp. zn. 5 M Cdo 8/2011 súd konštatuje, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 110,46 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie, ktoré má súd za primerané, hospodárne, účelné a preukázateľné.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnej exekútorke odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 Eur. Súdna exekútorka si uplatnila odmenu v celkovej výške 56,43 Eur za 17 úkonov exekučnej činnosti. Preskúmaním exekútorského spisu mal však súd preukázaných len šesť úkonov, za ktoré patrí súdnej exekútorke paušálna odmena a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni, žiadosť o súčinnosť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a žiadosť Ministerstvu vnútra SR) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 x (lustrácia nehnuteľností zo dňa 31. 05. 2010, žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 06. 2010).
Pokiaľ ide o úkony označené ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie účastníkom konania a doručenie jednotlivých príkazov na začatie exekúcie, za tieto úkony súd exekútorke nepriznal odmenu, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnou exekútorkou. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora. Naviac, súdna exekútorka si uplatnila odmenu za doručenie príkazu desiatim bankám, pričom v exekútorskom spise je preukázané doručovanie len trom bankám.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky súd priznal súdnej exekútorke popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúci poštovné vo výške 18,20 Eur, telekomunikačné a materiálne výdavky vo výške 7,45 Eur, spolu 25,65 Eur.
Súdna exekútorka si uplatnila cestovné náhrady vo výške 14,43 Eur za služobnú cestu zo dňa 12. 10. 2011 na trase Brezno - Liptovský Mikuláš a náhradu za stratu času vo výške 2,66 Eur. Uvedená pracovná cesta bola vykonaná takmer rok a pol po úmrtí povinného, preto ju súd nepovažuje za účelnú. Súdnej exekútorke nič nebránilo, aby pred vykonaním cesty zisťovala súčasný pobyt povinného (prostredníctvom Registra obyvateľov SR, resp. Mesta Liptovský Mikuláš). Potom, ako sa súdnej exekútorke dňa 02. 07. 2010 vrátilo upovedomenie o začatí exekúcie s nesprávnym oznámením poštového doručovateľa o tom, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, nevykonala do pracovnej cesty žiadne šetrenie ohľadne zisťovania pomerov povinného. Na základe vyššie uvedeného preto súd konštatuje, že náhradu cestovného nemožno exekútorke spravodlivo priznať. Súdna exekútorka je pri výkone exekučnej činnosti povinná postupovať tak, aby nevznikali neúčelné trovy exekúcie.
Nakoľko je súdna exekútorka platiteľkou DPH, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu spolu s náhradami o 20 % DPH, t. j. o sumu 11,77 Eur. Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 70,61 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Júlii Kubjatkovej oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.