Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_7CobVO-1-2023.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Subarea
7CobVO/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 86, 2/ Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., Štefánikova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 54 228 956, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/16/2020-696 zo dňa 21.01.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/16/2020-696 zo dňa 21.01.2023 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania žalovaného 2/ potvrdzuje.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 29CbVO/16/2020-696 zo dňa 21.01.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom, ktorou sa podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o verejnom obstarávaní“) domáhal vyslovenia neplatnosti Dodatku č. 16 k Zmluve o individuálnom riešení dátovej komunikácie prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb MPLS VPN a Virtual Voice net zo dňa 31.01.2016, uzatvoreného medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 13.09.2019 (ďalej aj „dodatok č. 16“ a „zmluva“). Zároveň nepriznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe novely zákona o verejnom obstarávaní zákonom č. 395/2021 Z. z. s účinnosťou od 31.03.2022 nastala zmena § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje povinnosť úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len úrad) podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s jeho ustanoveniami. V nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach v § 187 h ods. 13 upravila už spomínanú povinnosť úradu vziať návrh podaný podľa predpisov účinných do 30.03.2022 späť, ak prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel. 1.2. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu, bol žalobca s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Zákon o verejnom obstarávaní účinný do 30.03.2022 mu ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať (zistenie porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri výkone dohľadu a dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby); a následne mu zákon č. 395/2021 Z. z. uložil v § 187h ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní povinnosť v prípade návrhov podaných podľa § 180 zákona o
verejnom obstarávaní do 30.03.2022 vziať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel a potom bolo možné konštatovať, že žalobca vzal žalobu späť zo zákonných dôvodov, keďže takáto žaloba neplnila svoj účel (ochrana a obnovenie súťaže na danú zákazku). 1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi po začatí konania vznikla zákonná povinnosť vziať žalobu podanú do 30.03.2022 späť, ak neplnila svoj účel, čo svedčí v prospech aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré bolo dôvodné nepriznať žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/, ako aj žalobca - žalovaný 2/ tak súd prvej inštancie rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III., týkajúcom sa nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovaného 2/, podal v zákonnej lehote dňa 23.02.2023 odvolanie žalovaný 2/, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Namietal, že je nutné vychádzať zo zásadnej skutočnosti, že procesné zastavenie tohto konania v žiadnom prípade nezavinil. Konanie bolo ukončené na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, a to z dôvodov, ktoré za žiadnych okolností mu nemožno pričítať, keďže išlo o ukončenie konania na základe rozhodnutia žalobcu. Žalovaný 2/ mal za to, že nie sú v tomto prípade naplnené ani akékoľvek dôvody hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých by mu nemala byť priznaná náhrada trov konania. V danom prípade podľa neho nie sú ani naplnené podmienky aplikácie § 257 CSP. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne interpretoval dôvody, na základe ktorých žalobca vzal žalobu späť. Namietal, že napadnutému uzneseniu chýbalo ustálenou judikatúrou vyžadované riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Poukázal na to, žalobca ako iniciátor sporu svojim nekonaním zapríčinil zastavenie prerušeného konania márnym uplynutím 6 mesačnej lehoty stanovenej § 163 ods. 2 CSP. Mal za to, že išlo o žalobu, ktorá bola predčasne podaná a súd prvej inštancie mal žalobu odmietnuť už z tohto dôvodu pre nenaplnenie podmienok na podanie žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní
- žalobca do dňa podania žaloby právoplatne nerozhodol o porušení zákona vo vzťahu k uzatvoreniu dodatku č. 16 k zmluve medzi žalovanými 1/ a 2/. Bez právoplatného rozhodnutia žalobcu v správnom konaní o porušení zákona o verejnom obstarávaní totiž podľa žalovaného 2/ nemožno hovoriť o splnení zákonnej podmienky v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní, že žalobca mal za zistené „že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu“. Preto navrhol, aby voči nemu odvolací súd ustanovenie § 257 CSP neaplikoval a napadnutý výrok napadnutého uznesenia zmenil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2023 k odvolaniu žalovaného 2/ sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. S námietkou žalovaného 2/, že žalobca tým, že nepodal návrh na pokračovanie v súdnom konaní po jeho prerušení uznesením zo dňa 03.05.2022, ale rovno návrh na späťvzatie žaloby, zavinil procesné zastavenie súdneho konania a teda je povinný znášať trovy konania, sa nestotožnil. Podľa názoru žalobcu je možné realizovať návrh na pokračovanie v prerušenom konaní aj priamo tým úkonom, ktorý smeruje k výsledku konania, a to zastaveniu súdneho konania. Späťvzatie žaloby podaním zo dňa 27.09.2022 nebolo podľa žalobcu výsledkom jeho postupu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca opakovane zdôraznil, že bolo jeho zákonnou povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti dodatku č. 16, nakoľko zákonná úprava neupravovala fakultatívnu možnosť žalobcu rozhodnúť sa, či žalobu podá alebo nepodá.
4. Žalovaný 2/ v replike zo dňa 28.04.2023 uviedol, že je zrejmé, že reálnym dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebolo žiadne konanie na strane žalovaných, ale išlo o skutočnosti, ktoré existovali od začiatku sporu, ktoré boli známe žalobcovi už pred podaním žaloby. A ak dôvodom späťvzatia žaloby bolo konanie niekoho, tak nešlo o konania žalovaných, ale jednoznačne išlo o konanie súdu a o konanie samotného žalobcu. Zotrval na svojom vyjadrení, že žalobca mal najprv podať návrh na pokračovanie v súdnom konaní a až následne, resp. najskôr zároveň s návrhom podať aj späťvzatie žaloby. Mal za to, že ak je konanie prerušené, nie je možno v ňom vykonávať žiadne úkony, a to ani úkony súdu a ani strán sporu. Dôvodom zastavenia konania podľa žalovaného 2/ nebolo späťvzatie žaloby žalobcom, ale márne uplynutie lehoty v zmysle 163 ods. 2 CSP. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ v tomto konaní by preto rozhodne nebolo primerané, ani spravodlivé a ani účelné. V danom prípade neboli podľa neho naplnené ani akékoľvek dôvody hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých by mu nemala byť priznaná náhrada trov konania.
5. Žalobca v duplike zo dňa 16.05.2023 zopakoval svoje dovtedajšie tvrdenia a uviedol, že súd správnej inštancie sa správne vysporiadal s trovami konania a tieto aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave, potvrdenou Najvyšším súdom Slovenskej republiky, žalovaným 1/ a 2/ správne a zákonne nepriznal. Je podľa neho nepochybné, že žalobca mal zákonnú povinnosť vziať žalobu späť, tento úkon preto nemožno vykladať ako zavinenie zastavenia konania spôsobom, ktorý prezentoval žalovaný 2/ vo svojich vyjadreniach.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že sporové konanie je ovládané zásadou úspechu v konaní a závisí od výsledku konania, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
12. Súd prvej inštancie ohľadom otázky procesného zavinenia zastavenia konania, správne poukázal na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť na základe novely zákona o verejnom obstarávaní. Zaoberal sa preto otázkou, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalovanému 2/. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v nadväznosti na novelu zákona o verejnom obstarávaní, t.j. nemožno konštatovať zavinenie späťvzatia žaloby stranou sporu, nakoľko po podaní odvolania došlo k zmene právnej úpravy, na podklade ktorej žalobca vzal žalobu späť. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je potrebné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania §257 CSP.
13. Odvolacia námietka žalovaného 2/, o tom, že súd prvej inštancie nemal zastaviť konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 27.09.2022 - pred uplynutím lehoty 6 mesiacov od prerušenia konania a späťvzatie je naplnením účelu prerušenia konania podľa § 163 ods. 1 CSP, nie je dôvodná. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Rozhodnutie o zastavení konania na základe dispozície žalobcu má prednosť pred rozhodovaním o zastavení konania na základe právnej skutočnosti, ktorá by nastala neskôr (10.11.2022).
14. Námietka žalovaného 2/ o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná, pretože, súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania náležite a dostatočne vysporiadal. Argumentáciu žalovaného 2/, že v danom prípade išlo o predčasne podanú žalobu z dôvodu, že žalobca do dňa podania žaloby právoplatne nerozhodol o porušení zákona vo vzťahu k uzatvoreniu dodatku č. 16 k zmluve uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/, považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko zo znenia § 180 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva povinnosť žalobcu podať v lehote jedného roka odo dňa uzavretia zmluvy, návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Žalobca podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní účinného do 30.03.2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (zák. č. 25/2006 Z.z.), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal.
15. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal nesprávnu interpretáciu dôvodu späťvzatia žaloby tým, že napadnutý dodatok č. 16 stratil účinnosť dňa 19.09.2022, ktorý dôvod je potrebné kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa týkajúci sa určitého druhu konania a určitej procesnej situácie pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, považoval odvolací súd túto námietku za právne irelevantnú, nakoľko zo strany žalobcu pri späťvzatí žaloby nešlo o jediný dôvod späťvzatia žaloby. Žalobca ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol aj všeobecný záujem a následné konanie žalovaného 1/ po podaní žaloby.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o nedôvodnosti odvolania žalovaného 2/, nakoľko má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie mu trov konania, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania žalovaného 2/, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).