Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-287-2012.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/287/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. - W., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, deti matky: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, A., a otca: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bez trvalého bydliska, t.č. v U. S. nad W., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd od 01.09.2012 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej W. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,- eur mesačne na sumu 55,- eur mesačne, voči maloletej P. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,- eur mesačne na sumu 45,- eur mesačne a voči maloletej V. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,- eur mesačne na sumu 35,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletých.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 16.11.2012 na maloletú W. v celkovej výške 90,- eur otcovi povoľuje splácať v splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 16.11.2012 na maloletú P. v celkovej výške 60,- eur otcovi povoľuje splácať v splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 16.11.2012 na maloletú V. v celkovej výške 30,- eur otcovi povoľuje splácať v splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Týmto s a m e n í rozsudok tunajšieho súdu 22P 119/2009-46 zo dňa 26.05.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí W., P. a V. C. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2012 žiadala, aby súd zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči každej z dcér zo sumy 25 eur na sumu 90 eur mesačne a to od septembra 2012, od ktorého času sa zvyšujú výdavky na ich štúdium a školské potreby. Návrh bol odôvodnený tým, že v čase pôvodného rozhodnutia v r. 2009 mal. Patrícia navštevovala 1. stupeň základnej školy, pričom od septembra 2012 nastupuje do druhého stupňa, čím sa zvyšujú jej náklady a výdavky matky na zdravotné pomôcky ako okuliare, krúžok hip-hop, ktorý navštevuje, školu v prírode 1 x ročne, triedny fond a rôzne ďalšie aktivity. Mal. P. nastupuje povinnú školskú dochádzku, s čím sa rovnako zvyšujú výdavky na školské potreby a pomôcky pri nástupe na ZŠ. Najmladšia dcéra V. nastupuje do škôlky, kde vznikajú náklady a poplatky za škôlku. Celkovo má teda matka zvýšené nároky pre všetky tri dcéry na výlety, oblečenie, pomôcky a podobne. Dievčatá by potrebovali aj počítač, venovať sa záujmom a koníčkom, ktoré si ale matka v jej situácii nemôže dovoliť. Sama poberá invalidný dôchodok vo výške 352 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 96,60 eur a náhradné výživné na deti 76 eur. Tento príjem však stačí iba na vykrytie základných životných potrieb ako je bývanie a stravovanie. Matka si občasne privyrobí na brigádach cca 30 eur mesačne. S otcom sa vôbec nestýkajú, o deti nejaví žiaden záujem. Neprispieva ani finančne ani materiálne. Vyživovaciu povinnosť si neplní prakticky od narodenia detí. Podľa informácii pracoval pre N. A..
Otec, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa k návrhu nevyjadril a nereagoval ani na predvolanie na pojednávanie. S poukazom na uvedené súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila návrhu na výšenie vyživovacej povinnosti otca vyhovieť a zaviazať ho prispievať na výživu mal. W. sumou 55 eur, mal. P. sumou 45 eur a mal. V. sumou 35 eur od 01.09.2012.
Súd vo veci v neprítomnosti otca vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých, potvrdením o výške jej príjmov a príjme otca, potvrdeniami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody S. nad W., oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22P 119/2009, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
O úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom W., P. a V. C. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 119/2009-46 zo dňa 26.05.2009, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný od 31.03.2009 platiť na výživu každej z dcér sumou 25 eur mesačne. Mal. W. bola prváčka a nosila okuliare, s čím mala matka zvýšené náklady. Mal. P. mala 4 roky, chodila k logopédovi, za čo však matka neplatila. Matka bola na rodičovskej dovolenke, keďže sa osobne celodenne starala o najmladšiu dcéru V., ktorá mala 1 rok. Inak boli výdavky spojené s výživou detí bežné. Okrem rodičovského príspevku matka poberala plný invalidný dôchodok, keď jej bola invalidita priznaná z dôvodu schyzofrenického ochorenia. Pravidelne brala lieky a navštevovala lekára. Otec bol rovnako na invalidnom dôchodku, pričom mal zníženú pracovnú schopnosť o 60 %. Tvrdil, že keď začne pracovať, behom mesiaca dostane stredné až ťažké depresie a následne zostane PN. Naposledy pracoval asi v r. 2007 ako údržbár s príjmom cca 11.000 Sk, pričom pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú, ale v jeho priebehu bol práceneschopný. Bol nemajetný, pričom jeho jediným príjmom bol invalidný dôchodok. Býval na ubytovni, kde platil 170,50 eur mesačne. Mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dcére M., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, na ktoré platil výživné vo výške 2.000,- Sk mesačne.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým deťom došlo k zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (3,5 roky) a k vzrastu potrieb maloletých v súvislosti s prirodzeným rastom životných nákladov. K 01.09.2012 došlo k zmene pomerov na strane všetkých troch detí, keď najstaršia W. nastúpila na 2. stupeň ZŠ, mal. P. začala navštevovať povinnú školskú dochádzku a najmladšia V. materskú škôlku. Ročné výdavky na školské pomôcky mal. W. v šk. r. 2012/2013 podľa potvrdenia školy predstavujú 31,50 eur. Matka, ktorá ukončila rodičovskú dovolenku poberá invalidný dôchodok vo výške 352,90 eur. Okrem toho pracuje brigádnicky, pričom je nepravidelne schopná dosahovať ďalší príjem od 36 eur do 79,25 eur. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je živnostník a v daňovom priznaní za r. 2011 vykázal príjem vo výške 2.406 eur. Spoločne prechodne obývajú 3-izbovú obytnú bunku v ubytovni prevádzkovanej Magistrátom hlavného mesta Bratislavy, za ktorú mesačne platia 222 eur. Povinnosti ubytovaných riadne dodržiavajú a voči hlavnému mestu nemajú žiadne podĺžnosti. Otcovi vzhľadom na časový odstup od poslednej úpravy zjavne odbudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k plnoletým dcéram.
Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že otec bol trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Podľa potvrdení Ústavu na výkon trestu odňatia slobody S. nad W. otec dňa 28.08.2011 nastúpil výkon trestu odňatia slobody s predpokladaným koncom trestu 28.08.2013. Pracovne nie je zaradený zo zdravotných dôvodov. Je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, ktorý je mu podľa potvrdenia sociálnej poisťovne vyplácaný vo výške 327,80 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom C.e dôvodný, keď od poslednej úpravy došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb každého z maloletých detí. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a odsúdenie otca za trestný čin zanedbania povinnej výživy práve voči maloletej W., P. a V., súd nemohol prihliadať na výkon trestu odňatia slobody ako na zníženie jeho súčasných schopnosti a možnosti. K takémuto stavu u otca totiž došlo výlučne zo subjektívnych dôvodov. V prípade nevyhovenia návrhu by bola výživou detí neprimerane zaťažená práve poškodená matka, čo sa vzhľadom na okolnosti prípadu javí ako nanajvýš nespravodlivé. Matka navyše kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti k deťom aj svojou osobnou starostlivosťou, pričom sama je na plnom invalidnom dôchodku. Zníženú mieru schopnosti zárobkovej činnosti na strane otca na 60 % oproti zdravému človeku má kompenzovanú čiastočným invalidným dôchodkom. Navyše vzhľadom na absolútnu prednosť zabezpečenia výživy všetkých svojich detí a povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť svoje vyživovacie povinnosti, súd musel zohľadňovať otcovu zachovanú mieru schopnosti pracovať v rozsahu 40 %. Aj pri podstatnom poklese miery jeho zárobkových schopností mu zostáva zachovaná istá škála prác, ktoré nie sú psychicky zaťažujúce a v ktorých by sa mohol uplatniť napriek svojim závažným zdravotným problémom. Otcovi navyše zjavne odbudli ďalšie vyživovacie povinnosti, ktorú skutočnosť súd taktiež musel vziať do úvahy. Zvýšenie výživného voči mal. W. zo sumy 25 eur na sumu 55 eur, voči mal. P. zo sumy 25 eur na sumu 45 eur a voči mal. V. zo sumy 25 eur na sumu 35 eur súd považoval za primerané otcovým znížením schopnostiam a možnostiam, avšak výlučne za zohľadnenia jeho čiastočnej invalidity a tiež potrebám maloletých detí, zvýšeným jednak vzhľadom na prirodzený rast životných nákladov a od 01.09.2012 aj vzhľadom na nástup mal. W. na 2. stupeň ZŠ, povinnej školskej dochádzky mal. P. začiatok návštevy materskej školy u mal. V..
Otcovi za obdobie od 01.09.2012 do 16.11.2012 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca november r. 2012) vznikol na výživnom voči mal. W. zročný dlh vo výške 90 eur (3 mesiace x 30 eur rozdiel oproti predchádzajúcej úpravy), voči mal. P. vo výške 60 eur (3 x 20 eur) a voči mal. V. vo výške 30 eur (3 x 10 eur). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia a to tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu životnej úrovne otca, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. stane zročným celý dlh na výživnom.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.