Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-189-2008.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/189/2008
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad v Košiciach, Jantárová 30, pod č. k. EX XXXX/XXXX, na návrh oprávneného U. P., P..D..G.., I.: XXXXXXXX, L. XX, Q., proti povinnému T. W., M.. XX.X.XXXX, Q. L. M. W. XXX pre vymoženie istiny 801,88 € (24.157,56,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 32 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa XX.X.XXXX poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 24.157,56,-Sk s 6 % úrokom od 10.1.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 81,-Sk, trovy rozhodcovského konania 1.000,- Sk, poplatok za vydanie poverenia 500 €, trovy exekúcie.
Poverenie súd vydal na základe Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: E.-XXX/XX-V. S. R. XX.XX.XXXX.
Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 24.157,56,- Sk so 6 % ročným úrokom od 10.1.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 81 Sk a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.000,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že priznaná istina pozostáva z konečného záväzku dohody uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorý je tvorený zostávajúcimi nesplatenými splátkami dlhu podľa splátkového kalendára vo výške 13.537 Sk, neuhradených sankcií podľa čl. 6.3 vo výške 5.414,50 Sk, neuhradených sankcií zo zmluvnej pokuty podľa čl. 6.2c) dohody vo výške 752,82 Sk a mimoriadnej splátky na úhradu konečného záväzku podľa zmluvných ustanovení dohody vo výške 4.453,24 Sk. Ďalej ako príslušenstvo bol priznaný úrok 6 % z priznanej sumy od 10.1.2007 do zaplatenia, odmena vo výške 81,- Sk. Rozhodcovský rozsudok sa opiera o ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu, ust. § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a o ust. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový.
Oprávnený spolu s exekučným titulom predložil súdu Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 25.7.2006 a na žiadosť súdu postupne Zmluvu o prenájme, uzavretú medzi pôvodným veriteľom A. J..P.. a súčasným oprávneným zo dňa 27.10.2000.
Medzi oprávneným a dlžníkom bola uzavretá Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorú podpísal povinný dňa 25.7.2006 a oprávnený dňa 27.7.2006, kde v časti postúpená pohľadávka je výška pohľadávky uvedená sumou 8.330,- Sk, v časti záväzok je však už uvedená suma 10.829,- Sk, zmluvná pokuta 2.708,- Sk a konečný záväzok 13.537,- Sk. Neoddeliteľnú časť tejto dohody tvoria Zmluvné ustanovenia na jej zadnej strane.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu č. 1359813057 so splátkovým kalendárom. Nový veriteľ povinného - oprávnený uzavrel s ním Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá však podľa názoru súdu nie je dohodou o uznaní dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ale ide vlastne o novú dohodu, uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré popisuje ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že uvedený právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským nakoľko oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti teda jedná sa o dodávateľa v zmysle citovaných ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľských zmlúv. Taktiež povinný napĺňa všetky znaky spotrebiteľa podľa citovaných ustanovení keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súčasťou dohody o uznaní dlhu sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane, kde v bode 9 je uvedená rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou dohody o uznaní dlhu. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej dohody spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou dohody o uznaní dlhu sú zmluvné dojednania, pričom podľa článku 9 bod 9.2. zmluvných dojednaní sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené pred jediným rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 9.2 zmluvy. Podľa bodu 9.2. budú spory zo zmluvy rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemal povinný ako spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi.
Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu zastaviť.
Tunajší súd zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 32 € v zmysle § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko oprávnený svojím konaním spôsobil, že exekučný titul nie je spôsobilý byť exekučným titulom.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
v znení vyhlášky do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 57,88 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 32 €, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008, priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 úkony (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie účtu povinného - Sociálna poisťovňa, zisťovanie majetku povinného), á 3,32 €, spolu 19,92 €.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 6,75 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu účtovanú v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky za úkony, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu s návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, založenie spisu, získanie poverenia
- 60 min, z dôvodu, že ide o úkon, ktorý nesmeruje k výkonu exekúcie ale môžme ho považovať za administratívny úkon.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu účtovanú v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky za úkony, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 min, spracovanie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, spracovanie exekučného príkazu - 60 pretože ide o duplicitne účtované úkony, ktoré sú účtované podľa § 15 citovanej vyhlášky.
Súd nepriznal odmenu vo výške 1,65 € za náklady so zavedením spisu (obal, kan. papier, obálky), pretože ide o výdavky, ktoré sú zahrnuté v samotnej odmene súdneho exekútora.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov t.j. spolu 26,67 €, čo činí 5,33 €, t.j. spolu predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 32 €.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.