Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-46-2011.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/46/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, za účasti rodičov matky L. E.O., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XX, XXX XX W. a otca E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. S. XXX/XX, XXX XX W., o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Bardejove zo dňa 22.09.2000, sp. zn. Nc 211/00 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť pre E. P., F.. XX.XX.XXXX na maloletú F. E., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Sk na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc 16.11.2012 do budúcna, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám L. E., F.. XX.XX.XXXX vždy do 15-teho dňa tohoktorého mesiaca.
V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa cestou kolízneho opatrovníka písomným návrhom doručeným Okresnému súdu v Bardejove dňa 22.07.2011 sa domáhala proti otcovi maloletého dieťaťa zvýšenia vyživovacej povinnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj oboznámením sa s pripojeným spisovým materiálom Okresného súdu v Bardejove sp. zn. Nc 211/00.
Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove zo dňa 22.09.2000, sp. zn. Nc 211/00 súd určil vyživovaciu povinnosť pre odporcu na maloletú F. E., F.. XX.XX.XXXX sumou 100,- Sk mesačne.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3, ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 63 ods.1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 63 ods.2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa §-u 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa §-u 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 a 3 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa §-u 160 ods.1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Bardejove zo dňa 22.09.2000, sp. zn. Nc 211/00 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť pre E. P., F.. XX.XX.XXXX na maloletú F. E., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Sk na minimálnu sumu podľa Zákona o rodine, t. j. na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc 16.11.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15-teho dňa tohoktorého mesiaca. S prihliadnutím na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľky súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Bardejove dňa 16.11.2012