Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-453-2012.pdf
PDF · 81.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/453/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , Údernícka č.5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803 zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava , IČO 36 613 843 proti odporcovi: A. N., nar.X.XX.XXXX, bytom P. Č..XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO 42 176 778 zastúpeného JUDr.Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J.Kráľa 5/A o zaplatenie 2.834,66 eura s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 237,68 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.834,66 eura spolu s úrokmi z omeškania z dôvodu, že odporca dňa 2.2.2006 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č.0242135215 so Slovenskou sporiteľňou a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40.200,- Sk a odporca sa zaviazal splácať úver mesačne po 1.081,- Sk s tým, že konečná splatnosť úveru bola dňom 20.1.2011 a bolo dohodnutých 59 mesačných splátok. Keďže odporca úver riadne nesplácal, tak došlo k vypovedaniu zmluvy o splátkovom úvere a pohľadávka proti odporcovi bola postúpená navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, pričom od postúpenia pohľadávky odporca zaplatil iba dvakrát po 10 eur a dňa 26.6.2011 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej uznal dlžnú istinu vo výške 2.452,73 eura spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 150 eur. Vymáhaná suma 2.834,66 eura pozostáva z istiny v sume 2.432,73 eura a z úroku z omeškania v sume 401,93 eura a okrem toho si navrhovateľ vyčíslil ďalší úrok z omeškania v sume 173,32 eura vzhľadom na dve splátky po 10 eur zaplatené po postúpení pohľadávky.
Odporca potvrdil, že si v roku 2006 zobral úver vo výške 40.200,- Sk, avšak v ten istý rok prišiel o zamestnanie a nebol schopný ho splácať. Minulý rok ho navštívil zástupca navrhovateľa, ktorému podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, avšak nebolo mu vysvetlené, že pohľadávka je už premlčaná a čo znamená premlčanie a teda v čase podpísania dohody nevedel o premlčaní dlhu a vlastne ani nepoznal význam tohto slova. Pokiaľ vedľajší účastník vo svojom vyjadrení namietal premlčanie dlhu a pokiaľ to znamená, že by nemusel dlh uhradiť, tak sa k tomu pripojil.
V priebehu konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť v dôsledku premlčania a poukázal na skutočnosť, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty . Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a ostatným spisovým materiálom a zistil, že odporca uzavrel dňa 2.2.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0242135215 so Slovenskou sporiteľňou a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40.200,- Sk a odporca sa zaviazal splácať úver mesačne po 1.081,- Sk s tým, že konečná splatnosť úveru bola dňom 20.1.2011 . Keďže odporca úver riadne nesplácal, tak došlo k vypovedaniu zmluvy o splátkovom úvere avšak navrhovateľ nepredložil doklad , kedy k tejto výpovedi došlo a pohľadávka proti odporcovi bola postúpená navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, pričom od postúpenia pohľadávky odporca uhradil sumu 20 eur a dňa 26.6.2011 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej uznal dlžnú istinu vo výške 2.452,73 eura a spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 150 eur.
Vymáhaná suma 2.834,66 eura, ktorú si navrhovateľ uplatnil v súdnom konaní návrhom podaným na súde dňa 27.6.2012 pozostáva z istiny v sume 2.432,73 eura a z úroku z omeškania v sume 401,93 eura a okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 173,32 eura vzhľadom na to, že po postúpení pohľadávky odporca zaplatil 2x po 10 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 O. z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 2.834,66 eura s prísl. je podaný dôvodne, pretože odporcovi na základe zmluvy o splátkovom úvere bol poskytnutý úver vo výške 40.200,- Sk, ktorý však riadne prestal splácať v priebehu roku 2006 a preto veriteľ oznámil odporcovi výpoveď zmluvy o splátkovom úvere , ktorú však navrhovateľ nedoložil ale zrejme bola doručená ešte do konca roku 2006 , čo vyplýva aj z toho, že podľa prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 bol odporca ku dňu postúpenia pohľadávky navrhovateľovi v omeškaní so zaplatením sumy 2.854,66 eura v rozsahu 1.177 dní , čo je viac ako 3 roky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 bola pohľadávka voči nemu postúpená navrhovateľovi a v tom čase jej výška predstavovala sumu 2.854,66 eura. Dňa 26.6.2011 odporca podpísal s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a tento uznal do výšky 2.452,73 eura ako aj príslušenstva do výšky 150 eur s tým, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Keďže pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou do konca roka 2006 (doklad o zosplatnení úveru nebol navrhovateľom doložený, avšak z predložených dokladov vyplýva, že odporca prestal úver splácať už v roku 2006 a v tom prípade veriteľ musel postupovať podľa všeobecných obchodných podmienok a to bodu 7.6 , ktoré mu umožňovali vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo odstúpiť od zmluvy o úvere), tak všeobecná 3 ročná premlčacia doba počítaná podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula do konca roku 2009 a návrh navrhovateľa bol podaný na súde až dňa 27.6.2012. Je pravdou, že odporca písomne uznal záväzok dňa 26.6.2011 , teda v čase, keď už pohľadávka bola premlčaná a podľa formulárovej dohody o uznaní záväzku, ktorá mu bola zo strany navrhovateľa predložená, mal mať vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, avšak odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že vôbec nebol informovaný o premlčaní dlhu a v čase podpisu dohody ani nevedel, čo premlčanie znamená. Uvedený zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.6.2011 súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku , pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie záväzku odporcom v dohode zo dňa 26.6.2011 považoval súd za právne neúčinne , pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ , pričom v čase, keď dohoda o uznaní záväzku bola podpisovaná , bol tento záväzok už premlčaný. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel , že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Vedomosť o premlčaní dlhu je iba zakomponovaná v bode 3. Dohody, ale zo žiadnych predložených dokladov nevyplýva, že odporca by mal vedomosť o premlčaní dlhu (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.11Co/37/2012 zo dňa 7.6.2012). V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ bola aj zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je fyzická osoba, ktorá inak spĺňa predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ a preto aj keď sa vzťah inak posudzuje podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa majú ustanovenia Obč.zákonníka a preto nie je možné použiť žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa a bude sa to napr. týkať odstúpenia od zmluvy, reklamácie, premlčania atď. . Z toho dôvodu v tomto prípade muselo byť premlčanie posudzované podľa § 100 a nasl. Obč.zákonníka a pokiaľ odporca aj uznal svoj záväzok písomne čo do dôvodu a výšky v zmysle § 110 OZ, tak s poukazom na znenie § 558 OZ takéto uznanie nemá právny následok pokiaľ ten, kto dlh uznal, nevedel o jeho premlčaní.
Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, tak súd musel na ňu pri svojom rozhodovaní prihliadnuť a nakoľko dohoda o uznaní záväzku je právne neúčinná, tak premlčacia doba v tomto prípade uplynula do konca roku 2009 a návrh navrhovateľa bol podaný až dňa 27.6.2012 , teda po uplynutí premlčacej doby a z toho dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a zároveň vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhl.č.655/2004 Z.z. vo výške 237,68 eura (2 úkony po 111,21 eura a 2 x paušál po 7,63 eura i keď si právny zástupca vedľ.účastníka uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za vyjadrenie zo dňa 15.11.2012, avšak v tejto veci už podal vyjadrenie dňa 31.10.2012 a keďže obe vyjadrenia sú obsahovo prakticky totožné, tak súd mu za vyjadrenie zo dňa 15.11.2012 trovy nepriznal) s tým, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .