Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-413-2012.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/413/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnej: N. L., nar. XX.XX.XXXX, C. K. X, E., o vymoženie 341.00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/1722/2012-10 zo dňa 08.06.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie spis. zn. Ex 9239/2012 zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.05.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 341,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 20196/2010 zo dňa 21.04.2011. Súdny exekútor doručil dňa 01.06.2012 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že jediným exekučným titulom. pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pre vyvodenie týchto záverov súd preskúmal Zmluvu o úvere č. XXXXXX zo dňa 19.01.2004 vrátane Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou TatraCredit, a.s., pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške 341,- Eur a povinná sa zaviazala oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 12 po 28,41 Eur s 28,57% ročnou percentuálnou mierou nákladov. Ďalej citoval ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch pre spotrebiteľov a predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preskúmal Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou TatraCredit, a.s., pričom zistil, že zmluvné strany sa v písm. j) bodu IV (Spoločné ustanovenia) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným veriteľom alebo prostredníctvom zmluvnej spoločnosti veriteľa na vymáhanie pohľadávok. Súd citoval § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, bola inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, a preto takto formulovaná doložka je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Preto súd rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,09 Eur s DPH.
V úvode uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a poukázal pritom aj na ust. § 35 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. Uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že exekučný súd je z dôvodov tam uvedených oprávnený exekučné konanie len zastaviť, nemôže však rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, nakoľko by tým pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie však rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) a uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ust. §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluva podľa § 55 OZ a medzi tieto zmluvy nepatrila Zmluva o pôžičke uzavretá medzi oprávneným a povinným. Právne vzťahy zo zmluvy uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b) Obchodný zákonník spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), a práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak ObZ a podľa § 1 ods. 2 ObZ Občiansky zákonník. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu (čl.
46 Ústavy SR) a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 a na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde. Zároveň uviedol, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V zmysle odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia teda nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení teda vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prekročil svoju právomoc.
Citovaná zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, potom by bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 20196/10 zo dňa 21.04.2011 s právoplatnosťou dňa 14.11.2011 a vykonateľnosťou dňa 18.11.2011 (v spise na č. l. 3), ktorým bola povinnej(žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 341 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8 % p. a. zo sumy 341,- Eur odo dňa 21.01.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,19 Eur, trovy konania vo výške 55,47 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 19.01.2004 s povinnou Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.273,- Sk (341 Eur) (v spise na č. l. 6). V článku IV. Spoločné ustanovenia písm. j) Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytovanej spoločnosťou TatraCredit, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú časť predmetnej zmluvy, je zakotvená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové príp. iné spory, ktoré medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nezávislým rozhodcom určeným veriteľom alebo prostredníctvom zmluvnej spoločnosti veriteľa na vymáhanie pohľadávok. Podpisom tejto zmluvy dáva spotrebiteľ (povinná) svoj súhlas veriteľovi na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy). V ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka), na čo súd prvého stupňa správne poukázal.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (písm. r) účinného od 01.01.2008. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné.