Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9CoCsp-57-2022.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D. - E. F., proti žalovanému Austrian Airlines AG, IČO: 15416707, iné identifikačné číslo: G. XXXXXXXX, so sídlom Office Park 2, 1300 Vienna - Airport, Rakúska republika, zastúpený advokátskou kanceláriou bpv Braun Partners, s.r.o., IČO: 27948994, so sídlom Ovocný trh 1096/8, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom bpv Braun Partners, s.r.o., o.z., IČO: 36862207, so sídlom Europeum Business Center, so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, o zaplatenie 104,64 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19. júla 2022 č.k. 45Csp/12/2022-131
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca v spojení s jej úpravou z 26.01.2022 žiadal o zaplatenie sumy 104,64 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 12.01.2022 do zaplatenia dôvodiac, že neposkytnutím služieb biznis salónika na letisku v Košiciach pri leteckej preprave zabezpečovanej žalovaným, došlo k zníženiu triedy zakúpeného letu, za ktorý mu patrí náhrada podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.2.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim (nariadenie č. 261/2004 ).
2. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že dňa 30.12.2021 cestoval lietadlom z Košíc do Viedne a odtiaľ následne do Prahy so žalovaným ako leteckým prepravcom, pričom mal zakúpenú aj spiatočnú letenku na deň 03.01.2022, za ktoré letenky biznis triedy žalovanému uhradil celkovo 348,81 Eur. Na letisku v Košiciach dňa 30.12.2021 mal záujem využiť služby biznis salónika, ktoré mu však poskytnuté neboli, a preto dňa 04.01.2022 uplatnil u žalovaného sťažnosť pre zníženie triedy letu. Žalovaný mu nasledujúci deň 05.01.2022 oznámil odmietnutie kompenzácie s argumentáciou, že sa v danom prípade nejedná o downgrading (zníženie triedy) a biznis salónik na letisku Košice bol zatvorený od začiatku pandémie v súlade s opatreniami týkajúcimi sa šírenia ochorenia COVID - 19. K uvedenému žalobca uviedol, že služby biznis salónika mu boli riadne poskytnuté na letisku vo Viedni a v Prahe. Na základe vyššie uvedených skutočností si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 104,64 eur s poukazom na Čl. 10, bod 2., písm. a/ nariadenia č. 261/2004 podľa ktorého, ak prevádzkujúci letecký dopravca umiestni cestujúceho do triedy nižšej, než na ktorú bola letenka kúpená, do siedmich dní uhradí 30 % ceny letenky v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej.
3. Súd prvej inštancie posudzoval plnenie žalobcu ako nárok z prepravnej zmluvy, v ktorej žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, na ktorý aplikoval ustanovenia nariadenia č. 261/2004. Právomoc súdu na konanie vyplývala z čl. 7 bod. 1 písm. b/ nariadenia a čl. 18 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko spor sa týkal plnenia na území SR a spotrebiteľovi sa priznávalo právo domáhať sa ochrany na súde podľa miesta jeho bydliska.
4. Vychádzajúc z čl. 1 ods. 1, čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 10 ods. 1 a 2 nariadenia č. 261/2004 a bodu 3.4 Výkladových usmernení k nariadeniu č. 261/2004 súd prvej inštancie považoval za dôvodnú obranu žalovaného, že právo cestujúceho na poskytnutie náhrady za zníženie triedy prepravy sa nevzťahuje na služby biznis salónika a žalobca nebol na dotknutom lete zaradený do nižšej triedy, než na ktorú si zakúpil letenku, preto mu také právo nepatrí. Súd poukázal na to, že podľa článku 10 ods. 1 a 2 nariadenia č. 261/2004, ak prevádzkujúci letecký dopravca umiestni cestujúceho do triedy nižšej, než na ktorú bola letenka kúpená, prostriedkami ustanovenými v článku 7 ods. 3 do siedmich dní uhradí: a) 30 % ceny letenky v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej, alebo b) 50 % ceny letenky v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km, s výnimkou letov medzi európskym územím členských štátov a francúzskymi zámorskými departmentmi, a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km, alebo c) 75 % ceny letenky v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), s výnimkou letov medzi európskym územím členských štátov a francúzskymi zámorskými departmentmi. Pričom súčasne v zmysle bodu 3.4 „Zvýšenie a zníženie triedy“ Výkladových usmernení k nariadeniu č. 261/2004 platí, že zníženie triedy sa vzťahuje na triedu prepravy, na ktorú bola letenka kúpená a nie na akékoľvek iné výhody ponúkané v rámci programu pre častých zákazníkov alebo podľa iného obchodného programu, ktoré ponúka letecký dopravca alebo cestovná kancelária. Vychádzajúc z úvahy, že služby biznis salónika patria medzi neštandardné služby, hodnotil ich ako osobitné výhody, na ktoré sa nevzťahuje zníženie triedy letu. Súčasne vzal na zreteľ, že služby biznis salónika ani reálne byť poskytnuté nemohli lebo platili na území Slovenskej republiky opatrenia súvisiace so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID - 19 ako aj vládou SR vyhlásený núdzový stav podľa článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., pričom na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR č. 263/2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniu prevádzok, konkrétne podľa § 2 ods. 1 platilo, že sa uzatvárajú maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Pokiaľ žalobca svoje právo na plnenie odvodzoval od iných právoplatných rozsudkov v jeho veciach, súd k uvedenému uviedol, že sa jednalo o odlišné lety, iné skutkové okolnosti a preto také rozhodnutia sú pre danú vec bez právnej relevancie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
5. Rozsudok napadol odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, že súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Navrhoval rozsudok zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a priznať mu plnú náhradu trov konania.
6. Odvolateľ tvrdil, že nemal možnosť pri zaplatení letenky vybrať si nevyužitie biznis salónika v Košiciach, tieto služby boli súčasťou prepravnej zmluvy v biznis letenkách, a súd opomenul aplikáciu čl. 15 nariadenia 261/2004, v zmysle ktorého povinnosti prepravcu voči cestujúcim podľa nariadenia nesmú byť obmedzené alebo obídené výnimkami alebo obmedzujúcimi ustanoveniami v prepravnej zmluve. Súčasne uviedol že v čase uskutočnenia letu sa obmedzujúce opatrenia v súvislosti so šírením ochorenia COVID – 19 nevzťahovali na služby biznis salónika, lebo vyhláška na ktorú poukazoval súd bola už zrušená 9.12.2021 a nahradená vyhl. č.290/2021 Z.z., pričom na letisku boli otvorené maloobchodné prevádzky, kaviarne. Opakovane uviedol, že v iných svojich sporoch bol úspešný. Po uplynutí odvolacej lehoty doplnil svoje námietky aj o existenciu procesných nedostatkov konania (§365 ods. 1 písm. a/ CSP), uvádzajúc, že súd konal so žalovaným cestou jeho právneho zástupcu napriek nedostatku plnej moci.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoje stanovisko, že u žalovaného nedošlo k downgradingu tj zníženiu triedy letu na ktorú bola letenka zakúpená, čo nie je v konaní ani sporné, a služby biznis salónika nespadajú pod termín downgradingu, čo potvrdzuje vymedzenie pojmu „zníženie triedy“ v bode 3.4. usmernenia k nariadeniu č. 261/2004 ako to uvádzal súd prvej inštancie, teda že sa vzťahuje len na triedu prepravy, nie na akékoľvek iné výhody. Za nepochopenie označil žalobcom uvádzaný čl.15 nariadenia 261/2004 pojednávajúci o zákaze obmedzenia povinnosti prepravcu v zmluve
s pasažierom, k čomu vzhľadom na okolnosti sporu v uvedenom prípade nedošlo ani dôjsť nemohlo. Za irelevantné považoval na podklade akej úpravy bola obmedzená maloobchodná prevádzka, keďže služby biznis salónika nie sú predmetom náhrady za zníženie triedy, a pokiaľ sa žalobca odvolával na iné vyhovujúce rozhodnutia v jeho veciach, tieto považoval pre konanie za nepodstatné. Námietky žalobcu podané voči udelenej plnej pomoci považoval za neprípustné novoty. Súčasne doručil plnú moc udelenú právnemu zástupcovi osobami oprávnenými konať za žalovaného.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. septembra 2023 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
10. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo, zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi procesných strán vychádzajúc zo správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý vyhodnotil podľa správnej právnej normy a túto aj v súlade s jej zmyslom a účelom interpretoval. Nebolo zistený ani žiadny nedostatok procesných podmienok konania, ku existencii ktorých prihliada odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP aj bez námietok (teda z povahy veci nemajú také námietky charakter novôt v konaní).
11. K námietkam žalobcu o nedostatku plnej moci udelenej zástupcovi žalovaného odvolací súd uvádza, že v konaní bola obsahom podaní žalovaného a jeho zástupcu nesporne prejavená vôľa žalovaného byť zastúpený v konaní treťou osobou, čo napokon dokladoval riadne udeleným plnomocenstvom (§89 CSP). V súlade s jednotnou súdnou praxou platí, že nedostatok plnomocenstva je nedostatkom odstrániteľným, a ak vystupuje v konaní ako zástupca subjekt, bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, tento nedostatok je zhojený, ak ho dodatočne do konania predloží, čím sú schválené aj všetky úkony, ktoré za zastúpeného urobil pred podpisom plnomocenstva (R 12/1985).
12. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje závery o neopodstatnenosti žaloby a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, uvádza:
13. Žalobca uplatňuje pohľadávku podľa nariadenia 261/2004 ako kompenzáciu za nemožnosť využitia všetkých služieb v biznis triede, konkrétne služieb biznis salónika na letisku Košice v súvislosti s prepravnou zmluvou uzavretou so žalovaným.
14. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla; b) bol ich let zrušený; c) ich let má meškanie.14.
15. Nariadenie č. 261/2004 upravuje základné pravidlá v oblasti leteckej dopravy s cieľom zabezpečiť cestujúcim vysokú úroveň ochrany práv spotrebiteľov v situáciách, keď dôjde k odmietnutiu nástupu do lietadla, k zrušeniu alebo veľkému meškaniu letov, ktoré spôsobujú cestujúcim nepohodlie a niekedy vážne problémy. Jedná sa o základný okruh situácií, ktoré upravuje toto nariadenie a to zabezpečenie práva pre cestujúcich na náhradu v peňažnom vyjadrení (článok 7), právo na náhradu alebo presmerovanie (článok 8) a právo na starostlivosť zabezpečením jedla, ubytovania, prepravy a pod. (článok 9). Okrem týchto možností však obsahuje aj úpravu týkajúcu sa situácii, keď letecký prepravca oproti triede podľa pasažierom zakúpenej letenky pristúpi k zvýšeniu triedy, prípadne k zníženiu triedy. Jedná sa o menej závažné prípady, keď sa let riadne uskutoční, no pasažier bude prepravený leteckým prepravcom v inej než zakúpenej triede. Takéto prípady sú upravené v článku 10 nariadenia č. 261/2004.
16. Podľa bodu 3.4 „Zvýšenie a zníženie triedy“ Výkladových usmernení k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a k nariadeniu Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002, zvýšenie triedy je vymedzené v článku 10 ods. 1 a zníženie v článku 10 ods. 2 nariadenia (bod 3.4.1). V prípade zvýšenia triedy letecký dopravca nemôže požadovať akúkoľvek dodatočnú platbu. V prípade zníženia triedy je náhrada formou úhrady určitého percenta z ceny letenky stanovená v článku 10 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia. Vymedzenie zníženia triedy (alebo jej zvýšenia) sa vzťahuje na triedu prepravy, na ktorú bola letenka kúpená a nie na akékoľvek iné výhody ponúkané v rámci programu pre častých zákazníkov alebo podľa iného obchodného programu, ktoré ponúka letecký dopravca alebo cestovná kancelária (bod 3.4.2).
17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný pre neexistenciu dôvodov v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 v spojení s výkladovým usmernením. Zníženie triedy sa vzťahuje na triedu prepravy a nie na prípadné služby poskytované leteckým prepravcom pre častých zákazníkov alebo podľa svojho obchodného programu alebo dokonca na služby poskytované príslušným letiskom. Takouto službou je aj služba biznis salónika. V okolnostiach prípadu je preto bezpredmetné ako boli upravené obmedzenia na prevádzkovanie maloobchodu v súvislosti so zamedzením šírenia nákazlivého ochorenia Covid-19. Žalobca bol prepravený v triede letenky, ktorú si zakúpil, preto mu nevzniklo právo proti žalovanému na plnenie peňažnej náhrady podľa čl. 10 nariadenia č. 261/2004. Pri preprave žalobcu teda nedošlo k aplikácii žiadnych výnimiek, či obmedzení z prepravnej zmluvy uzavretej so žalovaným, ktoré by obmedzovali zodpovednosť žalovaného ako prepravcu v zmysle čl. 15 nariadenia 261/2004, ale reštrikčné opatrenia sú dané priamo charakterom právnej úpravy, ktorá cestujúcim priznáva právo na odškodnenie. Rozhodnutia iných prvoinštančných súdov, ktorými bolo žalobcovi priznané plnenie voči žalovanému ako prepravcovi (Okresný súd Košice I spzn. 35Csp/96/2020 z 15.12.2020, Okresný súd Košice II sp.zn. 26C/38/2021 z 11.04.2022) vychádzajú z odlišných skutkových okolností (iné zmluvy o preprave, odlišné skutkové tvrdenia sporových strán), nepredstavujú preto riešenie žiadnej predbežnej otázky, z ktorej by mal súd vychádzať aj v tomto konaní, a teda vo vzťahu ku prejednávanej veci sú bez právneho významu. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania zohľadňujúceho zodpovednosť strán sporu za výsledok konania.
18. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).