Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/265/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: 1/ RNDr. Y. V., PhD., bytom A., H. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom A., L. X, 2/ Y. M., bytom A., U. I. XXXX/X, zastúpený Y. M., bytom A., T. XX, proti odporkyni: H. C., bytom A., Q. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom A., D. H. XX, o zaradenie majetku aktív a pasív do dedičstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -567 zo dňa 22.3.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eur a zaplatiť ju na účet advokátky JUDr. Štefánie Harciníkovej, so sídlom A., L. X, v lehote troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodoval o zaradení pôžičky vo výške 47.799,24 eur (1.440.000,- Sk) do pasív dedičstva po nebohom H. M. a tento návrh zamietol. Zároveň priznal navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť ich vo výške, ako bude prvostupňovým súdom rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd konštatoval, že prebieha dedičské konanie po poručiteľovi H. M., zomrelom 4.11.2004 a pre spornosť aktív a pasív v dedičskom konaní boli účastníci ako dedičia odkázaní na sporové konanie, pričom súd už rozsudkom zo dňa 29.3.2011 vyporiadal BSM medzi poručiteľom a odporkyňou a zároveň určil rozsah aktív a pasív patriacich do dedičstva. Odvolací súd rozsudkom z 20.10.2011 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil okrem výroku, ktorým zamietol návrh na zaradenie pôžičky vo výške 47.799,24 eur do dedičstva. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a s poukazom na ust. ako súd rozhodujúci o sporných nárokoch dedičov konštatoval, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, skutkovo nepredniesla žiadne tvrdenia o existencii pôžičiek. Z tohto dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania pôžičkám, ktoré mali byť poskytnuté v priebehu rokov 1992 až 1999, ak tieto boli prvýkrát uplatnené v rámci dedičského konania v roku 2006.

O trovách konania rozhodol súd podľa , pričom určenie ich výšky si vyhradil na samostatné uznesenie v zmysle . Konštatoval, že navrhovatelia mali neúspech v konaní len v nepatrnej časti.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie odporkyňa. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Nesúhlasila so závermi prvostupňového súdu, že svojím nárokom sa nesprávne domáhala zaradenia pohľadávky do pasív dedičstva. Tiež konštatovala, že má aktívnu vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Súd podľa nej svojím postupom jej odňal právo na spravodlivý proces v zmysle článku 46 SR a porušil jej právo na konanie pred súdom v zmysle . Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení tvrdil, že vec komplexne posúdil a návrh zamietol tiež z dôvodu premlčania nároku. Poukazovala na to, že ide o špecifický a osobitný typ konania, v ktorom nie je námietka premlčania prípustná. Záver súdu ohľadne premlčania nárokov odporkyne z uplatnených nárokov nie je pre rozhodnutie vo veci relevantné. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporkyne sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka 1/. Poukazovala na to, že celý spor vznikol z postoja odporkyne ako jednej z dedičiek, keď pri prejednaní dedičstva namietala spornosť všetkých aktív, a preto súdny komisár dedičstvo s poukazom na ust. neprejednal. Navrhovatelia tak boli nútení vyriešiť si otázku aktív a pasív dedičstva v sporovom konaní, o čom rozhodoval prvostupňový súd, či už v tomto alebo predchádzajúcom rozsudku. Odporkyňa svojím protinávrhom vymedzila pasíva dedičstva (pôžičky), avšak v jej prednesoch absentujú skutkové okolnosti týkajúce sa podstatných náležitostí pôžičky a podľa ňou produkovaných dôkazov nepreukázala existentnosť záväzkového vzťahu voči poručiteľovi. Práve odporkyňa sa snaží „vynútiť“ u konajúceho súdu, aby konal ako súd „dedičský“ a zaradil tvrdené pôžičky do dedičstva bez splnenia povinnosti tvrdenia skutkových okolností preukazujúcich existenciu záväzkového vzťahu a dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažuje odporkyňu v tomto sporovom konaní. Názory prvostupňového súdu, že nie je dôvod zaradiť pohľadávky odporkyne do pasív dedičstva po poručiteľovi, sú správne. Nie je zrejmé, z akého právneho záujmu sa odporkyňa domáha určenia predmetu dedičstva (zaradenia tvrdených pohľadávok do pasív), keď pôžičky údajne prenechala nebohému H. M. v roku 1992 až 1999 a takmer 10 a viac rokov neiniciovala ich vymáhateľnosť od poručiteľa a prvýkrát ich uplatnila až 28.10.2007 v podanom protinávrhu. Navrhovateľka 1/ má za to, že sú správne názory súdu prvého stupňa, ktoré uviedol v rozsudku a týkajú sa premlčania, s tým rozdielom, že podľa navrhovateľky relevantne uplatnila odporkyňa právo na vrátenie pôžičiek až v protinávrhu podanom 28.11.2007 a nie v roku 2006, ako to uviedol prvostupňový súd. V danom prípade neprihliadnutie na odôvodnene vznesenú námietku premlčania navrhovateľmi alebo odopretie tohto práva by bolo v rozpore s ust. , z ktorého vyplýva, že súd musí prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú dlžníkom. Z uvedených dôvodov považuje navrhovateľka 1/ odvolanie odporkyne za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania, ktoré uplatnila vo výške 527,12 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovatelia sa domáhali určenia aktív a pasív dedičstva po poručiteľovi H. M., zomrelom 4.11.2004. Súčasťou rozhodnutia malo byť aj vyporiadanie BSM bývalých manželov, t.j. poručiteľa a odporkyne, nakoľko všetky tieto nároky v dedičskom konaní po poručiteľovi nebolo možné prejednať, pretože odporkyňa ich všetky označila za sporné. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.10.2010 vyslovil názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať najmä z ust. , a , ktoré upravujú postup súdu v prípade, že v dedičskom konaní nastanú medzi jednotlivými dedičmi spory o to, čo má byť predmetom dedenia, teda čo má byť uvedené v súpise aktív a pasív pri prejednaní dedičstva po poručiteľovi. Je nepochybné, že dedičské konanie je nesporové, a preto, ak medzi dedičmi nastanú rozpory v zásadných otázkach, medzi ktoré patrí aj určenie aktív a pasív dedičstva, poverený súdny komisár, resp. „dedičský“ súd spravidla odkáže účastníkov, aby spory vyriešili na základe podanej žaloby pred súdom v tzv. „sporovom konaní“. Pretože v tomto prípade ostali všetky tvrdenia ohľadom existencie majetku patriaceho do dedičstva sporné, postupoval súd podľa . Prvostupňový súd tak na základe podanej žaloby mal v celom rozsahu rozhodnúť o tom, čo patrí do aktív a pasív dedičstva, vrátane vyporiadania BSM medzi pozostalou manželkou a

poručiteľom. Jednoznačne potom prvostupňový súd rozhodoval o všetkých veciach a právach, o ktorých dedičia tvrdili, že patria do dedičstva, prípadne ich zaradenie do aktív alebo pasív popierali. V zmysle tohto právneho názoru následne postupoval prvostupňový súd a o jednotlivých tvrdeniach účastníkov konania vykonal aj rozsiahle dokazovanie (listinné dôkazy, výsluch svedkov, účastníkov konania). Už predchádzajúcim rozsudkom (v poradí druhom) prvostupňový súd návrh odporkyne na zaradenie pohľadávky titulom pôžičiek do pasív dedičstva zamietol. Len z procesných dôvodov s poukazom na ust. odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zrušil s tým, že je potrebné jednoznačne a presvedčivo zdôvodniť zamietnutie návrhu.

V súlade so závermi odvolacieho súdu vyslovenými v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných v tomto konaní má odvolací súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh na zaradenie pohľadávky odporkyne vo výške 47.799,24 eur do pasív dedičstva po nebohom H. M. zamietol. Prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver. Konštatoval, že odporkyňa nepreukázala existenciu pohľadávky, ktorá by mala ako pasívum byť zaradená do dedičstva po poručiteľovi z dôvodov nepreukázania existencie dlhu, pričom s týmito závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v zmysle poukazuje. V súlade s takto zistenými skutočnosťami a vykonaným dokazovaním sa potom odvolací súd stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu a ako vecne správny ho potvrdil a tak, ako na to poukázal aj prvostupňový súd, v danom prípade bolo bezpredmetné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania uplatňovaného nároku, keď súd konštatoval, že ako taký neexistuje.

Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom o náhrade trov prvostupňového konania, ktorým prvostupňový súd navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov vo výške 100 %, pričom o výške bude rozhodnuté osobitným uznesením. Je možné konštatovať, že navrhovatelia mali v podstate plný úspech vo veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. a navrhovateľke 1/, ktorá si náhradu trov v odvolacom konaní uplatnila, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 66,32 eur, čo predstavuje v zmysle Vyhlášky č. odmenu za jeden úkon právnej pomoci podľa vo výške 58, eur a k tomu režijný paušál 7, eur (jedná sa o určovaciu žalobu a hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch - analogicky ani súdny poplatok nebol vyrubený z hodnoty aktív a pasív). Navrhovateľ 2/ si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a odporkyni ako neúspešnej v odvolacom konaní súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.