Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-408-2010.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/408/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 406,09 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 6134/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 47,27 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Právny zástupca oprávneného spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 09. 04. 2010 do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 6134/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 406,09 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16. 10. 2009, sp. zn. CP 60299/09, vydaným JUDr. Radkou Dobríkovou, rozhodkyňou rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s. r. o. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 021955* zo dňa 05. 05. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 406,09 Eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 21. 07. 2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 40,61 Eur, trovy predchádzajúceho konania 216,40 Eur a trovy exekúcie.
Uznesením zo dňa 30. 07. 2012, č. k. 6Er/408/2010 - 34 súd povolil odklad exekúcie do 30. 09. 2012. Vychádzal pritom z toho, že povinný bol bezprostredne pred získaním zamestnania posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi a poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. V čase rozhodovania už bol povinný síce zamestnaný a exekúcia by sa tak mohla vykonať zrážkami z príjmu povinného, ale získanie zamestnania samo o sebe neznamená automaticky také zlepšenie momentálnej finančnej situácie, že by sa v prípade okamžitého výkonu exekúcie neprivodili nepriaznivé následky jemu a jeho rodine (matke, ktorá je ZŤP).
Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazané
účinkami rozhodnutia, nakoľko akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, resp. uznesenie, nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekúciu možno vykonať len na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Neodstrániteľným nedostatkom vykonateľnosti rozhodnutia je to, ak bolo vydané orgánom, resp. osobou bez právomoci konať a rozhodovať vo veci. V predmetnej veci nebola uzavretá rozhodcovská zmluva v zákonom požadovanej písomnej forme.
Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6102277390 zo dňa 12. 07. 2007 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 10 000,- Sk a povinnosť povinného vrátiť pôžičku v pravidelných 24
- mesačných splátkach po 647,- Sk.
Rozhodkyňa pri posudzovaní podmienok konania vychádzala z rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza na konci textu Všeobecných obchodných podmienok platných od 01. 07. 2006, konkrétne v článku 15 nazvanom Všeobecné ustanovenia, bod 15.23.
Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.
Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Obligatórnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre platnosť rozhodcovskej zmluvy, je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.
Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovanie písomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010).
Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade obsiahnutá takmer na konci textu všeobecných obchodných podmienok. Je preto sporné, či mal povinný vôbec vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávneným. Tento ako tvorca formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mal v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú doložku obsiahol do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj on určite mienil uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nič na tom nemení ani doložka v zmluve o pôžičke, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli predložené rozhodcovskému súdu, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy o pôžičke a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.
Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy o pôžičke, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol do všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v „základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor si na výzvu súdu uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,23 Eur.
Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Zákon však predpokladá aj prípady, kedy je povinnosťou platiť trovy exekúcie zaťažený oprávnený. Bude tomu tak, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si oprávnený cestou súdneho exekútora uplatnil právo na základe listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento stav zavinil v plnej miere oprávnený, nakoľko rozhodcovské konanie sa viedlo na rozhodcovskom súde, ktorý jednostranne určil oprávnený. Neplatnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky spôsobil oprávnený tým, že ju zahrnul do všeobecných obchodných podmienok, pričom tieto neboli podpísané žiadnou zo zmluvných strán. Pričinením oprávneného, ako dodávateľa a jediného tvorcu podmienok uzavretia zmluvy o pôžičke, došlo k vydaniu exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, preto mu súd uložil zaplatiť priznané trovy exekúcie.
V súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal zákonnú minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur. Okrem odmeny má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu účelne a preukázateľne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného vo výške 19,50 Eur za 15 doručení exekútorských listín. V súlade s § 36 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútor, súdny exekútor preukazuje účelnosť vynaloženého poštovného tak, že doručenku pripája k listu, na ktorom je vyhotovenie doručovanej listiny. Z predloženého spisu mal súd preukázané poštovné v celkovej výške 6,20 Eur. Súd pri rozhodovaní zohľadnil doručovanie žiadosti o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu obyčajnou zásielkou (v spise sa nachádza odpoveď inšpektorátu) ako aj skutočnosť, že súdny exekútor súdu doručoval exekútorský spis, Vo zvyšnej časti 13,30 Eur súd exekútorovi náhradu poštovného nepriznal. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,88 Eur. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 47,27 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému oprávnený.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.