Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-202-2012.pdf
PDF · 64.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/202/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Tatiany Biednikovej, v trestnej veci proti odsúdenému W. M., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5PP/109/2012 zo dňa 24.10.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 5PP/109/2012 zo dňa 24.10.2012 tento (okresný súd) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona žiadosť odsúdeného W. M., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu došlo pre nesplnenie materiálnych podmienok. V konkrétnosti súd I. stupňa poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu, kde aktuálne tento odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Podľa príslušného hodnotenia resocializačná prognóza odsúdeného z hľadiska rizika sociálneho zlyhania je menej priaznivá. V minulosti bol odsúdený W. M. 5-krát súdne trestaný. Vo výkone trestu bol 1-krát. V konečnom dôsledku riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, a preto ho odporúča podmienečne prepustiť s dohľadom.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený W. M., a to v zákonnej lehote, pričom podanú sťažnosť aj odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V dôvodoch písomnej sťažnosti sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu zamietajúceho jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Poukazuje na samotné hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorý ho odporučil podmienečne prepustiť s dohľadom. Má za to, že súd I. stupňa si neuvedomil aj ďalšie významné skutočnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Je invalidným dôchodcom, pričom poberá invalidný dôchodok. Je materiálne zabezpečený, a preto nepotrebuje páchať trestnú činnosť, aby si zabezpečil prostriedky na svoje živobytie. Rovnako preukázal, že má zabezpečené ubytovanie u svojej družky B. B., a to na O. ul. č. XX v W..
V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a podmienečne ho prepustil na slobodu s tým, že mu určí primeranú skúšobnú dobu prípadne aj s dohľadom.
Na podklade v zákonnej lehote podanom a odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti), odvolací súd postupujúc podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného W. M. nie je dôvodná.
Pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle príslušných zákonných kritérií musia byť naplnené jednak materiálne podmienky a súčasne formálno- procesná podmienka.
Materiálnymi podmienkami sú predovšetkým zistenie, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Formálno-procesnou podmienkou je vykonanie minimálnej dĺžky trestu, vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti. Sledujúc vyššie naznačené je možno konštatovať naplnenie formálno-procesnej podmienky. Naopak, čo sa týka naplnenia materiálnych podmienok, podľa názoru odvolacieho súdu, tieto v aktuálnom štádiu výkonu trestu u odsúdeného W. M. naplnené neboli. Ako konštatuje aj okresný súd v napadnutom uznesení W. M. čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania zameraných na vytváranie a osvojenie si pozitívnych vzorcov správania sa. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z hodnotenia riaditeľa ústavu, kde tento (odsúdený) aktuálne trest vykonáva. Rovnako tak z príslušného hodnotenia je zrejmé, že resocializačná prognóza odsúdeného podľa rizika sociálneho zlyhania je menej priaznivá. V tomto kontexte je potrebné poukázať, že v prípade odsúdeného W. M. sa nejedná o osobu 1-krát nachádzajúcu sa vo výkone trestu odňatia slobody, naopak v minulosti sa už vo výkone trestu odňatia slobody nachádzal. Naviac mu v minulosti boli ukladané aj podmienečné tresty, kde v niektorých prípadoch došlo k ich premenám z dôvodu, že sa v lehote skúšobného odsúdenia neosvedčil.
Tieto okolnosti nevytvárajú reálnu záruku na zistenie, že v prípade prepustenia na slobodu by odsúdený W. M. viedol riadny život, teda absentuje naplnenie materiálnej podmienky umožňujúcej rozhodnúť pozitívnym výrokom.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani zistenie, že v čase rozhodovania súdu I. stupňa odsúdenému W. M. pribudla jedna pochvala za plnenie cieľov zaobchádzania pri výkone rajonárskych prác. Dovtedy v rámci výkonu trestu mal evidovaný jeden priestupok.
Keďže odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, ako i na vec vzťahujúci sa spisový materiál, nezistil dôvody na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto (uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.