Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-242-2012.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti F., Y., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F., U. XXX/XX a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F., U. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
I. Maloleté deti F., Y., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, sa s účinnosťou od 16.11.2012 z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 26,65 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa a nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu sumou 30% z takto zmeneného životného minima, s účinnosťou 16.11.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
III. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2012 domáhala, aby súd svojim rozhodnutím zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na ich výživu výživným v sume 60,- Eur spolu na všetky deti, t.j. po 20,- Eur zvlášť na každé z detí, od 01.10.2012, splatných vždy do 20.teho dňa v mesiaci k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žila od roku 2005 v spoločnej domácnosti ako druh a družka v dome jej rodičov. Z tohto vzťahu pochádzajú tri maloleté deti: Y., T. a C.. Matka s otcom spoločne zabezpečovali starostlivosť o dvoch maloletých synov, otec sa podieľal na ich výchove a aj finančne prispieval na chod domácnosti. Po narodení tretieho syna otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k svojej matke (t.j. starej matke maloletých detí). Odvtedy na maloleté deti prispieva len príležitostne, občas im zakúpi hračky alebo sladkosti za cca 15,- Eur. O ich výchovu sa však nezaujíma. Matka uviedla, že otec maloletých detí je nezamestnaný, občas si privyrába brigádnicky. Spolu s maloletými deťmi býva matka u jej rodičov, ktorí jej vypomáhajú aj finančne.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že v starostlivosti matky maloletých detí neboli zistené žiadne nedostatky. Rodičia žijú oddelene, nezdieľajú spoločnú domácnosť. Kolízny opatrovník navrhol, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí, aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu primeraným výživným podľa jeho možností a schopností a podľa skutočných potrieb maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi nežiadal upraviť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.11.2012, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a na základe ich vyjadrení dospel k záveru, že je na mieste schválenie rodičovskej dohody.
Matka na pojednávaní uviedla, že spolu s otcom maloletých detí sa dohodli na tom, že maloleté deti budú zverené do jej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 26,65 Eur mesačne ako minimálnym zákonným výživným, s účinnosťou od 16.11.2012. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť, nakoľko žijú v jednej osade, deti sa s otcom pravidelne stretávajú. Matka tiež uviedla, že otec maloletých detí na deti v minulosti prispieval, pokiaľ mohol a mal finančné prostriedky, nakupoval potraviny a šaty. Má vedomosť o tom, že teraz je nezamestnaný, privyrába si však brigádnicky.
Matka maloletých detí poberá rodičovský príspevok, vzťahujúci sa na starostlivosť o maloletého C., vo výške 194,70 Eur, s predpokladaným dátumom skončenia 13.02.2014 a prídavky na deti vo výške 67,62 Eur.
Otec na pojednávaní súhlasil s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné uviedol, že momentálne nemá žiaden príjem, je nezamestnaný. Bol sa evidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a požiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Má príjem len z občasných brigád, a preto nemôže platiť výživné vo výške 26,65 Eur mesačne na každé z detí zvlášť. Po poučení o inštitúte minimálneho zákonného výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine však napokon súhlasil s určením výživného v sume 26,65 Eur mesačne a to s účinnosťou odo dňa pojednávania, t.j. od 16.11.2012. Styk s deťmi nežiadal upraviť, matka mu v stretávaní s deťmi nebráni.
Otec maloletých detí je nezamestnaný, v čase konania nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi.
K prednesenému návrhu rodičovskej dohody sa pripojil i kolízny opatrovník.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre schválenie rodičovskej dohody, ktorá nie je v rozpore so zákonom a zákon neobchádza a je na prospech maloletých detí. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletých detí sa z nej totiž po narodení tretieho syna odsťahoval a v súčasnosti žije u svojej matky, na výživu detí prispieva len príležitostne a ani sa nezaujíma o ich výchovu. Súd za súhlasu oboch rodičov a kolízneho opatrovníka, preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. V priebehu konania rodičia dospeli aj k dohode, pokiaľ ide o výšku výživného a to v sume 26,65 Eur mesačne na každé z detí zvlášť, t.j. vo výške minimálneho výživného, odo dňa 16.11.2012, ktorú súd akceptoval vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí je nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, a preto za daného skutkového stavu ani nie je možné určiť vyššiu výšku výživného. Styk otca s maloletým rodičia nežiadali upraviť, otec žije v tej istej osade ako matka s maloletými deťmi a táto mu v stretávaní s deťmi nebráni.
K prvotnému nesúhlasu otca k navrhovanej výške výživného v sume 26,65 Eur z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, súd uvádza, že navrhovaná suma výživného (26,65 Eur) predstavuje minimálne výživné, ktorého výška je určená zákonom. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od júla 2012 je suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 88,82 Eur mesačne, a teda minimálne výživné predstavuje sumu 26,65 Eur. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že otec maloletých detí je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, je v zmysle zákona povinný prispievať na výživu každého zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, t.j. sumou 26,65 Eur, pod túto hranicu ustanovenú zákonom súd výšku výživného nemôže určiť.
Na základe uvedeného súd rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností schválil.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku sa všetci prítomní účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v piatich vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.