Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/67/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu W. R.K., N.. XX.XX.XXXX, A. W. Ú. Č.. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Natašou Jarkovskou, advokátkou so sídlom Haburská 9, 821 01 Bratislava, proti žalovanému MERKURY MARKET SLOVKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891, právne zastúpenému JUDr. Monikou Kostovčíkovou, advokátkou so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 22.08.2010 j e n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej t r v á.

II. Nárok žalobcu týkajúci sa zaplatenie náhrady mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok za žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o vi n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.273,99 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2010 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené mu zo strany žalovaného dňa 22.08.2010 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Zároveň žiadal, aby súd

žalovaného zaviazal zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 740,70 eur mesačne za dobu od 25.08.2010 až do doby, kým mu žalovaný neumožní pokračovať v práci, ako aj trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že prácu u žalovaného vykonával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2008, pričom bol zaradený na pracovnú pozíciu predajca. Žalovaný mu dňa 22.08.2010 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že sa mal dopustiť údajnej krádeže. Krádeže sa nikdy nedopustil, preto má zato, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 16.11.2010, kde žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, ako nedôvodnú. Mal zato, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, poukázal nato, že žalobca konal úmyselne, poškodil zamestnávateľa, spôsobil mu škodu v sume 9 800,00 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 13.10.2010, pracovnou zmluvou zo dňa 05.06.2008, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.08.2010, oznámením zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 23.08.2010, oznámením zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 23.08.2010, uznesením Okresnej prokuratúry zo dňa 11.04.2011 č. XPv/XXX/XXXX-XX, vyšetrovacím spisom Y.-XXXX/X-Y.-A., ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 05.06.2008 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným, kde žalobca sa zaviazal pre zamestnávateľa vykonávať prácu vo funkcii predajca, s charakteristikou práce predaj tovaru v predajniach, vykladanie a ukladanie tovaru, označenie tovaru správnou cenou a názvom, poskytovanie informácií zákazníkom a komunikácia so zákazníkom, pomoc pri inventúrach. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Svitska 4351/2, 058 01 Poprad, deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 05.06.2008. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.

Dňa 22.08.2010 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, kde bolo uvedené, že dňa 22.08.2010 bolo zo strany zamestnávateľa zistené obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil voči zamestnávateľovi, a to krádeže. Z tohto dôvodu žalovaný s ním podľa ) okamžite skončil pracovný pomer.

Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal dňa 22.08.2010 a vlastnoručne ho podpísal.

Dňa 23.08.2010 bolo zo strany zamestnávateľa vyhotovené oznámenie zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny, kde žalobca bol upozornený, že dňa 16.08.2010 sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že neudržal poriadok na pracovisku, čím porušil základné povinnosti zamestnanca podľa bod a) , zároveň porušil písm. a) Pracovného poriadku a . písm. b) Pracovného poriadku. Rovnako mu bolo oznámené, že v dňoch 16.08.2010, 21.08.2010 a 22.08.2010 sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že napriek pokynom nadriadených sa nezdržiaval na vopred určenom mieste výkonu práce, ktorým bolo oddelenie dlažieb, ale sa pohyboval a predával aj na iných oddeleniach, na oddelení keramiky a podlahy. Rovnako v oznámení zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 23.08.2010 bol žalobca upozornený a upovedomený,

že sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že nedoložil tovar, ktorý predal, čo je základnou charakteristikou práce predajcu, uvedenej v pracovnej zmluve. Zároveň bol upozornený na porušenie povinnosti zamestnanca podľa bod a) .

Dňa 23.08.2010 oznámil žalobca žalovanému, že považuje jeho tvrdenia, uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru za nepravdivé, nepreukázané, teda skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, preto s poukazom na , oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.

Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II. č.k. XPv XXX/XX-XX zo dňa 11.4.2011 bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II. oddelenie všeobecnej kriminality zo dňa 09.11.2010, ktorým bolo vznesené obvinenie, pre úmyselný prečin sprenevery, spolupáchateľstvom podľa , , . Uznesenie vyšetrovateľa bolo zrušené z dôvodu, že je nezákonné, pričom z odôvodnenia rozhodnutia prokurátora jednoznačne vyplýva, že napriek opakovaným výzvam vyšetrovateľa žalovaný doposiaľ nepredložil žiadne relevantné dokumenty, na základe ktorých by bolo možné definitívne ustáliť výšku spôsobenej škody, a to, že sa uvedenej škody mal dopustiť žalobca. Teda, že obvinený žalobca- W. R., naplnil znaky trestného činu sprenevery podľa .

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality č. Č.: Y.- XXXX/X-Y. -A.-XXXX zo dňa 29.12.2011, bolo trestné stíhanie vo veci prečinu sprenevery, spáchaného spolupáchateľstvom podľa prerušené, lebo neboli

zistené skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi konaním W. R. - žalobcu a výškou mánk za jednotlivé štvrťroky počas pôsobenia žalobcu v tejto poškodenej spoločnosti. V konaní neboli zistené skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, preto toto trestné stíhanie bolo v celom rozsahu zastavené.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracoval ako živnostník so zameraním na stavebnú činnosť. Svoju živnosť vykonával v Prahe. Neskôr prišiel na Slovensko, našiel inzerát, že sa ponúka voľné pracovné miesto u zamestnávateľa v Poprade. Rozhodol sa, že sa vráti na Slovensko. Vzhľadom na jeho úspechy s miestom výkonu práce v Poprade, bol neskôr preradený na pobočku do Bratislavy. Tam dosahoval vždy najlepšie výsledky. Zároveň ovládal aj poľský jazyk. V čase, keď bol preradený do Bratislavy na oddelení pracovali traja- W. T. ako vedúci oddelenia a on s J. Z. ako predajcovia. Už vtedy upozorňoval na správanie J. Z. majiteľa spoločnosti. Ten nedosahoval také výsledky ako on. Po čase bol preložený na oddelenie keramiky a sanity v Bratislave, kde pracoval vo funkcii vedúceho oddelenia. Vzhľadom nato, že nastúpil na nové oddelenie ako vedúci, urobil inventúru, rovnako prijal rozhodnutie, že preradil zamestnancov, o ktorých vedel, že kradnú, resp. neplnia pokyny zamestnávateľa, preradil ich na iné miesto. Inventúru a hĺbkovú kontrolu robil spolu s nadriadenými, o čom má aj záznamy o inventúre a kontrole, zároveň ich poslal majiteľom spoločnosti. Aj zamestnanca S., ktorý bol trestne stíhaný pre majetkovú trestnú činnosť, preradil na iné oddelenie. Pri nástupe na oddelenie podpísal hmotnú zodpovednosť, pri hĺbkovej kontrole zistil manko - schodok, ako vedúci predaja tak musel zaplatiť dvojnásobok. V čase, keď pracoval na oddelení pod jeho vedením oddelenie fungovalo najlepšie, dosahoval najväčšie obraty. Neskôr bol preložený na oddelenie dlažieb,

kde pôsobil vo funkcii vedúceho oddelenia. Aj potom, čo bol preložený neskôr na oddelenie dlažieb bolo zistené manko na oddelení keramiky, on musel zaplatiť najviac. Keď sa robila štvrťročná inventúra, bolo zistené manko vo výške 6 634,00 eur, preto nevie, ako by on mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu vo výške 10 000,00 eur. Pokiaľ ide o samotné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, doručil mu ho W. T., ktorý pôsobil ako vedúci prevádzky, sám nevedel, ako mu má túto výpoveď dať. Okolo 14:00 hod. dňa 22.08.2010 mu povedal, že bude prepustený z práce. Dal mu k telefónu aj majiteľa spoločnosti, ktorý mu povedal, že buď mu vráti peniaze, alebo naňho podá trestné oznámenie, že má vrátiť to, čo nakradol. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru W. T. napísal, že sa mal dopustiť krádeže. Po porade s právnikom okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal, z prevádzky odišiel. Potom, ako odišiel z práce sa dozvedel, že v pondelok W. T. zháňal petíciu a zháňal podpisy od zamestnancov, aby potvrdili že ho videli kradnúť. Mali aj sľúbenú finančnú odmenu za to, že pôjdu proti nemu svedčiť. Svedkov, ktorých navrhol žalovaný, aby súd vypočul, boli to skladníci, ktorí boli v skúšobnej dobe a za odmenu mali sľúbené, že im bude ponúknutý pracovnoprávny vzťah. Žiadnej krádeže vo vzťahu k zamestnávateľovi sa nedopustil. Aj po jeho prepustení z prevádzky, vznikali a vznikajú stále manká. Vôbec nie je pravda, že vynášal veci zo skladu, ako ani z prevádzky, v celom rozsahu to bolo popreté. Vybavoval rovnako všetky reklamácie. Po prepustení mal veľmi zlý zdravotný stav, lieči sa na psychiatrii, veľmi zle to znáša. Rovnako sa pokúša nájsť si prácu, no vzhľadom na okamžité skončenie pracovného pomeru, kde je uvedené, že kradol, sa mu prácu nedarí nájsť. Nikdy predtým, ako mu zamestnávateľ doručil okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 22.08.2010 nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nikdy mu nebolo ani porušenie pracovnej disciplíny pred týmto dátumom doručené. V prípade, ak bol chytený zákazník pri krádeži, bolo potrebné zavolať vedúceho prevádzky, políciu alebo privolať SBS. O tom, že sa mal dopustiť krádeže sa dozvedel prvýkrát potom, čo mu T. W. doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Po prepustení z práce bol liečený na psychiatrii, maródoval, vyšla mu dobrá práceneschopnosť z dôvodu, že mal vysoký tlak, prácu si stále hľadal. Neskôr bol 14 mesiacov práceneschopný, dosahoval príjem z nemocenského vo výške 600,00 eur, robil aj obchodného zástupcu. Potom sa uchádzal o miesto v istej firme, no má vedomosť o tom, že aj zamestnanci z MERKURY MARKETU sa uchádzali o toto miesto a W. T. zavolal do tej firmy, aby miesto nedostal. Potom rok pracoval v spoločnosti Z. X. M. W., kde dosahoval čistý príjem zo zamestnania vo výške 1000,00 eur. Pozícia bola v Bratislave, kde žije dlhodobo. Neskôr sa prevádzka v Bratislave zrušila, premiestnila sa do Žiliny, tak pracovný pomer s nim ukončili dohodou. V súčasnosti poberá práceneschopnosť vo výške 600 eur , nakoľko mal dopravnú nehodu, v budúcnosti sa podrobí operácii.

Vypočutý svedok T. W. uviedol, že pracuje ako vedúci prevádzky, s pôsobením v Bratislave, žalobca nepracoval len na svojom oddelení, ale chodil aj na ostatné oddelenia, čím odoberal zákazníkov ostatným predajcom v rámci žalovaného. Zamestnanci potom, čo začal pracovať na prevádzke mu vraveli, že na prevádzke je jeden pracovník, ktorý má veľmi dobré vzťahy s vedením. Nechcel hneď konať, aby to nevyznievalo ako rýchle rozhodnutie. Neskôr jeden z predajcov sťahoval byt, pri sťahovaní mal na sebe tričko so znakom MERKURY MARKET. Vodič, ktorý mu pomáhal prevážať veci sa ho pýtal, či pracuje v tej istej firme. Predajca mu povedal, že áno, vyjadril veľkú spokojnosť, pretože bol tam s nejakým zákazníkom, ktorý veľmi dobre a lacno nakúpil. Že tam prišiel s tým zákazníkom, ten zákazník mal záujem nakúpiť podlahy, prišiel za ním jeden z predajcov, povedal, že sa to dá nakúpiť aj lacnejšie, ako je cena. Stačí, že dostane nejaké peniaze do vrecka, on to zariadi

v sklade a že dostane niečo navyše. Požiadal toho predajcu, aby priviedol toho vodiča a ten ukázal na žalobcu. O tejto skutočnosti informoval aj vedenie firmy. Postupne sa od predajcov dozvedel aj vec, že skladníci si vypočuli rozhovor medzi R. a W. a počuli, ako si W. žiada 20 % od R.. Zároveň mu uviedli, že sa žalobcu veľmi boja, nakoľko im rozkazoval. Od zamestnancov zistil, že od kedy prišiel R. na oddelenie, začali tam problémy rôzneho druhu, vznikali manká. Rovnako žalobca neriešil reklamácie zápisom. Reklamácie riešil tým spôsobom, že mal strašne veľa známych z okruhu zákazníkov a títo, keď prišli a reklamovali tovar, žalobca to riešil tak, že išiel do skladu, doniesol nové veci, nespisoval o tom záznam. Vykonávali sa priebežné inventúry, kde boli zisťované aj manká. Veľmi často videli ostatní zamestnanci žalobcu, ako stále prerátava peniaze, nikdy nie mince, len bankovky, dokonca aj on bol svedkom toho, že videl R., ako sa schoval za auto a odišiel preč, o čom informoval majiteľov firmy. Aj skladníci sa vyjadrovali, že zo strany žalobcu išlo o krádež, nakoľko nachystali tovar, tovar zrazu nebol. Vypočul si všetkých zamestnancov, rovnako ich požiadal, aby mu podpísali svedectvo o ukončení pracovného pomeru žalobcu.

Svedok R. Š. uviedol, že pracoval u žalovaného v pozícii skladníka, žalobca pracoval ako vedúci prevádzky. Žalobca im s kolegom povedal, že majú pripraviť tovar, že on ho vydá zákazníkovi, alebo známemu. Spočiatku to nechceli urobiť, no keďže bol vedúci, museli ho počúvať. S kolegom pripravili plávajúcu podlahu, ktorú žalobca dal svojim známym. Neskôr v šatni počul, ako sa žalobca rozpráva s Q. W., kde si Q. W. pýtal províziu vo výške 20 %. O tejto skutočnosti informoval aj vedúceho T. W. s tým, že plávajúca podlaha má figurovať na sklade a mal ju vydať na požiadanie žalobcu. Od kedy žalobca v spoločnosti nepracuje, v prevádzke nie sú buď vôbec alebo minimálne manká. Žalobca na nich vyvíjal nátlak slovne, telefonujúc im rozkazoval. Zároveň uviedol, že do prevádzky žalovaného nastúpil v auguste 2010, bol s ním dohodnutý pracovný pomer na skúšobnú dobu troch mesiace, teraz je v trvalom pracovnom pomere. Bol poučený o pracovnej náplni.

Svedok V. W. uviedol, že žalobca pracoval na oddelení dlažieb, neskôr bol preradený na oddelenie keramiky ako vedúci. S ľuďmi nevedel vychádzať, správal sa ako nadriadený, viacerým sa vyhrážal. Rovnako má vedomosť o tom, že keď sa robila inventúra, bol zatajený jeden splachovací systém, ktorý sa neskôr po skončení inventúry aj našiel. Rovnako videl, ako žalobca išiel s batériou mimo prevádzky, teda pracoviska. Dal ju nejakému pánovi, nemá vedomosť o tom, či batéria bola kúpená alebo nie. Bola však daná batéria bez krabice, neskôr v systéme zistil, že táto batéria v systéme chýba. Za vedúcim nebol, nakoľko si bol vedomý, že žalobca má dobré vzťahy s vedúcimi.

Svedok V. W. uviedol, že žalobca predával aj na ich oddelení, tento tovar aj vydával. Vydával tovar známym, priateľom, alebo iným ľuďom. V kolektíve sa hovorilo, že má dobré vzťahy s vedením firmy. Má vedomosť o tom, že tovar, ktorý žalobca vydával zo skladu, neskôr aj v inventúre chýbal. Rovnako poukázal na svoju výpoveď na polícii, kde bolo konštatované, že na predajni bol chytený zákazník s lištami v ruke, následne, keď ho chytili, zákazník povedal, že na parkovisku je zamestnanec, ktorému za to zaplatí a išlo o žalobcu. Keď nastupoval do práce, bolo to prvý alebo druhý mesiac, bol pri garážových bránach, kde videl žalobcu, spolu so zákazníkom, ktorý odovzdával žalobcovi väčšiu sumu peňazí. Keď si ho žalobca všimol, peniaze odložil do vrecka. V čase, keď žalobcovi bola

doručovaná výpoveď, vedúci ho zavolal ako svedka do pracovne s tým, že žalobca nechce podpísať výpoveď. Priamo kradnúť žalobcu však nikdy nevidel.

Svedok E. N. uviedol, že pracoval u žalovaného v pozícii skladníka, má vedomosť o tom, že žalobca vystavoval určitý tovar, ten zo skladu aj vydávali, neskôr vznikali na prevádzke na základe toho manká, nakoľko tovar chýbal, pričom žalobca, keď prišiel do skladu, kričal na nich, že majú prichystať tovar, ktorý následne v rámci inventúry chýbal. Rovnako má vedomosť o tom a počul, ako žalobca si s Q. W. dohovára províziu vo výške 20 %. Od kedy žalobca v prevádzke nepracuje, je situácia lepšia, pretože boli manká , keď mali manká aj 350,00 eur. Pri tom, ako bolo doručované žalobcovi okamžité zrušenie pracovného pomeru prítomný nebol.

Svedok V. T. uviedol, že spolu so žalobcom bývali na byte, keďže boli kolegovia. Pokiaľ má vedomosť o žalobcovi, ten vždy chcel dosahovať najväčší predaj, byť najlepším predajcom. V práci mal menšie konflikty, išlo o bežné konflikty. Inventúra sa robila tak, že vždy bol prítomný aj nadriadený poliak, ktorý chodil s papierom, sčítavali sa kusy. V MERKURY MARKET SLOVKIA, s.r.o pracoval rok aj 200 dní, neskôr dal výpoveď. Nikdy nebol svedkom krádeže. Pracovný pomer so žalovaným skončil z finančných dôvodov.

Svedok J. T. uviedol, že fungoval ako predajca na oddelení kúpeľné skrinky a koberce. Pokiaľ ide o množstvo tovaru, bolo ho treba vykladať, predajca mohol vypomáhať s vedomím nadriadených z jedného oddelenia na druhé. Bol prítomný iba pri jednej inventúre. Krádež sa stala na jeho oddelení, no zamestnanec to vyplatil, následne s ním bol skončený pracovný pomer, polícia sa v tomto prípade nevolala.

Svedok C. F. uviedol, že vedúci napísal žalobcovi výpoveď na základe svedeckých výpovedí, dostal okamžitú hodinovú výpoveď. Žalobca predával tovar aj na iných oddeleniach, čo je vylúčené, aby vedúci keramiky predával aj lišty. Pokiaľ odchádzali vedúci oddelenia alebo zamestnanci z jedného oddelenia na druhé, museli to oznámiť buď zástupcovi vedúceho, alebo priamo vedúcemu prevádzky. Ako zamestnanci mali rozdelenú hmotnú zodpovednosť. Má zato, že žalobca viackrát porušoval pracovnú disciplínu, už aj tým, že sa zdržiaval v sklade, vydával tovar a podľa jeho názoru do skladu mali prístup len skladníci a nábytkári. Rovnako videl, ako žalobca vychádza von s batériou a vie opísať osobu, ktorej ju dával. V evidencii neskôr batéria chýbala. Po odchode žalobcu sa manká v spoločnosti znížili o 70 %. Skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo dôvodné, nakoľko vedúci prevádzky mal preukázané, že vynášal tovar a dopustil sa krádeže.

Svedok Z. D. uviedol, že u žalovaného nastúpil do zamestnania vo februári roku 2010 ako predajca, pracovný pomer bol ukončený minulý rok v máji výpoveďou z dôvodu manka, ktoré tam boli . Z počutia, ohľadne skončenia pracovného pomeru u žalobcu vie, že sa mal dopustiť krádeže, on osobne nič nevidel. Po odchode žalobcu manká boli ešte väčšie, ako pri pôsobení žalobcu. Pretrvávali aj v rokoch 2010, 2011. Po odchode žalobcu sa uskutočnila inventúra, ktorá prebiehala tak, že majitelia si poslali na prevádzku svojich zamestnancov, ktorí ak tam prišli, bola inventúra, prípade si inventúru urobili zamestnanci sami. Keď inventúru vykonávali zamestnanci, bol pri tom vždy prítomný niektorý vedúci. Po odchode pána R. sa inventúra nerobila. Od rána sa v práci šepkalo o tom, že žalobca dostane výpoveď, vtedy bol vedúci prevádzky W. T., bol zamknutý v kancelárii so zamestnancami. Má vedomosť o tom, že niektorí zamestnanci podpisovali tzv. dosvedčenia,

má o tom vedomosť, no nestalo sa to v ten deň, ale až neskôr im to dal podpísať. Bol za ním vedúci prevádzky spolu so svojim zástupcom, kde ho prehovárali, aby podpísal dosvedčenie na žalobcu, že kradol, čo odmietol s odôvodnením, že on ho kradnúť nevidel, preto niečo také podpísať nemôže. Má vedomosť aj o jednej krádeži, keď pracoval na oddelení keramiky, vtedy si krádež pamätá v hodnote batérie asi 1000,00 eur, boli privolaní policajti, zamestnancovi dali zaplatiť manko. Má vedomosť o tom, že majiteľ spoločnosti povedal, že predajca musí ísť so zákazníkom všade, v prípade výdaja tovaru, aby to bolo ponechané na zamestnanca toho ktorého oddelenia. Sklad mal na starosti vždy hlavný skladník s tým, že bolo možné dostať sa do skladu za účelom skontrolovania, či sa tam tovar nachádza, avšak iba v doprovode skladníka. V kompetencii vedúceho prevádzky bolo dať 10 % zľavu, v prípade vyšších zliav sa volalo do Krosna, kde sa mohlo o tejto vyššej zľave dohodnúť. Po odchode žalobcu odišlo z práce množstvo ľudí. Keď nastúpil do práce žalobca, v sklade bol veľký neporiadok, pomaly sa nevedelo, kde je čo umiestnené. Vtedy tam bol vedúci pán S., ale už vtedy bolo vysoké manko. Svedkovia mali z

manka uhradiť 5 %. Žalobca sa to snažil dať do poriadku aj keď na to nemal dostatok času. Po nástupe žalobcu sa zvýšil predaj na oddelení. Žalobca mal zároveň najvyšší predaj a mal z toho aj odmeny. So žalobcom pracoval v období od júna alebo júla roku 2010 na oddelení keramiky.

Svedok V. W. uviedol, že pracoval na oddelení nábytku, keď tam prišiel zákazník, pýtal sa, či nemá veci na predaj bez bločka, či mu nedá zarobiť, rovnako ako Paľo. Keď sa ho opýtal, o akého Paľa sa jedná, ten povedal, že o žalobcu, pána R.. Uvedená skutočnosť sa odohrala aj pred jeho kolegom C.Y. F.. Vtedy odišiel za vedúcim prevádzky, danú vec mu oznámil. Do augusta roku 2010 pracoval na oddelení nábytku. Vedúcim oddelenia nábytku bol V. E.. Ku samotnej krádeži sa vyjadriť nevedel, počul o nej len z počutia kolegov, že žalobca mal robiť machinácie, vyvolávať zákazníkom, všetci zákazníci si žiadali prevažne žalobcu.

Svedok T. K. uviedol, že žalobcu pozná z východu z Medzilaboriec, kde mal nejaký podnik, na oddelenie nastúpil v septembri roku 2009 a keď robil inventúry až do začiatku mali manká. Chýbali lišty, ktoré potom museli zaplatiť. Keď sa predával tovar, prišli zákazníci, ktorí si pýtali R.a s tým, že sú s ním dohodnutí, že im tovar predá. Každý vedel o tom, že predával po celom Merkury Markete, tovar nevydával, keď vydával, bol už dohodnutý so zákazníkmi. Rovnako, keď on mal predaj a predával krbové vložky, parkety, omurovky, alebo drahší tovar, žalobca stál pri pokladni, vedel, že on má číslo 37, ktoré potom prepísal na svoje číslo, aby mal vyššie odmeny. Rovnako uviedol, že v čase, keď on roznášal letáky, žalobca sedel na káve, povedal mu, že mu má zavolať, keď skončí. Od kedy žalobca u žalovaného nepracuje, nemali manká na lištách, ani na ničom inom. Predajcovia môžu predávať aj v rámci iných oddelení, ako sú zaradení, ale len potom, keď ich zavolá vedúci, pretože na konkrétnom oddelení sa predajca nenachádza, ale nesmú behať po celej predajni. V deň skončenia pracovného pomeru žalobcu nebol v práci, dosvedčenie žalovanému podpísal, pričom má zato, že kým pracoval žalobca, boli stále manká, keď odišiel, manká neboli. Žalobcu nikto kradnúť nevidel, ale na oddelení sa rozprávalo, že prišiel zákazník, ukázal prstom na žalobcu, že kupoval priamo tovar od neho.

Svedok W. K. uviedol, že žalobca bol jeho vedúcim na oddelení, kde sa diali krádeže, chýbal tovar, bolo pravidelne manko, dokonca bol aj on prehľadávaný políciou, pretože v tom čas bol s ním. Potom bol preradený na iné oddelenie, kde sa strácali lišty, alebo kľučky. Pán T. W., čo bol vedúci prevádzky, sa snažil krádež dokázať žalobcovi. Od

kedy žalobca u žalovaného nepracuje, nie je prakticky žiadne manko, ak áno, tak len minimálne. Predtým sa stávalo, že chýbalo aj 200 líšt mesačne. R. bolo zakazované vydávať tovar zákazníkom. Ak mal zákazník záujem kúpiť tovar, predajca mu vypísal sprievodku, s ktorou zákazník išiel do pokladne, na sprievodke bolo číslo, resp. identifikátor tovaru, dole bolo číslo predajcu, ktoré pokladník nahadzoval do počítača. Po zaplatení sa zákazník predajcovi preukázal, že tovar uhradil, tento sa vydával buď na predajni, ak bol na predajni, alebo zo skladu, ak ho vydával skladník a ten bol v sklade. Vôbec nebolo štandardné, aby tovar vydával niekto iný, ako skladník. Žalobca tento postup porušoval. K preradeniu jeho práce došlo na základe pokynu žalobcu potom, ako prišiel od vedúceho, pričom preradenie mu nebolo bližšie zdôvodnené. V deň, keď bolo žalobcovi doručované okamžité skončenie pracovného pomeru bol v práci, polícia tam nebola, bol tam iba vedúci prevádzky W. T., ktorý sa pýtal ostatných zamestnancov na všetky otázky tak, ako na súde, či sú ochotní túto skutočnosť dosvedčiť. Osobne svedkom krádeže žalobcu nebol.

Svedok A. S. uviedol, že u žalovaného nastúpil krátko potom, ako sa obchod otvoril, 10.07.2008, pracoval na oddelení keramiky. Predajca má tovar predávať, pričom ho predáva pod prideleným číslom, neskôr zaregistroval, že tovar, ktorý predal, sa vykazoval v evidencii niekoho iného, pričom stále sa jednalo o žalobcu. Takto si začal žalobcu osobne všímať, aj potom, keď bol zamestnávateľom požiadaný na výpomoc do Bratislavy, kde mal možnosť so žalobcom bývať v byte. Žalobca robil na oddelení dlažieb, on robil na oddelení keramiky, čo je blízko pri sebe, stávalo sa, že žalobca im predával expozičné veci. Žalobca ich predal, vypísal sprievodku, no vydať tovar, skompletizovať musel to spravidla urobiť niekto iný. Neskôr začal pracovať na mieste vedúceho keramiky, urobil tam inventúru, bolo to v čase, keď sa už aj on vrátil do práce. Po prvej inventúre mal zaplatiť manko 160,00 eur, ktoré uhradil, ale keď robil ďalšiu inventúru žalobca s ešte jedným zamestnancom, bol nútený zaplatiť manko 200,00 eur. Rovnako sa

stávalo, že tovar, ktorý bol v rámci inventúry odpísaný, ako tovar, ktorý tam nebol, sa tam v skutočnosti nachádzal. Konkrétne sa jednalo o podomietkový set, ktorý nechýbal, s čím aj on oboznámil vedúceho. V čase, keď pracoval na oddelení dlažieb, chodili za ním zákazníci, vyslovene si žiadali žalobcu. S nimi sa odmietli baviť. Keď zákazníka informovali, že žalobca nie je v práci, zákazník odišiel. Predtým, ako odišiel na práceneschopnosť, bol považovaný za vedúceho, avšak nemal to v zmluve. Brali ho ako vedúceho z dôvodu, že mal skúsenosti, pracoval tam dlhšie. Pred jeho odchodom na PN, oddelenie keramiky vedúceho nemalo, potom čo odišiel na PN, žalobca podľa jeho vedomostí rozšíril, že sa už do práce nevráti, čo malo za následok, že po ukončení PN nastúpil, bol vyškrtnutý aj zo smenovky. V deň skončenia pracovného pomeru žalobcu v práci nebol. Dosvedčenie voči žalobcovi podpisoval, no nespomenie si, kedy to bolo. Pri priamej krádeži žalobcu nikdy nebol.

Svedok Q. Q. W. uviedol, že žalobca bol zamestnaný ako predajca, školil sa v Poprade, prácu vykonával v Bratislave. Bol pridelený na oddelení keramiky. Neskôr boli zistené určité problémy, nakoľko žalobca nerealizoval pokyny svojich vedúcich. Nepracoval na oddelení, kde bol pridelený, ale pracoval aj na iných oddeleniach, čo bolo zakázané. Zamestnanec nemá právo vydávať tovar zákazníkom z hlavného skladu, bez súhlasu vedúceho. Rovnako nemôže meniť oddelenia. Na R. bolo podaných viacero sťažností, týkajúcich sa jeho prístupu ku kolegom v práci. Ak bol väčší zákazník, vybavil ho R., čím bral zákazníkov ostatným zamestnancom. Rovnako bola podaná sťažnosť na žalobcu aj ohľadne jeho prístupu k inventúram. Ďalšia sťažnosť, ktorá mu bola oznámená, bola tá skutočnosť, že zákazník odchádzal z obchodu s lištami od plávajúcich podláh, zamestnanci ho

zadržali, znemožnili mu, aby odišiel, pričom zákazník vysvetlil zamestnancom, že je tak dohodnutý s pánom R., že uhradí za lišty, ktoré odváža priamo na parkovisku, je veľmi prekvapený, že ho obviňujú z krádeže. Ďalšia skutočnosť bola tá, že na pobočke v Bratislave sa zastavil zákazník, pýtal si osobne pána R., ostatným zamestnancom vysvetlil, že je možné u pána R. nakúpiť lacnejšie a bez bločka. Takýchto skutočností bolo množstvo. Pokiaľ ide o ekonomické a objektívne ukazovatele, po odchode R. z pracoviska manká klesli, sú oveľa menšie. Vzhľadom nato, že na pobočkách boli vysoké manká, vedúci pobočiek boli vyzvaní, aby tento problém riešili, aj on osobne sa o tento problém zaujímal. Má vedomosť o tom, že žalobca viackrát zneužil svoju pozíciu, že dobre poznal sortiment firmy, dobre rozprával po poľsky, viackrát využíval túto skutočnosť, v rámci svojej dovolenky prišiel do Krosna, z čoho bol veľmi prekvapený, keď mu žalobca oznámil, že chce poznať priamo direktorov v Poľsku. Častokrát uvádzal, že má dobré vzťahy s vedúcimi firmy, čo nebola pravda. Žalobca nebol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, to je chyba žalovaného, avšak viackrát bol ústne oboznámený jednak ním, ale i vedúcim pobočky na porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako zamestnanci ho upozornili, že sa báli o svoju prácu, lebo žalobca im vravel, že má dobré nadštandardné vzťahy s vedením spoločnosti. Žalobca priamo pri krádeži chytení nebol, všetky ich obvinenia vychádzajú iba z výpovede zamestnancov, ako aj zákazníkov, priamo chytený pri krádeži nikdy nebol. Inventúry prebiehajú minimálne 1x ročne, je to inventúra celého obchodu. Na oddeleniach v pobočkách, kde sú väčšie inventúrne manká ako štandardne sa inventúra robí častejšie. Priamo žalobcu nikto kradnúť nevidel, sú to len svedkovia, ktorí túto skutočnosť potvrdili. T. W. ako vedúci prevádzky bol poverený na všetky právne úkony, týkajúce sa pobočky, formou splnomocnenia. Možnosť, aby sa žalobca vrátil do zamestnania nepripúšťa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , ods. 2 , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa , , zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým

zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov. V praxi by sa mal tento spôsob skončenia pracovného pomeru uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia bez výpovednej doby.

Pretože v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia oboch účastníkov pracovného pomeru, na rozdiel od výpovede, nielen zamestnávateľ ale aj zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer výlučne z taxatívne uvedených dôvodov. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných práv povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení .

Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Pri okamžitom skončení pracovného pomeru prejav vôle musí mať písomnú formu, musí byť doručený druhému účastníkovi, skutkovo musí byť vymedzený aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť.

Podľa rozhodnutia č. R17/1977, pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom, musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Zistenie dôvodu potom spravidla nie je možné bez vyjadrenia sa zamestnanca k dôvodu skončenia pracovného pomeru, uplatňovaného zamestnávateľom.

Podľa rozhodnutia č. 190/1999, ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pri preskúmavaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne, menej závažne, alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a nato, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu.

Skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pri tom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené.

Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné nahrádzať, alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.02.2008).

V zmysle , môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.

V danom prípade dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi bola krádež voči zamestnávateľovi, ktorej sa mal žalobca dopustiť.

Súd je toho názoru, že nebol daný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Žalobca sa podľa názoru súdu nedopustil konania, ktoré žalovaný uviedol ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, kde bolo vypočutých viacero svedkov navrhnutých žalovaným, ani jeden z nich však nebol priamym svedkom krádeže žalobcu. O krádeži žalobcu neexistuje jediný právne relevantný dôkaz. Žalovaný nevedel uviesť ani opísať, kedy ku krádeži zo strany žalobcu malo údajne dôjsť, čo malo byť z jeho strany odcudzené. Svedecké výpovede zamestnancov žalovaného, súd hodnotil ako tendenčné a účelové, vyplývajúce z ich negatívneho vzťahu priamo k žalobcovi. Samotný štatutárny zástupca žalovaného popísal, ako sa postupuje v prípade, keď na pobočke dôjde ku krádeži, či zo strany zamestnanca, alebo zákazníka. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva dôkaz, aby sa žalobca dopustil krádeže, ktorá bola dôvodom pre jeho okamžité skončenie pracovného pomeru. Na otázku súdu na štatutárneho zástupcu žalovaného, či bol niekedy žalobca priamo prichytený pri krádeži, ten uviedol že nie, mal to za preukázané len od svedkov a na základe ich informácií o údajných krádežiach žalobcu.

Súd poukazuje aj na závery trestného konania, kde trestné stíhanie bolo prerušené z dôvodu, že neboli zistené skutočnosti, oprávňujúce viesť trestné stíhanie voči určitej osobe.

Súd nemal ani jediný listinný dôkaz, ani výpoveďami svedkov za preukázané, že žalobca sa mal dopustiť skutku, pre ktorý s ním zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje

závažné porušenie pracovnej disciplíny, zvlášť hrubým spôsobom, musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané. Berúc do úvahy rozsiahle dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, súd mal za preukázané, že žalobca sa žiadnej krádeže vo vzťahu k žalovanému nedopustil.

Uvedené má oporu aj vo výsledkoch trestného konania, jednak pred príslušným policajným orgánom, a jednak pred prokuratúrou, keď jednoznačne je v rozhodnutiach uvedené, že neboli zistené skutočnosti oprávňujúce viesť trestné stíhanie a zároveň žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal vznik škody a že tejto škody sa mal dopustiť žalobca.

Za zmätočné súd považuje aj oznámenia zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 23.08.2010, kde žalobca bol upozornený na úplne odlišný dôvod porušenia pracovnej disciplíny, ako bol dôvod pre okamžité skončenie jeho pracovného pomeru. Navyše, všetky tieto podania zamestnávateľa nasledovali až deň, nasledujúci po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.

Súd je tak toho názoru, že žalovaný sám nemal presne ustálené, ani zistený dôvod, keď doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi a rozhodol sa s ním okamžite skončiť pracovný pomer.

Súd je tak toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané výlučne na základe predpokladov a domnienok žalovaného, ktoré však podľa názoru súdu ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z právneho hľadiska nie je postačujúce.

Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného, že bola zo strany žalobcu spôsobená škoda a teda manká, ani tie podľa názoru súdu neboli v konaní preukázané.

Súd poukazuje nato, že vyčíslenie škody porovnávaním mánk na pobočke v Banskej Bystrici a Bratislave tak ako to uviedol žalovaný, pri použití násobku koeficientu 2,5, je podľa názoru súdu nedostatočne a právne neobhájiteľné, rovnako súd v tejto súvislosti poukazuje, že zo strany žalovaného bolo na žalobcu podané aj trestné oznámenie pre trestný čin sprenevery a v tomto prípade súd poukazuje na uznesenie prokurátorky, Okresnej prokuratúry Bratislava II. kde uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Bratislava II. zo dňa 09.11.2010 bolo v celom rozsahu zrušené pre nezákonnosť, bolo zrušené vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin sprenevery, spáchaného spolupáchateľstvom, kde z odôvodnenia, ktoré súd citoval jednoznačne vyplýva absencia dôkazov k vzniknutej výške škody, ktorá nebola ani preukázaná, a zároveň nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a samotným následkom. Súd je toho názoru, že žalovaný si sám vyčíslil škodu vo výške 9 800,00 eur bez bližšieho zdôvodnenia, ktoré by bolo zrozumiteľné a pre súd aj určité a bez akéhokoľvek zdôvodnenia a zdokladovania použil koeficient 2,5 a vychádzal pri tom z mánk na pobočke v Bratislave a B. Bystrici. Súd má zato, že ide o subjektívny dohad, nepodložené tvrdenia zo strany žalovaného.

Z výpovede svedkov a doteraz predložených listinných dôkazov, ktoré súdu predložil aj žalovaný, jednoznačne vyplynul záver, že do skladu mali okrem skladníkov prístup aj iní predajcovia, ktorí vydávali tovar, ako aj iní zamestnanci, ako skladníci, tovar nebolo možné vydať bez bločku, potvrdeného niektorým skladníkom. Kľúče od skladu boli umiestňované v prevádzke a prístup k nim mali všetci zamestnanci, manká na prevádzke v Bratislave vznikali aj po odchode žalobcu.

Súd je toho názoru, že škodu, ktorá mala vzniknúť žalovanému vo výške 9 800,00 eur, konaním žalobcu nebola preukázaná ani v tomto konaní, ani v trestnom konaní na základe trestného oznámenia, ktoré podal žalovaný na žalobcu.

Rovnako je súd toho názoru, že žalovaný súdu ani neozrejmil a nepreukázal splnenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané v rámci stanovenej subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, ktorú upravuje . Len zo samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru je možné iba hypoteticky predpokladať, že dňa 22.08.2010 žalovaný zistil údajné obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Súd tak nemôže jednoznačne ustáliť, či zo strany žalovaného bola dodržaná subjektívna prekluzívna lehota, v ktorej bol žalovaný ako zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť so žalobcom pracovný pomer. Súdu žalovaný nezdokladoval ani dodržanie objektívnej prekluzívnej lehoty.

Súd tak v celom rozsahu považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, preto rozhodol, že je neplatné a pracovný pomer u žalovaného u zamestnávateľa trvá aj naďalej.

Podľa náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie, nakoľko je potrebné počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o skončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom nato, že žalobca bol v konaní osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch podľa položky 1 písm. b) o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eura.

Žalovaný bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, je tak povinný nahradiť podľa trovy žalobcovi, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu si trovy vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.11.2012, kde žiadal priznať odmenu vo výške 2 403,21 eura, pozostávajúcu z úkonov právnej pomoci, náhrady cestovného, ako aj náhrady za stratu času.

Súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia postupom podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa , , , , vyhlášky.

Úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci :

1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 08.09.2010

2. žaloba zo dňa 18.10.2010

3. účasť na pojednávaní dňa 31.01.2011

4. účasť na pojednávaní dňa 08.04.2011

-

5. písomné podanie vo veci samej dňa 14.10.2011

6. účasť na pojednávaní dňa 17.01.2012

7. účasť na pojednávaní dňa 01.10.2012

8. písomné podanie vo veci samej zo dňa 12.10.2012

9. účasť na pojednávaní zo dňa 16.11.2012

Celkovo tak priznal súd úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci. Hodnota úkonu predstavovala 1/13-tinu výpočtového základu, čo v roku 2010 predstavovalo sumu 55,49 eura, v roku 2011 sumu 57,00 eur, v roku 2012 sumu 58,69 eura.

Súd tak za rok 2010 priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu celkovo za 2 úkony právnej pomoci

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 08.09.2010 a písomné podanie žaloby na súd zo dňa 18.10.2010 , pri hodnote úkonu 55,49 eura je to suma 110,98 eura, 2 x režijný paušál po 7,21 eura, spolu suma 14,42 eura.

Spolu odmena za rok 2010 predstavuje sumu 125,40 eura.

Za rok 2011 priznal súd právnemu zástupcovi odmenu iba za 3 úkony právnej pomoci, a to účasť na pojednávaní zo dňa 31.01.2011, 08.04.2011 a písomné podanie vo veci samej zo dňa 14.10.2011.

Celkovo tak súd priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci v sume 3 x po 57,00 eur je to hodnota 171,00 eur, 3 x režijný paušál po 7,41 eura, spolu sumu 22,23 eura.

Zároveň súd priznal aj náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 31.01.2011 a dňa 08.04.2011 vo výške za dve cesty na pojednávanie z Bratislavy do Prešova a späť vo výške 308,90 eura a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 170,19 eura. Spolu náhrada cestovného predstavuje sumu 479,09 eura.

Podľa vyhl. č. má právny zástupca nárok na náhradu za stratu času vo výške 1/60-tiny výpočtového základu, za každú aj začatú polhodinu. Súd z tohto dôvodu priznal náhradu za stratu času za čas, strávený cestou z Bratislavy do Prešova na pojednávanie dňa 31.01.2011 a dňa 08.04.2011 za 5 hodín a 10 minút a za čas, strávený cestou z Prešova do Bratislavy dňa 31.01.2011 a 08.04.2011 za 5 hodín a 15 minút, celkovo náhrada za stratu času predstavuje 543,40 eura.

Spolu odmena advokáta za rok 2011 predstavuje 1 215,72 eura.

Súd nepriznal v zmysle písomného vyčíslenia trov konania zo dňa 16.11.2012 právnemu zástupcovi odmenu za úkony právnej pomoci písomné podanie na súd zo dňa 08.02.2011 a 15.06.2011, nakoľko v tomto prípade sa nejednalo o podanie vo veci samej, ale iba o návrh na vykonanie dôkazov, a to vypočutím svedka, ktorých meno, priezvisko žalobca oznámil. To znamená, nešlo o procesný úkon vo veci samej.

Za rok 2012 priznal súd odmenu za tieto úkony právnej pomoci účasť na pojednávaní dňa 17.01.2012, 01.10.2012, 16.11.2012 a písomné podanie vo veci samej zo dňa 12.10.2012, pri

hodnote jedného úkonu 58,69 eura, to predstavuje sumu 234,76 eura. Zároveň má právny zástupca žalobcu nárok na režijný paušál 4 x 7,63 eura, spolu 30,52 eura.

Súd priznal aj cestovné za účasť na pojednávaní z Bratislavy do Prešova a späť vo výške 154,45 eura, náhrada pohonných hmôt vo výške 88,45 eura, rovnako cestovné za účasť na pojednávaní zo dňa 01.10.2012 a 16.11.2012 - za 2 cesty na pojednávanie z Košíc do Prešova a späť, spolu vo výške 29,28 eura + 14,11 eura. Spolu cestovné predstavuje 286,29 eura.

Rovnako podľa vyhl. č. má advokát nárok na náhradu za stratu času, stráveného cestou na pojednávanie z Bratislavy do Prešova dňa 17.01.2012 za 5 hodín a 15 minút, ako aj náhradu za stratu času, stráveného cestou z Prešova do Bratislavy, dňa 17.01.2012 za 5 hodín a 15 minút, spolu 279,62 eura. Súd priznal aj náhradu za stratu času, stráveného cestou z Košíc do Prešova na pojednávanie dňa 01.10.2012 a 16.11.2011 za 35 minút a rovnako za cestu, strávenú cestou z Prešov do Košíc a späť za 35 minút, spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 101,68 eura. Spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 381,30 eura.

Odmena advokáta za rok 2012 tak predstavuje sumu 932,87 eura.

Súd tak priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu celkovo vo výške 2 273,99 eura ( 125,40 + 1 215,72 + 932,87 eura) , na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na záver súd uvádza, že právnemu zástupcovi žalobcu patrila aj odmena za písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.01.2012. Túto náhradu si však právny zástupca žalobcu neuplatnil, preto ju súd nepriznal, nakoľko nemôže prekročiť návrhy účastníkov, priznať viac než sa požaduje.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- 16 -

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.