Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-58-2012.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Subarea
3P/58/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: U. A. F., rod. F. narodená XX.X.XXXX, bývajúca v N., N. X/A, proti odporcovi: O. A., narodený XX.XX.XXXX, bývajúci v N., N. X, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S., nar. X.XX.XXXX a maloletému P., nar. X.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov U. A., F., rod. F., nar. XX.X.XXXX a O. A., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a.
Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloleté deti S. A., nar. X.XX.XXXX a P. A., nar. X.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí sú oprávnení obidvaja rodičia..
Styk otca s maloletými deťmi sa upravuje neobmedzene, na základe dohody s matkou maloletých detí.
Otec maloletých detí sa zaväzuje platiť výživné na maloletú S., v sume 200 Eur mesačne a na maloletého P. v sume 200 Eur, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX. Uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 1999, v roku 2000 začali spoločne bývať, prvé dieťa sa im narodilo v októbri 2002 a druhé v decembri 2004. za príčinu rozvratu manželstva označila navrhovateľka vzájomné odcudzenie, ktoré nastalo ako dôsledok odlúčenia spôsobeného skutočnosťou, že odporca dlhodobo, od roku 2005 pracuje v zahraničí: Manželia tak trávili spolu len málo času, následkom čoho upadol ich vzájomný vzťah do tej miery, že od roku 2011 nevedia spolu komunikovať, majú rozdielny záujmy a názory na spoločné fungovanie rodiny a výchovu detí, intímne spolu nežijú, netrávia spolu voľný čas, vyhýbajú sa spoločným aktivitám, čo má negatívny vplyv aj na zdravý vývoj ich maloletých detí. Ani jeden z nich
nehodlá na zaužívanom spôsobe života nič meniť. Podľa jej názoru je manželstvo s odporcom hlboko a trvalo rozvrátené , neplní svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté deti navrhla na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matke, právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí navrhla zveriť obom rodičom. Výživné pre maloleté deti navrhla určiť otcovi vo výške 200 Eur na každé dieťa.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.11.2012 uviedol, že s návrhom navrhovateľky sa stotožňuje v celom rozsahu, návrh bol urobený vo vzájomnej dohode. Obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou vylúčil.
Podľa § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník maloletých detí účastníkov konania, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletým dieťaťom (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie detí, spravovanie majetku detí, platenie výživného, úprava styku s deťmi).
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods.3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 14.11.2012, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, oboznámil návrh, vykonal listinné dôkazy za účelom zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletých detí, a to potvrdenia o návšteve mimoškolských aktivít maloletými, potvrdenie o príjme matky (mzdové listy za 1/12/2011, 1/9/2012), daňové priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, potvrdenia o pravidelných platbách hradených navrhovateľkou v súvislosti so zabezpečením bývania, nájomnú zmluvu preukazujúcu výšku nájomného vynakladaného odporcom v súvislosti so zabezpečením bývania. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky, či navrhovaná rodičovská dohoda spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods.4 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletým deťom a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom, výchovnej a ďalších) dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva, s odôvodnením, že obaja manželia v rámci výsluchu účastníka zhodne uviedli, že vzťahy medzi nimi považujú za hlboko a trvalo rozvrátené, nežijú už v spoločnej domácnosti a obnova manželského spolužitia v ich prípade podľa nimi prezentovaného názoru nie je možná. V časti úpravy práv a povinností k maloletej S. a maloletému P. na čas po rozvode po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vyslúchol ohľadom tejto otázky účastníkov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých prezentovanom ním na pojednávaní dospel k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, rešpektuje a zohľadňuje potreby detí ich veku. Vzhľadom na uvedený záver súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine).