Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-277-2010.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/277/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou, v právnej veci navrhovateľky: G. Y., U.: Č. XXX, Č.G., proti odporcovi: H. Y., U.: Č. XXX, Č.,, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej S. Y., Q.. XX.XX.XXXX a k maloletému J. Y., Q.. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo G. Y.N., N.. Č., Q.. XX.XX.XXXX a H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu U. Z. - T., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
Maloletá S. Y., Q.. XX.XX.XXXX a maloletý J. Y., Q.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú S. v sume 120,-EUR mesačne, a na maloletého J. v sume 110,-EUR mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 06.10.2010 sa navrhovateľka domáha vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Navrhovateľka sa súčasne domáhala aj úpravy práv a povinností k maloletým deťom tak, aby maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V rámci návrhu úpravy práv a povinností navrhovateľka navrhla, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu na maloletú S. sumou vo výške 200,- EUR mesačne a na maloletého J. sumou vo výške 150,- EUR mesačne. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo je len formálne, a neplní si svoje funkcie.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva a k úprave práv a povinností k maloletým deťom písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2011 sa odporca vyjadril tak, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a taktiež nesúhlasí s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Otec v konaní pred súdom navrhol, aby maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do jeho osobnej starostlivosti , pričom on bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a taktiež navrhol, aby matka bola povinná platiť výživné na maloleté deti a to na maloletú S. sumu vo výške 200,- EUR mesačne a na maloletého J. sumu vo výške 150,- EUR mesačne.
Na posúdenie sporných skutočností súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Sú pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
Podľa ods. 4 cit. ust. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine, a manželstvo účastníkov rozviedol. Po vypracovaní znaleckého posudku sa rodičia o úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodli, pričom súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Na základe rodičovskej dohody súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a súčasne súd otca zaviazal platiť výživné na maloletú S. sumou vo výške 120,- EUR mesačne a na maloletého J. sumou vo výške 110,- EUR mesačne. Výšku výživného súd stanovil primerane zárobkovým možnostiam oboch rodičov.
Keďže rodičia sa o úprave styku otca s maloletými deťmi dohodli tak, že otec sa bude s maloletými deťmi stretávať bez obmedzenia, predmetná dohoda o úprave styku nemusí byť súčasťou výroku rozsudku.
Keďže sa účastníci po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať opravný prostriedok voči tomuto rozsudku v zmysle ust. § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd v Pezinku, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom ku skutočnosti, že sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.