Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cbi-128-2005.pdf
PDF · 118.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/128/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, D., proti žalovanému v 1. rade: JUDr. Vladimír Pavlov, so sídlom Mlynárska 15, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu TEMA, s.r.o. „v konkurze“, Osloboditeľov 114, Humenné, IČO: 36 385 310, žalovanému v 2. rade: B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, E., o neplatnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (A. D. C.) sa podanou žalobou zo dňa 22.2.2005 domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 492.239,70 Sk /16.339,36 eur/ zo dňa 16.12.2004, na základe ktorej vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TEMA, s.r.o. JUDr. Marianna Mochnáčová postúpila pohľadávku úpadcu na žalovaného v 2. rade ako postupníka.
2. Žalobu odôvodnil tým, že si v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu pod sp.zn. 6K/157/02 uplatnil svoju pohľadávku vo výške 2.257.032,56 Sk s príslušenstvom, ktorú žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty žiadnym spôsobom nevysporiadal. Voči tejto pohľadávke nevzniesol ani žiadne námietky, túto nepoprel. Na základe listu zo dňa 3.1.2005 správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcovi písomne oznámil, že pohľadávku voči žalobcovi zo dňa 9.11.2001 vo výške 492.239,70 Sk postúpil postupníkovi - žalovanému v 2. rade, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2004. Súdny spor o túto pohľadávku je vedený na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 15Cb/167/2002. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok medzi správcom konkurznej podstaty a žalovaným v 2. rade sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Týmto konaním došlo k poškodeniu žalobcu, nakoľko správca konkurznej podstaty pred postúpením pohľadávky nevysporiadal žalobcom uplatnenú oprávnenú pohľadávku vo výške 2.257.032,56 Sk s príslušenstvom.
3. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že napadnutý úkon vykonal v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), kde so žalovaným v 2. rade ako postupníkom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok a to podľa opatrenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj len „konkurzný súd“) zo dňa 1.12.2004, sp. zn. 6K/157/02, v znení jeho opravného opatrenia zo dňa 26.4.2006. Na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky bol správca viazaný opatrením konkurzného súdu a súčasne dikciou ZKV. Napadnutý právny úkon ani nemôže byť neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bol učinený na základe a v zmysle rozhodnutia konkurzného súdu, ktorý správca konkurznej podstaty bol povinný rešpektovať. Obsah ani účel napadnutej zmluvy o postúpení pohľadávok neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom.
Zvýraznil, že podľa ZKV je vylúčené, aby v konkurznom konaní vysporiadanie sa správcu s pohľadávkou veriteľa voči úpadcovi bolo podmienené vysporiadaním sa s pohľadávkou, ktorú má úpadca voči nemu, ako voči dlžníkovi. Takýto postup a ani započítanie pohľadávok neprichádza do úvahy. Ide o dve samostatné veci.
4. Žalobca na pojednávaní dňa 20.4.2006 ozrejmil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je daný tým, že sa vedie konkurzné konanie na majetok úpadcu TEMA, s.r.o., pričom nepodaním žaloby by došlo k zmenšeniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty a tým aj k poškodeniu samotného žalobcu.
5. Súd rozhodol vo veci skorším rozsudkom zo dňa 13.9.2006, ktorým žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 492.239,70 Sk zo dňa 16.12.2004 správca konkurznej podstaty postupoval v súlade s opatrením konkurzného súdu, preto v konaní o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej na základe opatrenia súdu vydaného v konkurznom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť tohto opatrenia. Poukaz žalobcu, že sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka je preto právne irelevantný.
6. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 25.2.2010, č. k. 6Obo/31/2008 – 91 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13.9.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu pokračoval v konaní s právnymi nástupcami – dedičmi pôvodného žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že opatrenie konkurzného súdu z 1.12.2004, č.k. 6K/157/02 - 85 neobsahuje náležitosti vyžadované podľa § 66b ods. 2 ZKV, ako i presnú špecifikáciu pohľadávok úpadcu, ich výšku a identifikáciu dlžníkov a nebolo zaslané dlžníkom. Ani zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2004 neobsahuje špecifikáciu pohľadávok úpadcu, ktoré žalovaný v 1. rade postúpil žalovanému v 2. rade. Tento nedostatok neodstránilo ani opravné uznesenie konkurzného súdu z 26.4.2006, č.k. 6K/157/02 – 130. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie sa opatrením z 1.12.2004 nezaoberal, rovnako neskúmal zmluvu o postúpení pohľadávok zo 16.12.2004 a to s poukazom, či takýto právny úkon má právnu relevanciu, teda čo sa postupuje (presná identifikácia pohľadávky jednotlivých dlžníkov).
7. Po vrátení veci odvolacím súdom pokračoval súd v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu a to D. C. ako žalobcom v 1. rade; G. C. ako žalobcom v 2. rade; D. C. ako žalobcom v 3. rade; A. B. C. ako žalobcom v 4. rade a A. C. ako žalobcom v 5. rade.
8. V priebehu sporu bolo konanie voči žalobcom v 1., 2., 3. a 5. rade právoplatne zastavené uzneseniami tunajšieho súdu z dôvodu späťvzatia žaloby; voči žalobcovi D. C. a A. C. uznesením z 9.2.2012, č.k. 4Cbi/128/2005 - 127, voči D. C. a G. C. uznesením z 23.3.2023, č.k. 4Cbi/128/2005 - 197.
9. Súd pokračoval v konaní so žalobcom A. B. C., ktorého uznesením zo dňa 13.1.2023, č.k. 4Cbi/128/2005 – 183 vyzval, aby si v lehote 15 dní zvolil advokáta na zastupovanie v spore podľa § 90 C.s.p., inak sa na jeho úkony nebude prihliadať. Žalobca v stanovenej lehote a ani v čase rozhodnutia súdu vo veci, nepredložil plnomocenstvo na zastupovanie advokátom v spore.
10. Súd uznesením z 24.3.2023, č.k. 4Cbi/128/2005 - 199 vyzval žalovaného v 2. rade, aby si v lehote 15 dní zvolil advokáta na zastupovanie v spore podľa § 90 C.s.p., inak sa na jeho úkony nebude prihliadať. Žalovaný v 2. rade v stanovenej lehote a ani v čase rozhodnutia súdu vo veci, nepredložil plnomocenstvo na zastupovanie advokátom v spore.
11. Žalobca napriek zachovaniu 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania sa pojednávania nariadeného na deň 20.9.2023 nezúčastnil. Podaním doručeným súdu e-mailom dňa 19.9.2023 po 15.37 hod. ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dlhodobo žije v zahraničí, preto sa ho nemôže zúčastniť. Zároveň uviedol, že poveril svojho právneho zástupcu, u ktorého tento termín vzhľadom na viaceré odročenia pojednávania unikol.
12. Súd neuznal žalobcom uvádzaný dôvod odročenia pojednávania ako dôležitý, keďže mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 183 C.s.p. na odročenie pojednávania. Žalobca už v žiadosti o odročenie pojednávania na deň 20.9.2023 sám uvádzal, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, preto mu
nič nebránilo už skôr si zvoliť advokáta na zastupovanie v spore. Zvýrazňuje súd, že už v uznesení zo dňa 13.1.2023, č.k. 4Cbi/128/2005 – 183 bol žalobca vyzvaný na ustanovenie si advokáta na zastupovanie podľa § 90 C.s.p., pričom žalobca v priebehu konania nielenže nepreukázal, ale ani neoznámil súdu, že si zvolil advokáta na zastupovanie v spore. V žiadosti o odročenie pojednávania ani nepredložil plnú moc pre advokáta, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobca je v spore zastúpený advokátom podľa § 90 C.s.p. Žalobca bol povinný dať sa zastúpiť advokátom v spore. Ak tak neučinil, sám si zavinil, že zmeškal účasť na pojednávaní. Súd žalobcu bezodkladne upovedomil elektronickými prostriedkami dňa 20.9.2023 o 9.03 hod., pred začatím pojednávania, že jeho návrhu nevyhovuje, keďže dôležitý dôvod na odročenie pojednávania sa musí s ohľadom na jeho povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti, čo v danom prípade nebolo splnené. Z uvedeného dôvodu súd prejednal spor na pojednávaní dňa 20.9.2023 v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, na ktorom rozhodol vo veci samej.
13. Pokiaľ ide o dôvody skorších odročení pojednávaní vo veci, súd udáva, že tieto pojednávania boli preročené z dôvodu na strane žalovaného v 1. rade, ktorý dôvod na odročenie pojednávania riadne preukázal dôležitým dôvodom, skôr naplánovanou dovolenkou v zahraničí ako aj na strane konajúceho súdu z dôvodu náhleho čerpania dovolenky, o čom strany boli riadne a včas upovedomené.
14. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
15. Medzi stranami nebolo sporné a taktiež to vyplýva z predložených listinných dôkazov, že správca konkurznej podstaty úpadcu TEMA, s.r.o. na základe opatrenia konkurzného súdu z 1.12.2004, sp.zn. 6K/157/2002 vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu (pohľadávok úpadcu) žalovanému v 2. rade, mimo iného aj pohľadávky voči dlžníkovi D. D. /poradové číslo 2./ a následne dňa 16.12.2004 správca konkurznej podstaty ako postupca uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako postupníkom vo forme notárskej zápisnice (N 557/2004) Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávok, ktorého zoznam a špecifikácia je uvedená v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok.
16. Medzi stranami bola sporná platnosť právneho úkonu, postúpenie pohľadávky evidovanej úpadcom ako veriteľom voči právnemu predchodcovi žalobcu ako dlžníkovi vo výške 492.239,70 Sk /16.339,36 eur/, na základe zmluvy o postúpení zo dňa 16.12.2004.
17. Konkurzný súd opatrením z 26.4.2006, č.k. 6K/157/02 – 130 opravil výrok opatrenia zo dňa 1.12.2004, kde identifikoval pohľadávku úpadcu voči dlžníkovi pod poradovým číslom 2. Marko – Ing. Miroslav Konderla, Československej armády 3A, Martin, IČO: 14 187 698.
18. Po vrátení veci z odvolacieho súdu žalovaný v 1. rade predložil v konaní úplné vyhotovenie listiny – notárskej zápisnice N 557/2004 z 16.12.2004, ktorej obsahom je zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi správcom konkurznej podstaty a žalovaným v 2. rade ako postupníkom, vrátane jej prílohy č. 1 (ďalej len „príloha č. 1“), na ktorú odkazuje text notárskej zápisnice N 557/2004 a ktorá tvorí so zápisnicou jeden celok, čo je zrejmé z toho, že je pevne spojená so samotnou notárskou zápisnicou (listy sú zošité šnúrou, ktorej voľné konce sú prekryté nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky notára).
19. Z prílohy č. 1 vyplýva, že sú v nej identifikované postupované pohľadávky a jednotliví dlžníci úpadcu. Pod č. 2 je uvedený dlžník „MARKO – Ing. Miroslav Konderla, Československej armády 3A, Martin, IČO: 14 187 698. Pohľadávka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi TEMA s.r.o. Humenné a firmou Marko zo dňa 9.11.2001. Celková výška pohľadávky 492.239,70 Sk“.
20. Správca konkurznej podstaty ako postupca listom z 3.1.2005 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu (dlžníkovi) postúpenie pohľadávky úpadcu vo výške 492.239,70 Sk na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 9.11.2001 na žalovaného v 2. rade ako nového veriteľa.
21. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 20.9.2023 zvýraznil, že z prílohy č. 1 notárskej zápisnice z 16.12.2004 vyplýva, že predmetom postúpenia pohľadávok je pohľadávka úpadcu voči právnemu predchodcovi žalobcu na zaplatenie odplaty za to, že úpadca na právneho predchodcu žalobcu postúpil určité pohľadávky. Správca konkurznej podstaty úpadcu riadne oznámil právnemu predchodcovi žalobcu
postúpenie tejto pohľadávky z úpadcu na žalovaného v 2. rade. Zároveň namietal absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na podanej žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a to z dôvodu, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia z úpadcu na žalovaného v 2. rade nebola vymáhaná, nebolo právoplatne o nej rozhodnuté súdom a toho času je premlčaná. Uviedol, že od žalovaného v 2. rade sa dozvedel, že sa viedlo konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré pôvodne postúpil úpadca na právneho predchodcu žalobcu, avšak konanie bolo zastavené.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Podľa § 90 ods. 1 C.s.p., strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
27. Podľa § 90 ods. 2 C.s.p., ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
28. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
29. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
30. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
31. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
33. Občiansko-právne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že sporové strany majú povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení (tzv. bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jej neprospech. Strany sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia a v rámci konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 150 ods. 1, § 132 C.s.p. v spojení s § 185 ods. 1 C.s.p.).
34. Predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 492.239,70 Sk zo dňa 16.12.2004, na základe ktorej správca konkurznej podstaty úpadcu TEMA s.r.o. postúpil pohľadávku úpadcu v rámci speňažovania konkurznej podstaty úpadcu žalovanému v 2. rade.
35. Žalovaný v 1. rade namietal v konaní neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) na podaní žaloby. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je potrebné vychádzať z toho, že žaloba bola podaná na súde dňa 25.2.2005, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 O.s.p. možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem).
36. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považovala súdna prax aj (v danom prípade podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 1/2017 uviedol: „Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musel byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bolo možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádzala z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie“.
37. Podľa novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 C.s.p.) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
38. Právny predchodca žalobcu dôvodnosť žaloby na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu zakladal na skutkových tvrdeniach, že je zároveň veriteľom úpadcu s prihlásenou pohľadávkou prevyšujúcou postúpenú pohľadávku, ktorú správca konkurznej podstaty nepoprel a preto mal v konkurze zohľadniť a vysporiadať túto skutočnosť (pohľadávku žalobcu voči úpadcovi) ešte pred postúpením pohľadávky, ktorú evidoval úpadca voči žalobcovi na žalovaného v 2. rade ako postupcu. Tým došlo k poškodeniu žalobcu a takéto postúpenie pohľadávky je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
39. Podľa názoru súdu u žalobcu (resp. aj jeho právneho predchodcu) absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko predmetným sporom nemohol dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv, pretože by sa nezbavil svojho záväzku, ktorý zodpovedá pohľadávke, ktorá bola predmetom sporného postúpenia na žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o prihlásenú a nepopretú pohľadávku pôvodného žalobcu voči úpadcovi, základnou charakteristikou konkurzného konania je pomerné uspokojovanie prihlásených pohľadávok, teda nie uspokojenie každého veriteľa a v plnej výške. Zároveň príslušná právna úprava konkurzného konania
podľa ZKV neumožňuje po vyhlásení konkurzu vzájomné započítanie pohľadávok (§ 14 ods. 1 písm. i/ ZKV). Teda nie sú vylúčené aj také situácie, že veriteľ zistenej pohľadávky bude (pomerne) uspokojený z výťažku z majetku úpadcu speňaženého v konkurze a zároveň ako dlžník úpadcu, bude musieť svoj záväzok uhradiť v plnej výške.
40. Neobstoja ani tvrdenia žalobcu, že nepodaním žaloby by došlo k zmenšeniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty a tým aj k poškodeniu samotného žalobcu, keďže práve speňažovaním majetku úpadcu sa sleduje dosiahnutie výťažku, ktorý je určený na pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov.
41. Z jednotlivých písomných podaní právneho predchodcu žalobcu pritom vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky snaží svojho záväzku voči žalovanému v 2. rade zbaviť.
42. Ak by aj súd vyslovil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na právnom postavení dlžníka sa nič nemení, keďže by sa vyhovujúcim výrokom jeho postavenie nezmenilo. Ostal by aj naďalej dlžníkom úpadcu, pričom v konkurznom konaní by takáto pohľadávka úpadcu bola opätovne predmetom postúpenia zo strany správcu konkurznej podstaty na základe schváleného plánu speňažovania a splnení podmienok ponuky predaja majetku úpadcu v 4. kole, ktoré splnil práve záujemca – žalovaný v 2. rade.
43. Opätovne zvýrazňuje súd, že predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného konania charakterizovaná jednotlivými etapami konania. Z pohľadu prejednávanej veci je významná najmä etapa, v ktorej sa zisťuje a určuje stav a rozsah podstaty a etapa, v ktorej sa majetok, ktorý podľa zistenia súdu patrí do podstaty, speňažuje. Formálnym výrazom úsudku, čo patrí do podstaty, je zaradenie (zapísanie) konkrétnych súčastí majetku do súpisu podstaty § 18 ods. 1 ZKV. Súpis vykonáva správca podstaty podľa pokynov súdu. Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva správcovi podstaty legitimáciu na dispozíciu s majetkom, teda na jeho speňaženie predajom (§ 27). Zapísanie veci do podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že vec bola do podstaty zaradená správne. Vyradiť vec z podstaty môže správca buď z vlastného podnetu, alebo na podnet súdu (sudcu). Inak musí osoba, uplatňujúca nesprávnosť zapísania, uplatniť formou vylučovacej žaloby podľa § 19 ZKV. Uvedená konštrukcia je jedným z prípadov, keď zákon prelamuje zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viacej práv ako má sám.
44. Napriek špecifickému predmetu a charakteru konkurzného konania, ide o súdne konanie, a ako každé súdne konanie, je autonómne. Jeho autonómia sa prejavuje v tom, že správnosť jeho postupu, záverov a rozhodnutí môže byť, z podnetu jeho účastníkov i tretích osôb, predmetom preskúmania s účinkami pre konanie len v rámci tohto konania a prostriedkami upravujúcimi súdne konanie (riadne a mimoriadne opravné prostriedky). Znamená to, že súdu (všeobecnému) neprislúcha v inom konaní hodnotiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu konajúceho v konkurze a deklarovať jeho prípadnú nesprávnosť.
45. Žalovaný v 2. rade nadobudol postupovanú pohľadávku v konkurznom konaní. Nadobudol ju po tom, ako súd opatrením podľa § 66b ZKV dal súhlas na jej predaj, čo pri pohľadávke znamená postúpenie za odplatu. Súhlas na speňaženie konkrétnej veci, je okrem schválenia spôsobu speňaženia, i vyjadrením záveru, že majetok bol do súpisu zapísaný oprávnene, čo mu dáva spôsobilosť na to, aby bol v konkurze speňažený (predajom, postúpením). Žalovaný v 2. rade tak spornú pohľadávku nadobudol vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným. Osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, musia mať istotu, že ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania.
46. Súd upriamuje pozornosť aj na to, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) v spore nebol zároveň ani aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby a to s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov, vyplývajúcu i z judikátu R 119/2003, z obsahu ktorého vyplývalo, že „podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie
jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“
47. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že postupca, t. j. správca konkurznej podstaty úpadcu, oznámil právnemu predchodcovi žalobcu ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky, nemohol sa dlžník domáhať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/1/2009 uviedol, že „dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Žalobca pritom neuvádzal existenciu dôvodov neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok s poukazom na § 525 Občianskeho zákonníka.
48. Z prílohy č. 1 notárskej zápisnice N 557/2004 jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka úpadcu ako veriteľa voči právnemu predchodcovi žalobcu ako dlžníkovi (označeného jeho IČO-m) vo výške 492.239,70 Sk, titulom (odplaty) zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 9.11.2001 medzi úpadcom ako postupcom a právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom. Takáto jednoznačná identifikácia postupovanej pohľadávky bola uvedená aj v písomnom oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2005 /č.l. 4/, ktorej doručenie bolo potvrdené aj v samotnej žalobe.
49. Podľa ustálenej judikatúry požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky je naplnená tiež v prípade, ak je postupovaná pohľadávka označená osobou dlžníka a právnym dôvodom jej vzniku (odkazom na príslušnú zmluvu, čo v prejednávanej veci bol odkaz na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 9.11.2001). V zmluve o postúpení pohľadávok bola postupovaná pohľadávka voči dlžníkovi (právnemu predchodcovi žalobcu) vymedzená určite.
50. V aplikačnej praxi je pritom nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
51. V konaní nebolo preukázané, že sporná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná z dôvodu podľa § 37 ods. 1, resp. § 39 Občianskeho zákonníka.
52. Súd preto dospel k záveru, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti napádaného právneho úkonu; nesvedčí mu aktívna legitimácia v spore a zároveň v konaní nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu, zmluvy o postúpení spornej pohľadávky, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
53. Žalobca a žalovaný v 2. rade neboli v spore zastúpení advokátom. V prípade neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia podľa § 90 ods. 1 C.s.p. po výzve súdu (§ 90 ods. 2 C.s.p.), súd neprihliada na úkony vykonané bez právneho zastúpenia. Ak súd neprihliada na žalobu, konanie je potrebné zastaviť. Ak však žalobca podal žalobu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a povinnosť právneho zastúpenia mu vznikla účinnosťou Civilného sporového poriadku, zastavenie konania je v rozpore s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p.
54. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
55. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 C.s.p.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz).
56. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí súd v okolnostiach na strane strán sporu, v chovaní strán v priebehu konania a v ich postoji v konaní. Žalobca je právny predchodca pôvodného žalobcu, ktorý inicioval začatie konania podaním žaloby. Žalobca sa stal stranou sporu z dôvodu úmrtia svojho právneho predchodcu. Za tohto stavu nemožno vychádzať zo zásady úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Bolo by podľa názoru súdu v rozpore s požiadavkou spravodlivosti (článku 2 ods. 1 C.s.p.) vo vzťahu k žalobcovi, pokiaľ by bez tohto zohľadnenia bol zaviazaný povinnosťou nahradiť žalovaným trovy konania. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými nemohol súd o trovách konania rozhodnúť podľa zásady úspechu, pričom v širších súvislostiach nevzhliadol takú skutočnosť, ktorá by stranám konečné znášanie ich vlastných trov činila nespravodlivým, preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými rozhodol podľa ustanovenia § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Krajskom súde v Košiciach v dvoch vyhotoveniach (§ 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.