Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/66/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 469235/2020 zo dňa 09.10.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, so sídlom Ostrihomská cesta 5, 943 01 Štúrovo (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu na podklade oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 07.07.2016 výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Na ústnom pojednávaní zo dňa 04.08.2016 žalobca uviedol, že hlavnou činnosťou žalobcu v apríli 2016 bol nákup a predaj mobilných telefónov.

2. Správca dane rozhodnutím č. 199817/2020 zo dňa 30.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane konštatoval, že z predložených dokladov bolo zistené, že žalobca má zaevidované prijaté faktúry bez dane, a to na predmet: mobilné telefóny, od nasledujúcich spoločností: (i) spoločnosť Yukatel GmbH, so sídlom Merianstrasse 23, 63069 Offenbach (ďalej len „spoločnosť Yukatel“), (ii) spoločnosť Eurostar Global Electronics ltd., so sídlom Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire (ďalej len „spoločnosť Eurostar“) a (iii) spoločnosť TelePart Discount Distribution GmbH, so sídlom Zeller str. 17, D 73271 Holzmoden (ďalej len „spoločnosť TelePart“). Na všetkých faktúrach sú pri osobe odberateľa uvedené údaje žalobcu. Tovar (mobilné telefóny) bol ďalej bez dane zo strany žalobcu predaný do Maďarska pre spoločnosť DualTrans Kft, so sídlom Erdőalja út 110, 1037 Budapešť (ďalej len „spoločnosť DualTrans“) v celkovej sume XXX.XXX,XX eur. Na vystavených faktúrach bolo uvedené: „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ.“

3. Správca dane tak vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, kedy žalobca od januára 2016 do júla 2016 deklaroval predaj tovaru v rámci trojstranného obchodu len pre odberateľa – spoločnosť DualTrans a dodávateľmi boli spoločnosti – spoločnosť Yukatel, spoločnosť Eurostar a spoločnosť TelePart.

4. Správca dane uviedol, že na podklade žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) požiadal Maďarskú daňovú správu o preverenie, či spoločnosť DualTrans skutočne nadobudla deklarovaný tovar od žalobcu. Maďarská daňová správa oznámila, že spoločnosť DualTrans je nekontaktná, na adrese sídla sa nachádza panelák, na adrese nebolo označené obchodné meno spoločnosti a spoločnosť tam žiadne aktivity nevykonávala. Spoločnosť DualTrans podala posledné daňové priznanie k DPH za obdobie 2. štvrťrok 2016, a to nulové. Nadobudnutie tovaru od slovenskej spoločnosti maďarský daňový subjekt nepriznal. Spoločnosti DualTrans bolo dňa 24.06.2017 zrušené daňové identifikačné číslo a aj IČ DPH.

5. Na podklade ústneho pojednávania konateľ žalobcu – pán Attila Kovács – uviedol, že tovar nadobudnutý od nemeckého dodávateľa bol prepravený do Budapešti, kde on osobne ako konateľ prevzal tovar od prepravnej spoločnosti UPS. Od spoločnosti UPS ho pred doručením tovaru elektronicky kontaktovali a dohodli sa, kde tovar prevezme, pretože to nebola vždy rovnaká adresa. Ďalej uviedol, že žalobca nebol registrovaný v Maďarsku na daň z pridanej hodnoty.

6. Správca dane následne zosumarizoval, že nemecká daňová správa oznámila, že spoločnosť Yukatel dodala v rokoch 2016 a 2017 mobilné zariadenia a tabletové počítače pre žalobcu. Kontakt bol nadviazaný cez Skype a e-mail. Dodania vykonala spoločnosť UPS zo sídla spoločnosti Yukatel na adresu v Maďarsku. Platby sa uskutočnili prevodom na bankový účet. K spoločnosti TelePart nemecká daňová správca oznámila, že táto spoločnosť pre žalobcu tovar dodala, prepravu vykonala spoločnosť UPS a adresa dodania bola Budapešť. Tovar prevzal žalobca bez uvedenia osoby. Spoločnosť TelePart nemala vedomosť o trojstrannom obchode. Následne anglická daňová správa správcovi dane oznámila, že spoločnosť Eurostar tovar pre žalobcu dodala a prepravu objednala a platila spoločnosť Eurostar. Prepravcom tovaru bola DHL express a tovar bol dodaný do Budapešti. Správca dane vykonal MVI aj vo vzťahu k spoločnosti UPS, kedy maďarská daňová správa oznámila, že žalobca neobjednal od spoločnosti UPS prepravu, ale žalobca je uvedený ako príjemca. Zásielky posielala spoločnosť Yukatel a tovar bol prevzatý v sídle spoločnosti UPS.

7. Na podklade uvedeného správca dane uviedol, že žalobca nadobudol tovar od zahraničných dodávateľov z iných členských štátov Európskej únie na území Maďarska vo svojom mene. Miesto nadobudnutia tovaru tak bolo v Maďarsku a žalobcovi vznikla povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku. Žalobca však v Maďarsku nepožiadal o registráciu pre daň a daň neodviedol. Z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplývalo, že žalobca bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej republike, pretože si tovar objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň. Následné dodanie tovaru na území Maďarska pre spoločnosť DualTrans konateľ tejto spoločnosti nepotvrdil.

8. Správca dane uviedol, že žalobca poukazoval na to, že bol účastníkom trojstranného obchodu a dodávateľmi boli spoločnosť Yukatel, spoločnosť TelePart a spoločnosť Eurostar a odberateľom bol žalobca, ktorý následne odpredal tento tovar pre UNITOTAL Kft. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by boli splnené podmienky , pretože nepreukázal, že druhý odberateľ – spoločnosť DualTrans bol osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte – v Maďarsku, v ktorom sa skončilo odoslanie tovaru, pretože spoločnosť DualTrans nadobudnutie tovaru nepotvrdila, nepriznala v daňovom priznaní a daň neodviedla. Samotný konateľ žalobcu potvrdil, že tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa pre druhého odberateľa, pretože tovar prevzal sám v Maďarsku ako prvý odberateľ a následne predal pre spoločnosť DualTrans; prepravu tovaru od zahraničných dodávateľov pre prvého odberateľa - žalobcu do Maďarska zabezpečovali dodávatelia. Žalobca si tak objednal tovar od zahraničných dodávateľov, s identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou, tento tovar bol prepravený do Maďarska, kde si ho žalobca prevzal a následne sa mal predať spoločnosti DualTrans. Z dôvodu, že žalobca nemal v Maďarsku registráciu pre daň, bolo povinnosťou žalobcu zdaniť tovar v Slovenskej republike.

9. Správca dane súčasne uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky oslobodenia dane pri trojstrannom obchode v zmysle , pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol

prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je povinnou osobou platiť daň a nepreukázal v zmysle , že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru, a to z dôvodu, že tovar v Maďarsku od dodávateľov prevzal žalobca a tam následne malo prísť k dodaniu pre spoločnosť DualTrans, ktorá v Maďarsku daň neodviedla. Okrem toho spoločnosť DualTrans reálne nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila. Žalobca tak nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dane pri trojstrannom obchode..

10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.06.2020, ktorý uviedol, že nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu vo vzťahu k spoločnosti DualTrans. Následne uviedol, že spoločnosť DualTrans podala v júni 2017 dodatočné daňové priznanie, v ktorom nadobudnutie tovarov priznala a správca dane sa nijako nevysporiadal s predloženým vyhlásením konateľa spoločnosti DualTrans, v ktorom bolo potvrdené prevzatie tovaru. Prevzatím tovaru tak vznikla spoločnosti DualTrans daňová povinnosť, ktorej sa nemôže zbaviť nezaúčtovaním alebo nepriznaním, prípadne dodatočným popretím nadobudnutia tovaru. Ak mal správca dane pochybnosti, mal vypočuť konateľa spoločnosti DualTrans, no nevykonal tak. Žalobca sa vyjadril aj k trojstrannému obchodu, kedy zákon stanovuje, že prepravu môže zabezpečovať prvý alebo druhý dodávateľ a nevylučuje, aby si túto povinnosť rozdelili. V skutočnosti sa tovar prevzatý od UPS neuskladňoval a ani sa neprevzal za iným účelom, jedine za účelom pokračovať v preprave a dodať ho spoločnosti DualTrans, preto správca dane nesprávne odoprel možnosť použiť režim trojstranného obchodu s odôvodnením, že balíky boli prevzaté od kuriéra UPS v Maďarsku a len následne dodané konečnému odberateľovi.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Na podklade podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 469235/2020 zo dňa 09.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. S odkazom na uplatnené odvolacie námietky žalovaný uviedol, že maďarský správca dane oznámil výsledok preverovania, ktorý správca dane nemá právo spochybňovať, ako nemá ani právo spochybňovať spôsob výkonu jeho práce. Maďarský správca dane sa riadil maďarskou legislatívou a dospel k záverom, ktoré zaslal správcovi dane a správca dane nemal dôvod tieto informácie spochybniť, svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi a tieto poznatky získal aj prostredníctvom inštitútu MVI.

13. Žalovaný ako nedôvodnú námietku vyhodnotil aj to, že konateľ spoločnosť DualTrans potvrdil prevzatie tovaru. Uviedol, že potvrdenia a vyhlásenia žalobcu nemohli zakladať právo na vznik nároku na dodanie tovaru s oslobodením od dane a nepreukazovali ani stav účtovnej evidencie spoločnosti DualTrans, tieto listiny nemajú vplyv na to, že spoločnosť DualTrans nepriznala nadobudnutie tovaru v daňových priznaniach a vo výkazoch. Nebolo tak preukázané, že deklarovaný tovar bol dodaný práve tomu odberateľovi, ktorý bol uvedený na vydaných faktúrach žalobcu. Súčasne žalovaný odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2011, na podklade ktorého čestné vyhlásenie nie je hodnoverným dôkazom o dodaní deklarovaných tovarov a služieb.

14. K odvolacej námietke ohľadom trojstranného obchodu žalovaný uviedol, že samotný žalobca potvrdil, že tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa pre druhého odberateľa, pretože deklarovaný tovar prevzal žalobca osobne na území Maďarska ako prvý odberateľ a následne ho predal spoločnosti DualTrans a prepravu tovaru od dodávateľa z Nemecka pre prvého odberateľa (žalobcu) zabezpečovala nemecká dodávateľská spoločnosť. Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený postup v prípade obchodu medzi troma osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Žalovaný uzavrel, že rozhodujúce bolo a žalobcom to nebolo spochybnené, že žalobca na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti tovar, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala daňovo vysporiadať

v Maďarsku, teda v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenských identifikačným číslom pre daň.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

15. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 07.12.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

16. Žalobca uviedol, že sa s argumentáciou žalovaného a správcu dane nestotožňuje, pretože mal za to, že boli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle . Poukázal na to, že žalobca v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nadobudol tovar v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur, pričom dodávateľmi tovaru boli 3 subjekty – spoločnosť Yukatel, spoločnosť Eurostar a spoločnosť TelePart. Tento tovar bol dodávateľmi žalobcovi fakturovaný a následne bol uhradený. Žalobca tovar na území Slovenskej republiky nepredával, ale bol priamo dodávaný na území Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti DualTrans za sumu XXX.XXX,XX eur. Prepravnou spoločnosť bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následné odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v Budapešti, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu v rôznych miestach v Budapešti a v rôznom čase. To, že došlo k reálnemu odovzdaniu tovaru spoločnosti DualTrans potvrdzuje aj vyhlásenie p. A. B. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Potvrdenie dodania tovaru spoločnosti DualTrans potvrdili aj bankové prevody, ako aj skutočnosť, že spoločnosť DualTrans podala v súvislosti s prevzatým tovar dodatočné daňové priznanie, ktoré bolo žalovanému poskytnuté.

17. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zastal názor, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle , spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane a boli tak splnené všetky podmienky kladené . Žalobca mal za to, že bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili 3 subjekty – uvedení dodávatelia, žalobca a spoločnosť DualTrans. Taktiež bolo preukázané, že tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ.

18. Žalobca následne uviedol, že bolo preukázané, že subjekty, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch. Spoločnosti DualTrans bolo zrušené DIČ a IČ DPH až po zrealizovaní obchodu. Žalobca nebol identifikovaný pre daň v členskom štátne druhého odberateľa, teda v Maďarskej republike, kde sídlila spoločnosť DualTrans. Taktiež bolo preukázané, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bola Maďarská republika. Spoločnosť DualTrans použila IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila. Bolo preukázané, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň.

19. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním prevzatý, a aj daňové priznanie odberateľa. Žalovaný namietol, že správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Žalovaný, ako aj správca dane spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru konateľa spoločnosti DualTrans a bez toho, aby tohto konateľa vypočuli alebo si zabezpečili jeho vypočutie prostredníctvom dožiadania. Ak by tak správca dane vykonával, mal na vypočutie predvolať aj zástupcu žalobcu – keďže tak nevykonal, ukrátil žalobcu na jeho procesných právach. Žalovaný a ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady od prepravnej spoločnosti, preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo podľa žalobcu malo vplyv na posúdenie, či sa v danom prípade jednalo alebo nejednalo o trojstranný obchod v zmysle . Žalobca tak uzavrel, že neporušil žiadne povinnosti a napadnuté rozhodnutia sú nezákonné.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom uviedol, že zotrváva na záveroch tak ako boli prezentované v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že so žalobnými námietkami sa vysporiadal aj v obsahu napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že za rozhodujúce je potrebné konštatovať a žalobca to ani nenamietal, že žalobca tovar na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala vysporiadať v Maďarsku, teda v členskom štáte, v ktorom skončila preprava. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.

21. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základne zistení vyčíslil daň. Správca dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania nepreukazuje vinu / nevinu daňového subjektu, ale zisťuje a preveruje skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, pre správne uplatnenie odpočítania dane, resp. zisťuje opodstatnenosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo, a to nielen u samotného daňového subjektu, ale aj u dodávateľov a odberateľa, pretože daný postup považoval za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania reality plnenia.

22. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

23. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. .

24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) ju zamietol.

25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.08.2024 ( ).

26. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

27. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa , ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

29. Podľa , nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

30. Podľa , trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

31. Podľa , ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

32. Podľa , pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

33. Podľa , zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

34. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a teda, či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade so pri posudzovaní splnenia podmienok trojstranného obchodu a či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Správny súd tak správny súdny prieskum zameral práve na posúdenie tejto uplatnenej žalobnej námietky, a teda na splnenie podmienok trojstranného obchodu a následného oslobodenia od dane.

35. Správny súd v prvom rade uvádza, že podstata trojstranného obchodu v zmysle spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (žalobca) je, že dodanie tovaru (spolu s jeho prepravou alebo odoslaním) musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (výlučne pre zmluvné a fakturačné účely a nie faktickým nadobúdateľom) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (žalobca) (tzv. pohyblivá dodávka). Prvý odberateľ (žalobca) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi (tzv. nepohyblivá dodávka). Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (bez toho, aby prvý odberateľ skutočne nadobudol a prevzal predmetný tovar, pretože sa jedná o nadobudnutie len pre zmluvné a fakturačné účely) z členského štátu

dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru (bod 37. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2024).

36. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode ( ) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ( ). Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2024 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2023).

37. Správny súd mal po oboznámení sa s administratívnym spisom za preukázané, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa , keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (spoločnosti DualTrans), z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol žalobca, ktorý opakovane prevzal tovar od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet – samotní dodávatelia v priebehu dokazovania potvrdili, že to boli oni, kto zabezpečoval dopravu. Tieto skutočnosti neboli počas konania pred správcom dane sporné a nerozporoval ich ani žalobca - trojstranný obchod obhajoval tým, že nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.

38. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade žalobca, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka, a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu ( ), čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa (žalobca) nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi (spoločnosť DualTrans). Tento bol prepravený k prvému odberateľovi (žalobcovi), ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi (spoločnosť DualTrans). Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim správny súd vyjadroval.

39. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr žalobca v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom skončenia prepravy v inom členskom štáte (Maďarsku) ako konečný odberateľ (bez toho, aby bol tovar priamo od dodávateľa odovzdaný / prepravený druhému odberateľovi bez potreby dodania tovaru žalobcovi). Nedošlo tak k situácii, kedy by nadobudnutie tovaru bolo považované za zdanené s podmienkou následného dodania tovaru druhému odberateľovi, pretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tovar nebol druhému odberateľovi dodaný, ale bol v Maďarsku dodaný práve žalobcovi (nebolo tak preukázané, že tovar bol reálne prepravený od prvého dodávateľa priamo druhému odberateľovi). Tento záver spolu so skutočnosťou, že žalobca si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie , za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr. V prípade nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa tak správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi a žalobcom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou oprávnenou disponovať s tovarom ako vlastník bol žalobca. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v konaniach rovnakého žalobcu, len za iné zdaňovacie obdobia – rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2023, sp. zn. zo dňa 30.03.2023 alebo sp. zn. zo dňa 30.04.2024.

40. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).