Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-69-2012.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/69/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky F. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.. K. Č.. XX, L., zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, Štúrova č. 20, Košice proti odporcovi R. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom I. Č.. XX, H. B. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku F. Ž., nar. 25.5.1994, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I z dňa 5.11.2008 č.k. 11P 221/2007-104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.3.2009 č.k. 7CoP 13/2009-127 zo sumy 126,14 EUR na 180 EUR mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný prispievať do rúk navrhovateľky vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 v sume 161,58 EUR je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka, v tom čase mal. F. Ž.N. návrhom, ktorý podala súdu dňa 5.4.2012 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca maloletej zo sumy 4.000,- Sk na sumu 250 EUR mesačne od 5.4.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 2008, od toho času nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej, ktorá v čase podania návrhu navštevovala už 4. ročník 8-ročného gymnázia, je v maturitnom ročníku a mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V priebehu konania, dňa 25.5.2012 maloletá F. Ž. dovŕšila plnoletosť a v dôsledku toho sa zmenilo jej procesné postavenie, v ďalšom konaní vystupovala ako navrhovateľka. Navrhovateľka sa pripojila k návrhu svojej matky a taktiež žiadala zvýšiť výživné zo strany svojho otca zo sumy 126,14 EUR na 250 EUR mesačne od 5.4.2012. Preukázala, že od 17.9.2012 študuje na Vysokom učení Technickom, Chemickej fakulte v Brne, v 1. ročníku denného štúdia.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že vzhľadom na svoje zárobkové možnosti a schopnosti, ktoré sa podstatne nezmenili oproti predchádzajúcej úprave výživného, platí výživné na navrhovateľku v najvyššej možnej miere a ďalšie zvýšenie výživného už finančne neunesie. Poukázal na to, že aj jemu sa zvýšili výdavky a okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. Jánovi, nar. 8.12.2001.
Kolízny opatrovník, ktorý zastupoval mal. F. Ž. do dátumu dosiahnutia plnoletosti doporučil rozhodnúť o zvýšení výživného podľa zárobkových možností a schopností rodičov s prihliadnutím na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opismi mzdových listov matky a otca, pripojenými spismi ohľadne doterajšej úpravy práv a povinností rodičov voči mal. F. Ž. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Matka navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď podávala návrh na zvýšenie výživného, mal. Tereza bola v maturitnom ročníku, pripravovala sa na maturitu a na prijímacie skúšky na vysokú školu. Podala si prihlášku na dve vysoké školy, a to na medicínu do Brna, za čo zaplatili 400 Kč a na medicínu do Martina, za čo zaplatili 60 EUR. Okrem toho matka mala spojené výdavky s cestou dcéry na prijímačky. Žiaľ na medicínu prijatá nebola, a preto začala študovať na Vysokom učení Technickom v Brne, kde bola prijatá bez príjímačiek. Pred maturitami absolvovala kurz doučovania ako prípravu na prijímacie pohovory na medicínu, za čo matka zaplatila 340 EUR za 5 mesiacov, dopĺňala si vedomosti z fyziky za 10 EUR týždenne, za čo matka zaplatila dohromady 160 EUR. Okrem toho s maloletou boli spojené bežné výdavky, a to každý mesiac 15 EUR za mobil, 20 EUR vreckové, 10 EUR drogéria, výdavky na kaderníka a kozmetiku taktiež vo výške 10 EUR mesačne. V letných mesiacoch bola dcéra zamestnaná ako brigádnička v Tescu, kde za júl 2012 zarobila 20 až 30 EUR a v auguste 40 EUR. Keď sa dostavila na zápis na vysokú školu, bolo jej treba zaplatiť ubytovanie, ktoré stálo 180 Kč a cestu tam a späť 40 EUR. Ubytovanie na internáte stojí mesačne 128 EUR, stravovanie v škole 60 EUR mesačne, mesačník MHD v Brne 10 EUR a ostatné výdavky, ktoré by malo pokryť vreckové vo výške 15 EUR týždenne. Za zriadenie účtu v Českej republike zaplatili 18 EUR a za mobil v ČR- Vodafón 20 EUR. Dcéra si musela zakúpiť na začiatku školského roka skriptá a učebnice za 40 EUR. Okrem toho ju bolo potrebné vybaviť perinou za 15 EUR, obliečkami 12 EUR, notebookom s taškou, čo stálo 170 EUR. Tento notebook bol nevyhnutný pre štúdium. Okrem toho bolo treba pre ňu zakúpiť kufor, pretože dcéra doposiaľ necestovala a tento stál 50 EUR.
Matka platí dcére poistenie v Kontinuite 11 EUR mesačne, v Allianzi 66 EUR mesačne.
Matka je t.č. na materskej dovolenke, pričom do septembra 2012 dostávala 550 EUR mesačne, od októbra už len materské dávky v sume 196 EUR. Matka má vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom maloletým deťom pochádzajúcim z jej terajšieho manželstva, ktoré sú 9, 4 a polročné. Manžel matky je zamestnaný, zarába 1.200 - 1.500 EUR mesačne. Podľa matka odporca prispieva iba výživným vo výške 126,14 EUR, ničím iným dcére Tereze neprispel.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že taktiež má svoju rodinu, pričom z jeho terajšieho manželstva pochádza 10-ročný syn, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Žije so svojou rodinou v rodinnom dome, za ktorý platí hypotéku 217 EUR mesačne, od októbra 309 EUR mesačne. Odporca uviedol, že jeho príjem predstavuje 849 EUR mesačne, príjem jeho manželky 400 EUR mesačne. Za rodinný dom, v ktorom bývajú, platí 180 EUR za plyn, 100 EUR za elektriku, 23 EUR za internet, 5 EUR za televízor a 73 EUR ročne za odpad. Odporca nepopieral, že na Terezu, svoju dcéru ničím iným mimo výživného neprispieva. Uviedol, že má výdavky spojené s cestou do zamestnania vzhľadom na tom na to, že pracuje v U.S.Steele, okrem toho dováža svojho syna do školy na Kežmarskej, čo ho stojí mesačne zhruba 140 EUR. Namietal proti výdavkom, ktoré uviedla matka navrhovateľky, týkajúce sa dcéry F. Ž., ktoré mu pripadali neprimerané a podľa neho by tieto výdavky mali byť prispôsobené možnostiam navrhovateľky.
Navrhovateľka bola vypočutá mimo pojednávania do úradného záznamu na základe súhlasu matka a otca. Vo svoje výpovedi uviedla, že sa pripája k návrhu svojej matky, svoje výdavky špecifikovala tak, že za ubytovanie na internáte platí 3.200 Kč mesačne, strava ju stojí 1.500 Kč mesačne v internáte a na škole, ostatnú stravu si platí z vreckového, ktoré dostáva 15 EUR týždenne od svojej mamy. Cestovné MHD stojí 10 EUR na mesiac, telefón- paušál 10 EUR na miesiac a drogéria taktiež 10 EUR na mesiac. Domov cestuje raz do mesiaca, čo ju stojí 40 EUR tam a späť. Oblečenie podľa potreby cca 20 EUR mesačne a učebnice ju vyšli začiatkom školského roka na 5.000 Kč. Ďalej uviedla, že v
letných mesiacoch počas prázdnin 2012 zarobila 80 EUR v Tescu a 60 EUR v Reštaurácii Santa Lucia. So svojim otcom sa nestretáva.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2 a 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože toto výživné od r. 2008 zvyšované nebolo a od toho času sa podstatne zmenili potreby navrhovateľky, ktorá v priebehu konania jednak ukončila štúdium na strednej škole, absolvovala prijímačky na vysokú školu a od septembra 2012 nastúpila na štúdium na vysokej škole.
Súd zistil, že predchádzajúca úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2008 č.k. 11P 221/2007-104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.3.2009 č.k. 7CoP 13/2009-127, ktorým výživné zo strany odporcu bolo zvýšené od 29.11.2007 do budúcna zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 3.800,- Sk mesačne. O dlžnom výživnom, ktoré vzniklo za obdobie od 29.11.2007 do 30.9.2009 súd rozhodoval samostatným rozsudkom zo dňa 29.9.2009 č.k. 11P 221/2007-139 tak, že toto dlžné výživné v sume 1.303,04 EUR povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 73,86 EUR spolu s bežným výživným. V čase predchádzajúcej úpravy výživného súdy vychádzali z priemerného mesačného príjmu na strane povinného rodiča v sume 792 EUR, ktorý mal v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťa z terajšieho manželstva a z príjmu matky, ktorá bola na materskej dovolenke s príjmom 338 EUR mesačne s tým, že matka mala v tom čase vyživovaciu povinnosť na ďalšie dve mal. deti pochádzajúce z manželstva. Mal. F. Ž. v tom čase navštevovala 3. ročník gymnázia.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súd zistil, že na strane matky navrhovateľky sa v podstate príjmové pomery nezmenili, pretože aj v súčasnosti je na materskej dovolenke s tretím mal. dieťaťom pochádzajúcim z tohto manželstva, dostávala rodičovský príspevok 550 EUR mesačne, od októbra 2012 materské dávky v sume 196 EUR mesačne.
Na strane otca došlo k zvýšeniu jeho priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie od januára do októbra 2012 na 837 EUR. Sám odporca uviedol, že tento priemerný mesačný príjem zvyšuje 13. plat, ktorý mu bol vyplácaný v priebehu tohto obdobia a koncom roka mu pribudne ešte 14. plat.
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb navrhovateľky, prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky, ako aj otca, a prihliadol na, že matka už len v obmedzenej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o navrhovateľku, ktorá študuje v Brne, kde býva na internáte a musí sa postarať sama o seba. Je nesporné že s jej nástupom na vysokú školu v Brne podstatne vzrástli jej potreby. Miera týchto potrieb je však odstupňovaná a závisí od možností a schopností rodičov tak, aby navrhovateľka mala zabezpečený primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. So zohľadnením uvedených skutočností súd dospel k presvedčeniu, že práve v súvislosti s nástupom navrhovateľky na vysokú školu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, a preto zvýšil výživné od 1.9.2012 do budúcna zo sumy 126,14 EUR na sumu 180 EUR mesačne. Výživné takto upravené je otec schopný prispievať bez ohrozenia svojich potrieb a výdavkov svojej domácnosti. Súd prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, ale aj na jeho majetkové pomery, na to, že otec žije v rodinnom dome a je spoluvlastníkom tohto rodinného domu. Preto aj toto majetkové hľadisko na strane otca bolo rozhodujúce pri rozhodovaní súdu o zvýšení výživného na primeranú čiastku od 1.9.2012 do budúcna. Návrh na zvýšenie výživného za predchádzajúce obdobie súd zamietol s prihliadnutím na to, že v tomto období síce potreby navrhovateľky sa zvýšili, stále však navštevovala strednú školu, bývala so svojou matkou a jej výdavky boli približne rovnaké ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Naviac v mesiacoch júl a august 2012 mala aj svoj vlastný príjem. Súd za obdobie od podania návrhu do 31.8.2012 nezvyšoval výživné aj z dôvodu určenia vyššej sumy výživného za obdobie od 1.9.2012 do budúcna.
V dôsledku zvýšenia výživného vzniklo dlžné výživné na strane odporcu za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 po 53,86 EUR mesačne x 3 mesiace, spolu 161,58 EUR, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepovolil odporcovi splátky z toho dôvodu, že návrh vo veci bol podaný dňa 5.4.2012, teda odporca musel dopredu rátať, že výživné zvýšené môže byť.
V tomto konaní súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania s prihliadnutím na čiastočný úspech a neúspech navrhovateľky a odporcu. Zatiaľ čo navrhovateľka žiadala zvýšenie výživného o 120 EUR, súd vyhovel zvýšeniu výživného o 50 EUR, preto prevažný úspech v tomto konaní mal odporca, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.