Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/214/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobkýň: 1) C. X., r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. X. Y., C. Č.. X, 2) C. J., K..Č.. XXXXXX/XXX, bytom F. X. Y., C. Č.. X, zastúpených JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 7, 3) J. R., K..Č.. XXXXXX/XXX, bytom J., V. Č.. X, proti žalovaným: 1) dedičia na neznámom mieste po A. K., nar. XXXX, naposledy bytom M., S., N., Z. C., zastúpení opatrovníkom E.. J. G., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, 2) E. K., bytom Košice, P. Č.. XX, 3) A.. C. K., bytom F., V. R. Č.. XX, zastúpený JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, 4) G.. A.. B. M., M.., bytom F., P. Č.. XX, zastúpená JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, 5) H. K., X.. XX. X. XXXX, bytom K., N.. X. H. Č.. XX, 6) C. P., bytom K. Č.. X, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

U r č u j e , že C. K., zomr. XX. X. XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F. X. Y. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra E, evidované na mape určeného operátu a označené ako parcela č. XXX - orná pôda o výmere 273 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 237 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 1562 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 3935 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2079 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1518 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2196 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1273 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1590 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 755 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 482 m2, parcela č. XXXX

- orná pôda o výmere 2273 m2.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 13. 12. 2005 domáhali určenia, že C. K., ich právny predchodca, zomr. XX. X. XXXX, bol vlastníkom ku dňu svojej smrti nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F. X. Y. a sú zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E, evidované na mape určeného operátu a označené ako parcela č. XXX - orná pôda o výmere 273 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 237 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 1562 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 3935 m2, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2079 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1518 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2196 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1273 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1590 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 755 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 482 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2273 m2. V žalobe uviedli, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcely registra „E“ označené v žalobe boli pôvodne v podielovom spoluvlastníctve nebohej C. K., rod. L. a jej detí A. K., C. K., H. K. C. C. K.. Po C. K., rod. L. bolo dedičské konanie pod č. a v dedičskom konaní nadobudli účastníci konania predmetné nehnuteľnosti okrem žalovaného v 1. rade. Na liste vlastníctva č. XXXX sú zapísaní ako spoluvlastníci pod B1, B2,

B3, B10, B11, B12 žalobkyne. Spoluvlastnícke podiely čiastočne nadobudli po ich otcovi nebohom C. K., ktorý zomrel XX. X. XXXX. Ďalším súrodencom bol nebohý H. K., ktorý zomrel XX. X. XXXX a po ňom sú dedičmi žalovaný v 5. rade a žalovaná v 6. rade. A. K.Á. sa vysťahoval do Ameriky za prácou. Od odchodu do Ameriky za prácou A. K.K. bol s C. K. len v písomnom kontakte, neskôr sa odmlčal a od 60. rokov ich otec žiadne vedomosti o ňom nemal. Pôvodne parcely na LV č. XXXX boli v prírode podelené a to niekedy po 2. svetovej vojne. K deľbe došlo po dedičskom konaní po starom otcovi nebohom H. K.. Keďže nehnuteľnosti boli na rôznych miestach, súrodenci sa dohodli, že pozemky sa podelia na tri časti s tým, že každý by v prírode užíval ako výlučné vlastníctvo tie parcely, ktoré na základe deľby dostal do užívania. C. K. tak pripadli parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. C. K. nemal záujem o pridelenie nehnuteľností, išiel do školy a na pozemky si nenárokoval. Jeho podiel prenechal súrodencom H. C. C.. H. K. pripadli pozemky označené ako parcely č. XXX, XXX a nasledujúce a tak sú zapísané na LV č. XXXX. Takáto deľba bola medzi súrodencami rešpektovaná, bola vykonaná za súčinnosti ich matky C. K.. Takáto dohoda bola aj v prírode spoluvlastníkmi rešpektovaná, nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné až do vzniku družstva, všetky nehnuteľnosti boli vtedy zabraté do spoločného obhospodarovania a pozemky zostali v užívaní družstva. Právny predchodca žalobkýň C. K. sa cítil byť vlastníkom tých nehnuteľností, ktoré na základe deľby v roku 1944 a 1945 nadobudol. O tieto nehnuteľnosti sa staral, obhospodaroval ich až do obdobia, kedy boli odovzdané do spoločného obhospodarovania. Užíval ich ako svoje vlastné, v držbe bol dobromyseľný a nikto mu nikdy v užívaní nebránil. Žalobkyne majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k parcelám, ktoré na základe deľby medzi spoluvlastníkmi pripadli ich právnemu predchodcovi, aby mohli požiadať o dodatočné dedičské konanie k tým parcelám, ktoré ich právny predchodca vlastnil.

Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sa písomne vyjadrili dňa 7. 6. 2006 k žalobe tak, že žalobkyne nepredložili relevantné doklady o nadobudnutí výlučných vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXX. Konštatovanie, že ich otec C. K. svoj podiel prenechal súrodencom H. C. C. K., nie je písomne dokladovaný žiadnou listinou. Vzhľadom na to, že ide o dedičský podiel po nebohej C. K., bolo na základe dedičského konania na základe poverenia Okresného súdu Košice II zo dňa 31. 6. 2004 rozhodnuté, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX a bolo o tom vydané Osvedčenie o dedičstve dňa 19. 7. 2004. Na základe uvedených skutočností so žalobou nesúhlasili.

Na odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 4. 2011 č.k. -158 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd podľa pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vypočutím žalobkýň, žalovaných, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Osvedčením o dedičstve vydaným dňa 13. 5. 2004 E.. E. J. pod sp. zn. Dnot 43/2004 v dedičskej veci po nebohej C. K., rod. L., zomr. XX. X. XXXX nadobudli nehnuteľnosti zapísané v Katastrálnom úrade v F. Správa katastra F. na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. X. Y. ako parcela č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - trvalý trávny porast, parc. č. XXX/X - trvalý trávny porast, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - trvalý trávny porast, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - ostatná plocha, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX/X - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX

- orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - orná pôda, parc. č. XXXX - trvalý trávny porast účastníci konania, okrem žalovaného v 1. rade dohodou.

Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade vo výpovedi uviedli, že C. K., ktorá zomrela XX. X. XXXX, bola stará matka účastníkov konania. Mala 4 synov a žalobkyne sú deti po synovi C. K., ktorý zomrel v roku XXXX. Ešte počas života si otec žalobkýň C. K. a jeho brat H. K. podelili nehnuteľnosti - orné pôdy, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobkyne žalobou domáhajú. C. K. bola vlastníčkou aj iných nehnuteľností. Žalobkyne však požadujú žalobou určiť vlastnícke právo k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú

opísané v žalobe a ktoré užíval ich otec C. K.. A. K. bol zo súrodencov ich otca najstarší, podľa vedomostí žalobkýň zomrel v Amerike na neznámom mieste, C. K. odišiel študovať do Maďarska, nemal záujem o svoj podiel. Otcovmu bratovi H. K. pripadli pozemky, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 7. 11. 2005 a C. K. pripadli parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Takáto dohoda bola rešpektovaná do doby, kým všetky nehnuteľnosti boli v roku 1958 zobraté do užívania družstva. Všetci otcovi súrodenci, ako aj ich matka rešpektovali deľbu a každý sa považoval za vlastníka tých parciel, ktoré reálne mal vyčlenené a ktoré užíval.

Z výpovede žalovanej v 2. rade E. K. súd zistil, že jej manžel C. K. študoval v Maďarsku, bral štipendium a bol dobrý študent, súrodenci ho preto finančne nepodporovali. C. K. v roku 1945 ukončil vysokoškolské štúdium, dopĺňal si vzdelanie, robil si doktorát v Budapešti. Po návrate z Budapešti, pozemky neužíval. Bol v dobrom vzťahu so súrodencami, od súrodencov nikdy nič nepýtal.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby existovala deľba nehnuteľností medzi súrodencami jeho otca C. K., ani o tom, aby existovali písomné prehlásenia o deľbe. C. K. študoval v Maďarsku, bol vynikajúci študent, poberal štipendium, preto nepotreboval, aby ho ostatní súrodenci finančne podporovali a z týchto dôvodov vyriešili otázky vlastníckych práv k pozemkom.

Žalovaná v 4. rade vo výpovedi uviedla, že žalobkyne v 1., 2. a 3. rade v rámci dedičského konania uzavreli dohodu, písomne potvrdili, že súhlasia s Osvedčením o dedičstve, naviac mali možnosť proti uvedenému rozhodnutiu podať odvolanie, čo neurobili.

Z výpovede svedka Š. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom v F., O. Č.. XX, priameho suseda parciel účastníkov konania, súd zistil, že C. K. obhospodaroval svoje pozemky až do doby, kým ich nevzalo do užívania družstvo. Žiadna iná osoba pozemky neobhospodarovala. V tomto období mal svedok 13 rokov, parcely sa užívali ako celok. Videl na vlastné oči ako na pozemkoch C. K. s deťmi robili. H. K. mal svoje pozemky, pracoval inde. Súrodenci mali rozdelené pozemky a C. K. obhospodaroval svoje.

Z výpovede svedkyne Y. R., nar. X. X. XXXX, bytom v F., R.. Z. Č.. XX, príbuznej žalobkyne v 1. rade, súd zistil, že C. K. užíval celý život svoje parcely, obhospodaroval ich a neskôr tam pracovali jeho deti. Svedkyňa osobne poznala H. K., ktorý užíval svoje parcely. Žiadne spory ohľadom užívania medzi nimi neboli. Každý rešpektoval deľbu nehnuteľností tak, ako bola. Videla na vlastné oči ako na parcelách C. K. robil. Stav užívania pozemkov si pamätá od detstva, lebo na pozemkoch robila od deviatich rokov.

Z výpovede svedka U. X., nar. XX. X. XXXX, bytom C. Č.. X, F., priameho suseda parciel účastníkov konania, súd zistil, že C. K. sa vzdal svojich pozemkov v prospech C. K. C. H. K.. C. K. užíval svoje pozemky počas celého svojho života tak, ako sa dohodol so svojím bratom H. K., ktorý celý život užíval svoje pozemky. Tento stav užívania pozemkov si pamätá od svojich 12 až 13 rokov, sám chodil na pozemky pomáhať.

Svedkyňa C. X., priateľka žalobkýň, uviedla, že chodili spolu so žalobkyňami pozemky obrábať. Poznala C. K. a jeho súrodencov. C. K. s deťmi a manželkou chodili pozemky obrábať. C. K. nevidela, ani jeho deti. Rodičia pozemky takýmto spôsobom u K. podelili.

Z výpovede svedka K. S., nar. XX. X. XXXX, L. R.. Z. Č.. XXX, F., priameho suseda parciel účastníkov konania, súd zistil, že C. K. počas celého svojho života pracoval na svojej ornej pôde a obhospodaroval ju až do smrti.

Z výpovede svedka P. R., nar. XX. X. XXXX, L. B. L. Č.. XX súd zistil, že jeho prastará matka C. K. sa niekoľkokrát aj pred ním vyjadrila, že pozemky by mali byť delené medzi C. K. C. H. K.. C. K., C. K. C. H. K. boli dohodnutí, že C. K.K. C. A. K. si nebudú robiť nároky na pozemky.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 29. 4. 2011 č.k. -158 na č.l. 5 súd prvého stupňa mal so zreteľom na aplikovať v danom prípade Uhorské obyčajové právo v súlade s citovaným stanoviskom bývalého Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Úr. zb.

Podľa záverov rozhodnutia č. 911/1932 Úr. zb. bývalého Najvyššieho súdu ČSR bolo na Slovensku podľa vtedy platného práva (účinnosti Uhorského obyčajového práva do 1. 1. 1951) v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určitý spoluvlastníci určité časti týchto nehnuteľností mali vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takýmto reálnym rozdelením nehnuteľností na samostatné časti došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým a reálnym rozdelením nehnuteľností. Je nesprávne teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

Len za predpokladu, že po vykonanom dokazovaní dospeje súd prvého stupňa k záveru, že k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností na samostatné časti nedošlo, bude posudzovať otázku vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov C. K..

Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, obdobie platnosti obyčajového práva do 31. 12. 1950, obdobie platnosti od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platného od 1. 4. 1964 so zreteľom na jeho novely. Podľa obyčajového práva platného na území SR do 31. 12. 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto mal zákonom stanovenú dobu v držbe.

Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo (Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s. 107 a nasl.): a) pozemnoknižné - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“, b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby, c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, keď vydržiteľ vie, že pozemnoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej knihy je oprávnený on sám (napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale nedal previesť v pozemkovej knihe na seba). Podobne aj ďalší autori, zaoberajúci sa históriou úpravy majetkových pomerov na našom území (Fajnor, V. - Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 140 a nasl.) uvádzajú: „Vydržanie. Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe. Ako svoju totiž vo svojom mene a nie v mene iného (tedy nie ako požívateľ alebo nájomník,

alebo ako púhy užívateľ nehnuteľnosti). Pokojne: lebo jestli pozemnoknižný vlastník medzi časom podá žalobu proti držiteľovi o vydanie nehnuteľnosti (predpokladajúc, že spor tento náležite aj zakončí), týmto sa vydržanie preruší. Preruší sa vydržanie aj vtedy, jestli nehnuteľnosť v pozemkovej knihe medzičasom prepíšu s vlastníka titulom úplatného prevodu na meno iného; jestli však tento nový pozemnoknižný nabyvateľ práva nie je bezolstný (čiže jestli vedel o tom, že je vydržanie v behu, alebo jestli o tom len z hrubej nedbalosti nevedel), vydržanie sa nepreruší, lež aj proti nemu sa pokračuje (jestli aj on nevystúpi sporom proti vydržiteľovi). Nevydrží nehnuteľnosť ten, kdo je obmyseľný, totiž kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť (napr. jestli nehnuteľnosť nezletilcova bez schválenia poručenského súdu bola predaná niekomu, jemu bola odovzdaná, avšak nebola naň prepísaná: tento za 32 rokov vydrží nehnuteľnosť; jestli však pri kúpe vedel o tom, že vlastník je nezletilý, tak ju nevydrží, obmyseľným držiteľom je a tak nemôže vydržať nehnuteľnosť napríklad ten, kto sa jej zmocní (okupuje ju) bez právneho titulu alebo vediac, že je ona iného, nevráti ju). Vydržacia doba, plynuvšia u predchodcu v držbe, počíta sa aj k dobru nástupcu v držbe, jestli tento držbu nehnuteľnosti po ňom zdedil, alebo bola ním na neho prenesená (napr. ten, kto nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy kúpil, za desať rokov mal ju v držbe; s neho prešla nehnuteľnosť na jeho syna, u ktorého bola za 12 rokov a ktorý ju ďalej predal; tento kupiteľ už po desiatich rokoch nadobudne si právo vlastníctva na nehnuteľnosť. Prirodzene k dobru vydržiteľa počíta sa aj tá doba, po ktorú nehnuteľnosť bola síce v moci iného, avšak v mene vydržiteľa (napr. dal ju do arendy). Kto nehnuteľnosť vydržal môže počať spor proti (nominálnemu) pozemnoknižnému majiteľovi o to, aby nehnuteľnosť na neho bola prepísaná. Jestli tento (nominálny) pozemnoknižný majiteľ nehnuteľnosť po zakončení vydržania prepísať dal na iného: aj tento iný musí trpeť, aby - bez zreteľa na jeho práva - vydržiteľ bol vpísaný do pozemkovej knihy za vlastníka. Toto prirodzene platí len vtedy, jestli pozdejší pozemnoknižný nabyvateľ práva nebol bezolstný v čase, keď si právo nadobudol, totiž vedel alebo len z hrubej nedbalosti nevedel o tom, že nehnuteľnosť iný vydržal (napr. nestaral sa o skutočný stav držby, odporujúci pozemkovej knihe). Vydržanie nemôže byť na ujmu tomu, kto dôverujúc pozemkovej knihe nadobudol si právo na nehnuteľnosť síce po zakončení vydržania, avšak skôr, než bol vydržiteľ do pozemkovej knihy vpísaný. Ináč ten, kto je na základe vydržania vlastníkom nehnuteľnosti a má ju ako svoju v držbe, aj mimo sporu môže žiadať o vpísanie svojho práva vlastníctva do pozemkovej knihy.“ Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému.

V dlho trvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavrená aj mlčky (konkludentným činom). Na neplatnosť takejto deľby nevlíva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Úr. zb. 911/1932 (Fajnor, Záturecký, Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi).

Zo spisu vyplýva, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhajú určenia, že právny predchodca žalobkýň C. K., ktorý zomrel XX. X. XXXX bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania s poukazom na deľbu nehnuteľností v rokoch 1944 až 1945.

Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že súrodenci K. si rozdelili nehnuteľnosť - parcelu na tri časti v rokoch 1944 až 1945 a nehnuteľnosť v rozdelenom stave užívali až do jej zobratia do spoločného obhospodárenia družstvom v roku 1958. Išlo o pozemky, ktoré boli väčšej alebo menšej výmery a z dôvodu účelnosti boli rozdelené. K rozdeleniu pozemkov na samostatné časti boli vypočutí svedkovia - D., R., X., X., ktorí potvrdili, že C. K. nadobudol pozemky na základe deľby v rokoch 1944 až 1945, užíval pozemky samostatne spolu s rodinou, podľa dohody medzi súrodencami až do vzniku družstva. Takáto dohoda bola o spoluvlastníctve v prírode rešpektovaná. Súrodenci C. K. - A. K. bol vysťahovaný za prácou v Amerike, od 60-tych rokov o ňom rodina nemala žiadne vedomosti, nemal záujem o pozemky, C. K. študoval v zahraničí a tiež nemal záujem o pozemky, svoj podiel prenechal C. C. H. K.. H. K. pripadli ďalšie pozemky, ktoré užíval, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobkyne nedomáhajú.

Svedkovia zhodne vypovedali o skutočnostiach, ktoré sú im známe ( ) a ktoré si pamätali od veku svojich 12 až 13 rokov aj napriek tomu, že boli vypočutí aj vekovo starší svedkovia, ktorí boli v uvedenom čase maloletí, vypovedali presvedčivo a súd nemal dôvod ich svedeckým výpovediam neveriť, lebo pozemky sami od detstva obhospodarovali a účastníkov konania a ich právnych predchodcov osobne poznali. Dohodou strán o deľbe predmetných nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi na samostatné časti došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a je potrebné podľa rozhodnutia č. 911/1932 Úr. zb. považovať túto dohodu za dohodu čo do vlastníckeho práva. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo v zmysle citovaného rozhodnutia, súd preto žalobe vyhovel.

Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia zo zákona stávajú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, ktoré predtým patrili poručiteľovi. Osvedčenie o dedičstve zo dňa 13. 5. 2004 má deklaratórnu povahu, deklaruje právny stav, ktorý nastal priamo zo zákona ku dňu smrti poručiteľa. V danom prípade sa jednalo o prejednanie majetku, ktorý bol dodatočne objavený a v tomto konaní sa neriešila otázka, či poručiteľka bola v celosti vlastníčkou nehnuteľností. C. K., matka súrodencov K., zomrela v roku 1964 a pôvodne sa dedičstvo po neb. C. K. prejednávalo v roku 1966, keď pozemky boli v užívaní družstva. Keď sa prejednával majetok, ktorý bol znovuobjavený v roku 2004 notár JUDr. J. vychádzal zo stavu, ktorý bol daný. Žalobkyne túto skutočnosť nemohli ovplyvniť a prijali ju. Predmetom dedenia boli parcely, ktoré boli zreteľne pomenované, ale žalobkyne nevedeli presne, o ktoré parcely sa jedná. Žalobkyne mali právo podanou žalobou domáhať sa určenia, že ich právny predchodca C. K., zomr. XX. X. XXXX bol vlastníkom ku dňu svojej smrti nehnuteľností označených v žalobe.

Vzhľadom na to, že sa jedná o zložitý prípad z hľadiska väčšieho počtu účastníkov konania, súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.