Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/120/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu: Q. U., bývajúceho vo D. T. U., U. XXX, zastúpenom JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: REGULA Košice, a.s.,, so sídlom Košice, Južná trieda 68, IČO: 00 584 274, o zaplatenie 600 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 20. 12. 2011, č. k. -47 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 600 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 3. 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný dňa 1. 9. 2007 uzavrel Dodatok k Pracovnej zmluve, pričom žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou podľa , a preto mu malo byť vyplatené trojmesačné odstupné v celkovej výške 2.012,76 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi len časť mzdy a dlhuje mu 600 eur.

Podaním zo dňa 16. 3. 2011 žalobca oznámil, že žalovaný mu uhradil istinu vo výške 600 eur, ale až po podaní návrhu na začatie konania, a preto zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 600 eur späť. Súčasne upresnil návrh na pojednávaní konanom dňa 20. 12. 2011 a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 600 eur od 1. 4. 2009 do zaplatenia, teda do 3. 12. 2010, ktoré vyčíslil sumou 91,80 eur, ako aj náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 600 eur zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 91,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť aj trovy konania 181,86 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Súčasne rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku v sume 19,50 eur prostredníctvom Daňového úradu Vranov nad Topľou do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania ohľadom istiny konanie zastavil, keďže žalobca vzal žalobu späť, pričom z výpisu účtu žalovaného vedeného v UniCredit Bank zo dňa 31. 12. 2010 zistil, že dňa 3. 12. 2010 bola realizovaná platba v sume 600 eur na účet č. 107831138/0900, tým považoval za preukázané, že žalovaný požadovanú istinu vo výške 600 eur v tento deň žalobcovi uhradil. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie v časti istiny súd konanie zastavil.

O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenie , s prihliadnutím na ustanovenie Vládneho nariadenia č. v platnom znení, podľa ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa zistenia súdu výška úrokov z omeškania v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania, teda dňa 1. 4. 2010, bola 9 % ročne. Vychádzajúc z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s výplatou časti odstupného v prospech žalobcu, keďže odstupné bolo splatné do 30. dňa bežného mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci, za ktorý vznikol nárok na mzdu, teda do 30. 3. 2010. Keďže v stanovenej lehote splatnosti žalovaný neplnil, dňom 1. 4. 2010 sa dostal do omeškania. K splneniu dlhu došlo 3. 12. 2010, preto žalobcovi patria zákonné 9 %-né úroky z omeškania za dobu, v ktorej bol žalovaný v omeškaní, t.j. od 1. 4. 2010 do 3. 12. 2010 vo výške 91,880 eur. Súd prvého stupňa prihliadol k tomu, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 3. 11. 2010, pričom k splneniu dlhu došlo dňa 3. 12. 2010, teda po podaní návrhu na začatie konania, z čoho vyplýva, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny, a preto žalobcovi v súlade s patrí náhrada trov konania. Keďže žalobca mal v tomto konaní plný úspech v súlade s ustanovením mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, z trov právneho zastúpenia advokátom, a to za štyri úkony: príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu na začatie konania dňa 3. 11. 2010, podanie vo veci samej dňa 16. 3. 2011 a účasť na pojednávaní dňa 20. 12. 2011, t.j. 3 x 39,84 eur a 1 x 16,60 eur a režijný paušál 2 x 7,21 eur a 2 x 7,41 eur, spolu 181,86 eur. O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ustanovenie , .

Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku o úrokov z omeškania a o súdnom poplatku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 300 eur, pričom v rámci odporu žalovaný namietal, že ešte dňa 3. 12. 2010 zaplatiť žalobcovi čiastku 600 eur, teda celú dlžnú sumu. Tvrdil, že žalovaný uhradil svoj dlh v čase, kedy ešte nevedel o tom, že bol na súde podaný návrh. O úhrade dlhu žalobca vedel, a to z trestného konania, ktoré súbežne s týmto sporom prebiehalo. Poukázal tiež aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj na to, že bolo chybou žalobcu, že zle špecifikoval petit a uviedol nesprávnu sumu. Nemôže mu byť preto priznaná odmena za právny úkon podanie na súd označené ako „podanie vo veci samej“ zo dňa 16. 3. 2011 a tiež za úkon účasť na pojednávaní dňa 20. 12. 2011. Tieto procesné úkony boli vykonané už samotným zlým petitom na začiatku samotného konania. Ďalej konštatoval, že žalovaný nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť a nesúhlasí s tvrdením, že pre správanie sa žalovaného bol návrh vzatý späť. Má za to, že návrh nebol podaný dôvodne.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Obranu žalovanej spoločnosti považuje za účelovú v snahe predĺžiť súdne konanie a oddialiť rozhodnutie vo veci.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ustanovením , pričom toto verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolacie dôvody žalovaného sú v celom rozsahu neopodstatnené.

Predovšetkým konštatovanie žalovaného v odvolaní, že žalobca si uplatnil nesprávnu sumu, nie je v súlade so zistením skutkovým stavom, keďže žalobca podanou žalobou, ktorú podal na súde dňa 3. 11. 2010 uplatnil sumu 600 eur, ktorá je v súlade aj s tým, čo žalovaný následne žalobcovi plnil. Správne sú vypočítané aj úroky z omeškania, keďže proti ich výške žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal. Vzhľadom k tomu potom boli dôvodné aj úkony právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli vo veci vykonané tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, a to príprava a prevzatie zastupovania dňa 14. 10. 2010, podanie návrhu dňa 3. 11. 2010, vyjadrenie sa žalobcu k odporu žalovaného a súčasne aj zmena žalobného petitu zo dňa 11. 3. 2011, za ktoré úkony patrí zástupcovi žalobcu odmena v plnej výške. Odmena vo výške 16,60 eur patrí za úkon zastupovania na pojednávaní dňa 20. 12. 2011, kedy už bolo pojednávanie vykonané po znížení uplatnenej pohľadávky o 600 eur. Správne súd prvého stupňa k tomu pripočítal aj režijný paušál. Vzhľadom k tomu je možné konštatovať, že odvolacia námietka v tom smere, že žalobca urobil chybu, keď zle špecifikoval petit a uviedol nesprávnu sumu, je nedôvodná. Taktiež je nedôvodná námietka v tom, že žalovaný nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva opak. Žalovaný uhradil pohľadávku až po podaní žaloby, pričom pohľadávka nebola uhradená v plnom rozsahu, a preto správne potom žalobca upresnil predmet sporu po čiastočnom splnení žalobného nároku, a preto správne potom aj súd prvého stupňa ohľadom zvyšného nároku nariadil vo veci pojednávanie za účasť, na ktorom patrí zástupcovi žalobcu taktiež plná náhrada, avšak z hodnoty sporu iba úrokov.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia , rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže úspešný žalobca si žiadne trovy neuplatnil a žalovaný ako neúspešný nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.