Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-97-2012.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. T., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov: G. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, S., občianka SR a Q. T., A.. XX.XX.XXXX, W. W. Č.. XX, občan SR, na návrh matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca k mal. D. zo sumy 66,39 eur na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 16.07.2012, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.07.2012 do 31.10.2012 v celkovej sume 51,80 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 5 eur mesačne po dobu 9 mesiacov a 10. mesiac v sume 6,80 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 3P/45/2008-103 zo dňa 12.09.2008 v časti o výživnom na mal. D..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2012 domáhala zvýšenia výživného otcovi z 2.000 Sk na 120 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné upravované súdom v roku 2008 a od tej doby podstatne vzrástli potreby mal. dieťaťa.
Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P 2/2012, rozhodnutím soc. poisťovne o invalidnom dôchodku G. T., lustráciou zo sociálnej poisťovne na otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo výživné na mal. D. upravené rozsudkom OS Piešťany č. k. 3P/45/2008-103 z 12.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2008. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na D. v sume 2.000 Sk ( 66,39 eur ). V tom čase mala matka netto mesačný príjem v sume 12.000,- Sk ( 398,33 eur), poberala rodinné prídavky na 2 deti spolu v sume 1.080,- Sk (35,849 eur), t.j. spolu 434,179 eur. Otec mal netto mesačný príjem v sume 7.500,- Sk ( 248,95 eur), býval u svojho otca. Obaja rodičia mali okrem D. vyživovaciu povinnosť i k A., ktorá je v súčasnosti už plnoletá. Súd určil vtedy otcovi výživné na A. v sume 3700 Sk.
V súčasnom otec svoj osobný stav nezmenil, ďalšie / nové / vyživovacie povinnosti mu nevznikli. Matka uzatvorila dňa 28.04.2012 manželstvo a dňa 20.9.2012 sa jej z tohto manželstva narodil T., čím jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom a tromi deťmi v obecnom byte v S.. S bývaním majú mesačne výdavky na nájom 214 eur, plyn 60 eur, elektrinu 30 eur, t. j. spolu 304 eur. Matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku od minulého roku a v súčasnosti ho poberá mesačne po 119 eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti mesačne spolu v sume cca 44 eur. Otec na D. posiela mesačne výživné po 66,39 eur. Matka uviedla, že je čiastočne invalidnou pre problémy s chrbticou a počas žitia s otcom detí som sa liečila na psychiatrii. S týmito zdravotnými problémami nemá výdavky. V období podania návrhu na zvýšenie výživného bola na PN ako tehotná, od narodenia syna v septembri 2012 je na rodičovskej dovolenke. Pred rodičovskou dovolenkou bola evidovaná ako nezamestnaná. Do mája pracovala na dohodu a mesačne si privyrobila netto 100 eur. Poberanie rodičovského príspevku i rodinných prídavkov na T. jej vybavuje manžel pracujúci v rakúsku priamo v Rakúsku. Podľa jej slov tráv cca1 rok, než sa listiny vybavia potom jej budú dávky vyplatené i spätne. Podľa jej slvo presnú výšku rodičovského príspevku v Rakúsku nepozná. Jej manžel pracuje v Rakúsku a má netto mesačný príjem podľa jej slov v sume 700 eur, pričom vždy je týždeň doma a týždeň v Rakúsku. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť na deti riadne a včas, ale od podania návrhu v mesiaci júl 2012 do dňa rozhodnutia súdu nemá nedoplatok na výživnom. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec sa s D. nestretáva, naviac jej nič nedáva.
Otec pracuje od 19.03.2012 ako pomocný robotník vo firme Macho Color, s. r. o. Za obdobie od 19.03.2012 do 30.09.2012 mal netto priemerný mesačný príjem v sume 321,67 eur a diéty mesačne 350 eur. Otec k diétam uviedol, že zamestnávateľ ho vysiela pracovať do Nemecka mesačne na 7 - 10 - 14 dní a na deň si tam privyrobí netto 40 eur. Počas práce v Nemecku má ubytovanie zabezpečené, ale stravu si musí celkom sám hradiť. Na stravu v Nemecku miniem denne 15 - 25 eur ( podľa toho, čo kupuje). Jeho práca v Nemecku spočíva v upratovaní stavby. Podľa vyjadrenia otca peniaze od zamestnávateľa ako diéty v Nemecku v celej sume prestravuje. Otec je vyučený obrábač kovov, nemá zdravotné problémy. Podľa jeho slov si hľadal zamestnanie aj na iných miestach, ale nič sa mu nepodarilo nájsť, preto som zase zamestnal u terajšieho zamestnávateľa. Býva v rodinnom dome s priateľkou cca 2,5 roka, pričom rodinný dom patrí jej. Mesačne jej prispieva na elektrinu 60 eur a na stravu 50 - 70 eur ( ako mu to vyjde). Kúria tuhým palivom, preto polovicou prispieva na kúpu dreva. Na začiatku septembra 2012 prispel sumou 100 eur. Keďže drevo skoro minuli, musia ho dokúpiť. Otec nemá okrem D. Y. A. iné vyživovacie povinnosti. Podľa jeho slov výživné na deti platí podľa svojich finančných možností. Súdu uviedol, že ekonómka zamestnávateľa ho informovala, že k 30.11.2012 má výpoveď pre nedostatok práce a on je sezónnym robotníkom. Túto skutočnosť súdu nepreukázal žiadnou relevantnou listinou. Potvrdil, že s deťmi sa nestretáva.
Mal. D. navštevuje 5. ročník ZŠ. Nemá zdrav. problémy. V škole jej za stravu matka platí 20 eur. Nenavštevuje platené krúžky. Do školy dochádza do Piešťan z Trebatíc a denne tam aj späť lístok stojí 50 centov. Mesačne ide o 10 eur. Návrh na zvýšenie matka odôvodnila i tým, že dieťa dospelo, rastie, s čím je spojená i kúpa nových vecí ( XS). Má na ňu vyššie výdavky než na plnoletú A..
Kolízna opatrovníčka považuje návrh na zvýšenie výživného za dôvodný, navrhuje zvýšiť výživné na 90 eur.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane ich rodičov a zistil, že maloleté dieťa úmerne veku vyrástlo a jej potreby sa zvýšili v každom smere. Súd prihliadal na to, že otec si neplní základnú súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne a včas, ale k dňu vyhlásenia rozsudku mal výživné za posudzované obdobie uhradené.
Čo sa týka rodičov, u matky sa zmenil osobný pomer, lebo dňa 28.4.2012 uzatvorila nové manželstvo. Dňa 20.9.2012 jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, ale doposiaľ rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tretie dieťa nepoberá, keďže si to vybavuje v Rakúsku, kde pracuje jej manžel. V čase podania návrhu bola PN pre tehotenstvo. Mesačne poberá čiastočný invalidný dôchodok 119 eur, rodinné prídavky na dve deti po cca 44 eur a výživné na D. 66,39 eur, Nikoletu v sume 122,67 eur. V čase poslednej úpravy výživného mala netto mesačný príjem 398,33 eur a rodinné prídavky na dve deti 35,84 eur. Súd si ustálil, že oproti rozhodovaniu o výživnom v roku 2008 sa príjem matky zvýšil , nakoľko v súčasnosti sa do jej príjmu počíta i s príjmom jej manžela. Čo sa týka otca, tento býva v spoločnej domácnosti v jej rodinnom dome, mesačne jej prispieva na elektrinu 60 eur, na stravu 50 - 70 eur a na kúpu dreva jej v septembri prispel sumou 100 eur. Okrem výživného naviac nič na D. neplatí, nestretávajú sa. Otec žiadny objektívny racionálny dôvod nestretávania sa s dcérou neuviedol. Otec je zamestnaný od 19.3.2012. Za obdobie od 19.03.2012 do 30.09.2012 mal netto priemerný mesačný príjem v sume 321,67 eur a za diéty mesačne 350 eur za niekoľko dní práce v mesiaci v Nemecku, t.j. spolu 671,67 eur. Súd mal z jeho vyjadrenia preukázané, že v súčasnosti otec nemá zdravotné problémy. Z vykonaného dokazovania a listinných dôkazov zistil, že i príjem otca sa podstatne zvýšil. Súd síce automaticky diéty nezahrnul do riadneho príjmu otca, ale prihliadal naň ako na ďalší príjem. Otec avizoval súdu, že dostal informáciu o svojom prepustení ku koncu novembra 2012, ale nakoľko súdu nepreukázal o tejto skutočnosti žiadny listinný dôkaz, súd na jeho tvrdenie neprihliadal. Súd skúmal stav k dňu, kedy vyhlasoval rozsudok a v ten deň bol otec stále v riadnom pracovnom pomere. V konečnom dôsledku pokiaľ otec dostane v skutočnosti výpoveď z pracovného pomeru, nič mu nebráni podať na súd návrh na zníženie výživného pre podstatnú zmenu pomerov na jeho strane spočívajúcu v strate zamestnania.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred 4 rokmi, od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na potreby o štyri roky staršej pomaly dospievajúceho dieťaťa, ktoré má i o mnoho vyššie nároky na obliekanie či hygienu, preto aj zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej od 16.7.2011 ( kedy bol návrh doručený súdu ), ale na sumu 80,- eur mesačne ( nie ňou požadovanú sumu 120 eur ). Súd pri určovaní výšky zvýšeného výživného vychádzal z toho, že na jednej starne sa potreby na dieťa zvýšili, ale na druhej strane skúmal či je v možnostiach a schopnostiach otca navrhnutú výšku výživného 120 eur na D. platiť. Súd musel brať do úvahy i to, že pokiaľ by nebol sumu 120 eur schopný otec platiť, samotné zvýšenie na 120 eur by bolo kontraproduktívne, lebo v konečnom dôsledku by to otec neplatil a mohol by byť trestne stíhaní pre zanedbanie povinnej výživy. Súd pridržiavajúc sa súdnej praxe Krajského súdu v Trnave počítal pri výške výživného z 30% -ného čistého mesačného príjmu otca, deleno počet vyživovacích povinností. Otec má netto mesačný príjem 671,67 eur, pričom 30 % z 671,67 eur je 201,501 eur. Z tejto sumy súd pri návrhu na zvýšenie vychádzal a bral do úvahy , že táto suma má slúžiť na výživu na dve deti. Naposledy v roku 2008 súd určil na D. výživné 66,39 eur a t.č. plnoletú A. 122,81 eur. práve pre terajší príjem otca i dôvodnosť návrhu matky súd zvýšil výživné, ale len na sumu 80eur. Súd prihliadal síce na tvrdenie otca, že jeho mesačné diéty v Nemecku i spotrebuje a jeho tvrdenia, že výživné na deti posiela podľa svojich možností. Ale otec si musí uvedomiť, že maloletej D. matka musí uspokojovať denné potreby ( jedlo, pranie, žehlenie, výchovu,..) pravidelne a nie len podľa jej možností. Otec by sa nemal spoľahnúť, že výchovu a výživu mal. D. bude suplovať terajší manžel matky dieťaťa a preto mu i zvýšil výživné. Je to síce len o sumu 13,61 eur mesačne, ale je to skôr z dôvodu, že otec si musí uvedomiť, že dieťa má v súčasnosti omnoho vyššie potreby než to bolo v roku 2008. Takto určenú výšku výživného / 80 eur/ považuje súd v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale hlavne aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a životná úroveň otca D. nie je v súčasnosti taká, aby mohol na ňu platiť mesačne po 120 eur. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o D. nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd prihliadal i na to, že matka z výživného 66,39 eur v súčasnom období zabezpečí podstatne menej potrieb dieťaťa ako v čase jeho určenia pred 4 rokmi. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletej matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 16.07.2012 a prihliadajúc na to, že matka nemá nedoplatok na výživnom od 16.7.2012, vyčíslil mu zročné výživné za obdobie od 16.7.2012 do 31.10.2012( keďže výživné zvyšoval súd v 15. deň v mesiaci ) v celkovej sume 51,80 eur ( Výpočet: 80 eur -66,39 eur = 13,61 eur je suma zvýšeného výživného na jedno dieťa. Za obdobie od 16. -31.7.2012 v sume 10,97 eur/25deleno 31 x 13,61 eur) , ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 5 eur mesačne ( 9 mesiacov ) a jednej splátke 6,80 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).