Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46T/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovaného S. P., stíhaného pre zločin ublíženie na zdraví v štádiu pokusu podľa k , písmeno b/ , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. septembra 2023 v Pezinku

rozhodol:

Obžalovaného:

S. P., F. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. F. XX, Š.

uznáva vinným, že

15. augusta 2021 v čase okolo 22.00 hod. v byte číslo 1 nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu v Š. F. F. K. XXXX/XX súc pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke so svojím bratom - poškodeným P. P. tohto držiac v ruke sekeru fyzicky napadol, pričom mu čepeľou sekere zaťal do vrchnej časti hlavy, následkom čoho utrpel poškodený P. P. sečnú ranu hlavy v oblasti temennej a záhlavovej kosti vľavo, v dĺžke 4 cm siahajúcu až po okosticu spomenutých kostí, čo si vyžiadalo hospitalizáciu poškodeného a súvisiace lekárske ošetrenie v nemocničnom zariadení,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví § 156 odsek 1 Trestného.

Za to mu ukladá:

podľa s použitím písmeno j/ , , , trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa písmeno a/ , výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.

Podľa súd ustanovuje skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Podľa písmeno a/ súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to: 1 ks sekera z hnedou rúčkou a bronzovou čepeľou.

Podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Podľa písmeno d/ súd ukladá obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické a psychiatrické a podľa určuje formu ochranného liečenia na ambulantnú.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. , Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, spôsobenú škodu vo výške 682,12 eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava podala dňa 18. januára 2022 na Okresnom súde Pezinok obžalobu č. -42 (ďalej len „obžaloba“) na obžalovaného S. P., nar. 17.02.1977 (ďalej aj „obžalovaný“), pre zločin ublíženie na zdraví v štádiu pokusu podľa k , písmeno b/ , ktoré mal obžalovaný spáchať na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe uvedeného súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Splnomocnený zástupca poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 v rámci adhézneho konania na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2022 uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 682,12 eur.

Obžalovaný S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce urobiť vyhlásenie v zmysle .

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa Trestného poporiadku výsluchom obžalovaného, podľa Trestného poporiadku výsluchom svedkov: poškodený - P. P., C. P., E. P., R. P., I. Š., podľa vypočul znalcov: MUDr. Marián Vidiščák, MUDr. Elena Mokrášová, podľa a čítaním listinných dôkazov: znalecký posudok č. 50/2021 z č. l. 229, znalecký posudok č. 31/2021 z č. l. 311, znalecký posudok z č. l. 341, 348, 353 vypracované KaEÚPZ, zápisnica o výsluchu zadržaného podozrivého z č. l. 27-28, zápisnica o obhliadke miesta činu z č. l. 361-365, fotodokumentácia z č. l. 366, zápisnica o vydaní vecí z č. l. 372-373, fotodokumentácia z č. l. 374-377, zápisnica o vydaní vecí z č. l. 378 + fotodokumentácia z č. l. 378, dychová skúška obžalovaného z č. l. 388, dychová skúška poškodeného z č. l. 392, zápisnica o prehliadke tela poškodeného z č. l. 393 + fotodokumentácia z č. l. 396, zápisnica o prehliadke tela obžalovaného z č. l. 399 + fotodokumentácia z č. l. 402, lekárske správy poškodeného z č. l. 405, prepis hovoru p. P.ovej na linku 112 z č. l. 426.

K dokazovaniu

Obžalovaný S. P., F.. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 ku skutku uviedol nasledovné: „Prišiel I. k nám, aby som ho ostrihal, priniesol aj pivo, začali sme popíjať, pred 10-tou hod. asi som pustil hudbu hlasnejšie. Brat vykopol dvere, išiel som ich zavrieť, nahneval som sa, že mi poškodil dvere bol poškodený zámok na dverách, tak zobral som sekeru a chcel som poškodiť dvere jemu, nevedel som, že bol v izbe. Ako som sekal do jeho dverí, dvere sa otvorili a nechtiac som ho udrel. Potom som išiel naspäť do svojej izby a pamätám si ako už len prišla sanitka. Ja som sekal do dverí, ako otvoril dvere skĺzla mi sekera, asi raz som udrel poškodeného, išiel som hneď z izby preč. To, že som udrel P. som zistil tak, že som počul mamu ako volá sanitku lebo som zasiahol brata do hlavy. Zistil som to až od mamy. V mojej izbe bol I., mama bola v obývačke, máme 3-izbový byt. Nebol pri tom nikto, nemal to kto vidieť, I. ležal na mojej posteli opitý, mama ležala v obývačke. V ten deň, som pil od 12-tej pivo 2 alebo 3 kartóny v každom kartóne bolo 6 kusov 0,5 l. fliaš, poprosili sme P. aby nám išiel kúpiť vodku 0,5 l do obchodu, a fľaša Džinu 0,7 l, môj brat v ten deň alkohol nepil lebo šoféroval. Bol som pri zmysloch, vedel som vnímať, bol som opitý, chôdza a koordinácia bola dobrá, mám amputovaný malíček, krívam chodím na preväzy, nemohol som sa skoro ani pohnúť. Slovné konflikty sme s bratom

mali, ale to za hodinku sme sa ospravedlnili, bežné domáce hádky. Chcel som mu vrátiť to, že mi poškodil dvere, nemal som úmysel poškodiť jeho. Pred bytovkou mám altánok zo sekerou si robím triesky. Moje dvere sa nachádzajú z obývačky a P.ove dvere sú z chodby nachádzajúcej sa za obývačkou. Na dvere môjho brata P. je možné vidieť iba z kuchyne. Keď mi brat vykopol dvere nevidel som ho odchádzať, dvere ostali do poli otvorené. Neviem čo ma to napadlo zobrať sekeru, nič iné také som tam nemal. Brat mi vyrazil dvere asi s nohou. Do dverí brata som udrel asi 3-4 krát, s ostrou časťou sekery na vrchnú časť dverí bez konkrétneho úmyslu udrieť na konkrétnu časť dverí.“

Svedok (poškodený) P. P., F.. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že ku skutku došlo v byte nachádzajúcom sa na F., kde býva s mamou a bratom (obžalovaným). Brat tam pil alkohol s kamarátom vo svojej izbe a mal pustenú nahlas hudbu. Keďže to bolo z nedele na pondelok, ľudia bývajúci vo vedľajších bytoch chodia do práce a naviac mama kvôli nahlas pustenej hudbe nemohla pozerať telku, šiel za obžalovaným do ním obývanej izby a povedal mu, aby stíšil hudbu. Reakciou obžalovaného bolo zvýšenie hlasitosti hudby. Poškodený preto znova šiel do izby za obžalovaným, avšak sa mu nepodarilo otvoriť dvere keďže tieto už boli uzamknuté. Následne búchal na dvere a keďže nikto neotváral, tak dvere vykopol. I. (kamarátovi obžalovaného), povedal, aby šiel domov a že ho kľudne aj odvezie. Po tomto sa poškodený vrátil späť do svojej izby. Zrazu počul buchot na dvere ním obývanej izby, vstal z postele, otvoril dvere a len zacítil úder do hlavy - hore do hlavy, pričom však nevie, čím ho obžalovaný udrel do hlavy. Reakciou poškodeného bolo, že išiel za mamou do jej izby a požiadal ju, aby zavolala na linku 112. Po tomto šiel do kúpeľne, opláchol si hlavu vodou a vtedy si všimol, že zranenia nie sú nejako vážne. Išiel teda opäť za jeho mamou s tým, že nemusí volať na linku 112, ona však už zavolala. Poškodený následne vošiel do kúpeľne snažiac sa opláchnuť v sprche, keďže všade bola krv. Bratovi a kamarátovi I. povedal, aby tiež poutierali krv, avšak či to aj spravili, to nevie. Potom prišli policajti a aj sanitka. Záverom poškodený uviedol, že obžalovaný ho neudrel veľkou intenzitou, nespadol na zem, ale chytil si hlavu, tiekla mu krv a cítil na hlave ranu. Na krku mal škrabnuté, ale to ani nevie, ako sa to stalo. Počas toho, ako obžalovaný na neho útočil, mu nič nepovedal a ani sa mu nevyhrážal. Ich vzájomný vzťah je dobrý. Podľa svedka mal obžalovaný vypité a teraz to určite ľutuje. Ďalej na pojednávaní doplnil svoju výpoveď a uviedol ku skutku nasledovné: „On (pzn. obžalovaný) mi chcel rozbiť dvere, lebo ja som mu rozbil dvere, s I. mali vypité, mali hlasno hudbu, mali zamknuté dvere. Nemohol vidieť kam odchádzam, z jeho izby nie je vidieť na moju izbu, ja som potom počul buchot do dverí, pričom keď so ich otvoril pocítil som ranu, zistil som, že mi krváca hlava. Asi 3-4 krát bolo do dverí udreté, potom som sa postavil a otvoril som dvere a ďalším úderom ma zasiahol do hlavy. Ak by ma chcel trafiť tak ma zabije nerátal, že otvorím dvere, chcel rozbiť moje dvere. Neviem kedy zistil, že ma trafil do hlavy, ja som ho odsotil rukou po údere čiže asi hneď. Mama bola v obývačke, ja som bol vo svojej izbe s priateľkou, ktorá išla následne domov, a potom bol v byte S., I. v jeho izbe. Na moju izbu nie je vidieť, p. P. som telefonoval či ma odvezie do BA na šitie hlavy, kedy sa ona o tomto skutku dozvedela. Povedal som jej, že som dostal úder do hlavy, nepovedal som jej od koho, presne si to už nepamätám. Brat s kamarátom popíjali celý deň od rána, ja som im nosil alkohol, 3x som bol asi v obchode, kúpil som im tvrdý alkohol asi 0,5 l vodky, ktorý pili S. a I., I. nevedel vôbec rozprávať a S. sa plietol jazyk. Ja som vypil do obeda asi jedno pivo a po obede asi polovičku piva. Mal som udretú hlavu a ako som ho odsotil preč mal som škrabanec na tvári. Rana bola na vrchu hlavy, asi 4-5 cm. Udieranie na moje dvere znelo ako keby niekto udieral rukou, sú to papierové dvere, dobre som to počul. Keď som počul tento zvuk vstal som a išiel som otvoriť dvere. Nepovedal som pred otvorením dverí nič.“

Svedkyňa C. P., F.. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 využíva svoje právo nevypovedať, pretože obžalovaný je jej syn.

Svedok E. P. F.. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 uviedol, že: „Nepoznám poškodeného, ani obžalovaného ani ich adresu. Vyslaný som bol operačným strediskom v nočných hodinách, na adresu si nespomínam je to niekde pri motokrosovej dráhe v Šenkviciach, oznámenie bolo fyzické napadnutie brata bratom s tým, že jeden z nich mal zaútočiť sekerou a nožíkom, bola tam zranená osoba, na ktorú bol vykonaný útok sekerou do hlavy. Keď sme tam prišli museli sme stiahnuť ešte jednu hliadku z dôvodu vážnosti zákroku čakala nás tam matka, ktorá potvrdila oznámenie, v byte na prvom poschodí sa nachádzal poškodený aj útočník, poškodený mal sečnú ranu na hlave a bodnú ranu na krku od nožíka. Oznamovateľka bola matka, ktorá nás čakala vonku, uviedla, že brat napadol brata. Služobný zákrok sme vyhodnotili tak, že sme zasiahli, oznamovateľka uviedla, že poškodený a útočník sa v byte nachádzajú, nevedela uviesť či sa stále napadajú. Z dôvodu ohrozenia

zdravia a života sme vstúpili do bytu zo súhlasom oznamovateľky. V jednej izieb sa nachádzal poškodený a v inej izbe útočník zo svojim kamarátom, ktorý tam popíjali alkohol. Poškodený vyšiel z izby, nakoľko sme nevedeli kto je poškodený a kto útočník, vyzvali sme poškodeného aby ostal stáť. Keď som vošiel do izby obžalovaného boli vyzvané osoby na držanie rúk nad hlavou a z toho dôvodu že v dosahu oboch osôb obžalovaného a jeho kamaráta boli zbrane: sekera a nožík, kamaráta obžalovaného som chytil za ruky. Tieto osoby ktoré boli v izbe sme vyzvali aby išli do inej izby, nakoľko tam boli zbrane, aby nebola ohrozená aj hliadka a zranenej osobe bola zavolaná zdravotná starostlivosť. Na sekere sa nachádzali stopy od krvi na čepeli. Poškodený mal zranenie na vrchnej časti hlavy, zo spodnej časti brady mal zranenie, poškodený mi povedal, že ho napadol brat. Obžalovaný je diabetik, žiadal si tiež vyšetrenie, zranenia nemal žiadne. Poškodený zhruba uviedol čo sa v byte stalo. Uviedol, že ho bodol brat a sekol mu sekerou do hlavy, jeho kamarát povedal, že sa vzájomne napadli, ale bol pod vplyvom alkoholu. Poškodeného si všimol kolega ako prvého, venoval sa tomu, či nemá pri sebe zbraň, aby neohrozil hliadku, poškodený uviedol, že bol napadnutý, ja pri vstupe do miestnosti kde sedel obžalovaný a jeho kamarát neviem posúdiť kto bol ako opitý, boli tam fľašky alkoholu akého neviem, na reči bolo počuť, že majú vypité, obžalovaný sa ťažšie hýbal vzhľadom na zdravotný stav. Mala tam predchádzať nejaká hádka, neviem či mi to povedala ich mama alebo poškodený, vznikla tam nejaká hádka kvôli hlasnej hudbe. Obe zranenia u poškodeného krvácali, neviem či na krku to nebolo stečené od hlavy, od hlavy po krk bola krv. Na hlave to nebolo moc dobre vidieť. Obžalovaný uviedol, že mali konflikt a napadol brata.“

Svedkyňa R. P., F.. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 uviedla, že: „Neviem nič o tom čo sa tam stalo, prišla som tam až potom. Viem, že boli strašne opitý a že sa tam stala nejaká nehoda. Mne len P. volal, že stala sa nejaká nehoda a vypol telefón, okolo 11-tej. V tom čase som bola P. priateľka, volal mi a povedal R. príď mi pomôcť brat ma napadol, volal som 112, bola som vtedy na chate na Zochovej chate. Keď mi zavolal išla som za ním, trvalo mi to cca do 10 minút. Zistila som že tam úradoval alkohol, prišla som pred bytovku, boli tam policajti. P., že nejaká nehoda sa stala a že boli opitý, že sa stala nejaká nehoda zo sekerou. Poškodený potreboval lieky, aby som mu ich doniesla z bytu, tam ma ale nepustili. Povedal, že brat s kamarátom je opitý, že robili hluk, že sa tam niečo stalo a že má hlavu rozbitú že tam bola nejaká sekera. U P. som si nevšimla žiadne zranenia, mal na druhý deň hlavu obviazanú, keď som prišla bol už v sanitke. Na mieste činu keď som prišla poškodeného som nevidela. Nespomínal mi P. nič, že by sa pred tým hádali.“ Samosudkyňa na odstránenie rozporu svedkyni prečítala úryvok zo zápisnice o jej výsluchu zo dňa 16.08.2021 na č. l. 206 kde uviedla, že na začiatku vzťahu s P. sa s S. často hádali na čo svedkyňa uviedla, že pokiaľ bol S. triezvy bol normálny ale keď sa opil s P. sa hádali. Svedkyňa na otázku súdu či videla niekedy obžalovaného agresívneho uviedla, že agresívny môže byť ktokoľvek, ale že ho nevidela agresívneho. Samosudkyňa na odstránenie rozporu svedkyni prečítala úryvok zo zápisnice o jej výsluchu zo dňa 16.08.2021 č. l. 206 posledný odsek zo znením „... na mňa bol S. P. tiež raz veľmi agresívny. Priviezli ho na moju chatu, bol opitý a vtedy som ho musela vyhodiť odo mňa z chaty. Najprv mi povedal, že „poď ma vyfajčiť, lebo dostaneš na piču“ , tak som ho potom vyhodila. To bolo začiatkom roka 2019, kedy ku mne prišiel S. P. s ďalšími ľuďmi...“, na čo zo strany svedkyni nastalo dlhé ticho, svedkyňa neodpovedala na otázku a dopytovala sa „čo tu riešime“ (svedkyňa bola počas celého výsluchu nervózna) a následne doplnila „no dobre bol na mňa drzí a neviem čo tu riešime“.

Svedok I. Š., F.. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 uviedol, že: „V to ráno som sa išiel k nemu ostrihať, prišiel som k nemu domov okolo 9 hodiny, pozerali sme televízor, kúpili sme si nejaké pivá, potom som zaspal, zobudil som sa až v noci na ulici, čo sa stala tá hádka k tomu sa neviem vyjadriť. Na ulici, keď som sa prebudil boli policajti a R.. Policajti mi povedali čo sa tam stalo, že sa tam stal nejaký incident zo sekerou. Asi mi aj povedali kto koho napadol, bol som opitý, hej povedali mi, že S. napadol brata. Ja si pamätám, že v izbe s obžalovaným sme boli len my dvaja. Pili sme vodku, P. nás viezol do obchodu 3 krát, najskôr sme pili pivá asi 2 kartóny, potom gin a vodku, ktoré boli asi 0,5 l fľaše. Ja som mal gin a obžalovaný vodku, popíjali sme od 10-tej. Do vtedy kedy som zaspal sa nič nestalo. Zaspal som okolo 5-6 -tej. Do vtedy neprišlo k žiadnemu konfliktu, že vraj to bolo až potom, potom som sa prebral až vonku. Keď som bol u obžalovaného v izbe nevidel som žiadnu sekeru, ani nemám vedomosť, že obžalovaný sekeru vlastní, nepočul som ako poškodený vykopol dvere, pri popíjaní sme pozerali film, hudbu sme asi počúvali, už neviem.“

E.. E. R., H.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý v predmetnej trestnej veci vypracoval znalecký posudok č. 073/2021 (č. l. 249-305) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.06.2022 uviedol, že: „poškodený bol zasiahnutý do hlavy na ľavej strane temeno v záhlavovej oblasti,

dĺžka rany bola 4 cm. Poškodený bol odvezený do nemocnice na JIS, pričom bolo pri vyšetrenie a CT zistené, že nebola závažne zranený, rozťatá bola iba koža okostica nebola narušená, bol v nemocnici na pozorovaní, po vyšetreniach sa zistilo, že nebol závažne zranení, že sa jedná o ľahkú ujmu na zdraví, doba liečenia bola 10 dní, ide o veľmi ľahký úraz, môže to byť tak ako vypovedal obžalovaný, že poškodený narazil hlavou na sekeru, intenzita bola nízka, ak by sekol silnejšie musela by byť rozseknutá okostnica a prasknutá kosť, poškodený mohol naraziť na sekeru Ja by som to považoval za náhodný náraz, tá intenzita tam nebola. Rana bola hlboká cca 1cm. Táto rana vznikla buď sekerou alebo nárazom na tvrdú hranu, mohla vzniknúť aj na úder na hranu dverí, nakoľko išlo o ľahké poranenie. Rana bola v oblasti na temene vľavo, poškodený musel byť postavený. Teoreticky sa to mohlo stať ako opísal poškodený avšak musel by byť natočený bokom na dvere pri zásahu sekerou. Mohlo sa to stať aj tak, že poškodený sa opieral ľavou časťou o dvere pokiaľ by sekera prerazila dvere mohlo sa to stať. Poškodená bola iba koža na povrchu hlavy, z medicínskeho hľadiska došlo o povrchové zranenie obdobné ako keď sa niekto poreže. Muselo to byť veľmi nízkej intenzity, dá sa zhodnotiť aj z hľadiska vzdialenosti obžalovaného od poškodeného, či sa poškodený uhýbal údere. Bola to rana vzniknutá nízkou intenzitou. mohlo sa to stať aj tak, že obžalovaný sekal do dverí a keď ich poškodený otvoril nestihol obžalovaný zo sekerou ubrzdiť.“

E.. L. E., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypovedala, že: „Ja som vykonala vyšetrenie obžalovaného v ústave na výkon väzby, kedy som vychádzala z nepreloženej zdravotnej dokumentácie a momentálne nemám informácie o aktuálnom zdravotnom stave obžalovaného. V prípade protitoxikomanickej a protialkoholickej ochrannej liečby uvádzam, že táto má zmysel iba vtedy, ak je pacient motivovaný. V prípade ambulantnej protitoxikomanickej liečby môže pacient existovať vo svojom prostredí a dochádza na ambulantné kontroly , kde ambulantný psychiater v prípade porušenia liečby môže navrhnúť jej zmenu na ústavnú formu. Počas ambulantnej liečby sa ukáže aj motivácia pacienta k liečbe. Obžalovaný trpí závažným somatickým ochorením, má diabetes a je na inzulíne kedy nemá konzumovať alkohol o čom bol obžalovaný poučený. Obžalovaný navštevoval psychiatra E.. J. s ktorým som konzultovala stav obžalovaného pred vypracovaním znaleckého posudku, ktorý sa venoval u obžalovaného stabilizácii afektivity a riešila sa aj otázka požívania alkoholických nápojov a hlavne porúch správania v tejto súvislosti. Podľa môjho názoru by mal obžalovaný vykonávať protialkoholickú liečbu vo vysokošpecializovanom zariadení ako je zariadenie na Hraničnej ulici v Bratislave. Obžalovaný nie je bezprostredne nebezpečný pre spoločnosť v pravom slova zmysle, pretože netrpí takou zmenou psychických funkcií, kedy by obsahom jeho myslenia boli z rozpore s realitou , nemá halucinácie ani bludy, čiže netrpí psychotickou poruchou. Pre spoločnosť môže byť nebezpečný v prípade nedodržania liečby pri poruchách správania v ebrietách. Pokiaľ som uviedla, že u obžalovaného je potrebná protialkoholická liečba vo vysokošpecializovanom zariadení, mala som na mysli ochrannú liečbu ambulantnú. U obžalovaného pokiaľ by nemal až také závažné somatické ochorenie, tak by som ochrannú liečbu ani nenavrhla, pretože obžalovaný je v podstate duševne zdravý človek, ale nakoľko trpí diabetesom, bol opakovane upozornený na to, že nemá konzumovať alkohol. Vzhľadom k jeho ochoreniu mu už bol amputovaný malíček a pokiaľ nie je pacient motivovaný v liečbe, táto nemá zmysel“. V znaleckom posudku č. 50/2021 zo dňa 11.10.2021 (č. l. 229-243) znalkyňa E.. E. konštatovala, že obžalovaný je závislý na alkohole, pričom v čase spáchania skutku sa nachádzal v jednoduchej opitosti, pričom jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené do stredného pásma forenznej významnosti iba jednoduchou opitosťou stredne ťažkého stupňa. Uvedená závislosť u obžalovaného podnecuje sklony ku konfliktnému správaniu a ku konaniu, ktoré nie je v plnej miere podrobené racionálnemu zhodnoteniu. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochrannú protialkoholickú a psychiatrickú liečbu ambulantnú za účelom medikamentózneho tlmenia rysov explozivity. V prípade pokračovania v abúze alkoholu bude totiž u obžalovaného dochádzať k prehlbovaniu jeho depravačného vplyvu na osobnosť obžalovaného.

Zo znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa 22.09.2021 na č. l. 311-332, ktorý vypracovala E.. R. J. znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých vyplýva, že osobnosť obžalovaného je nediferencovaná a emočne nestabilná, alkoholicky depravovaná. Obžalovaný pochádza zo stimulačne chudobného výchovného prostredia v detstve, má nedostatok všeobecných vedomostí, ktoré by mu umožnili optimálnejšie sa orientovať v živote. Zároveň nedostatočná stimulácia emocionálnymi a sociálnymi podnetmi a väzbami v detstve, jeho skúsenosťami z disharmonického prostredia, v ktorom vyrastal, zabrzdila jeho vývin v oblasti sociálnej, racionálnej aj emocionálnej. Aktuálny stav mentálnej úrovne a úroveň pamäťových schopností obžalovaného sú v oblasti subnormy. Myslenie je stereotypné, rigidne, asociačné väzby sú slabé. Zároveň má ťažkosti orientovať sa v

sociálnom prostredí, anticipácia rozvoja sociálnych situácií je slabá, často neúplne chápe význam rozvinutých sociálnych interakcií, nevie ich dostatočne organizovať, štruktúrovať, má tendenciu nesprávne ich vyhodnocovať. Ťažko diferencuje dôležité a nedôležité stimuly, vonkajší svet ho zaplavuje a preťažuje, ľahšie sa tak dostáva do stresu, napätia a jeho správanie je tak často determinované konaním v zmysle znižovania napätia. Správanie často ovplyvňujú jeho neuspokojené túžby a nezdary, schopnosť ovládať impulzy je veľmi slabá, chýba mu potrebný dištanc, nadhľad a tiež mentálna kapacita nevyhnutná na konštruktívne zvládnutie problémových a záťažových situácií. Hodnotový systém obžalovaného je konzumný, so zabezpečovaním jedla, uspokojovaním základných potrieb, ako naučená stratégia jeho prežitia. Obžalovaný má značné adaptačné ťažkosti. Konfliktné situácie má sklon riešiť situačne, zväčša impulzívnym obranným mechanizmom bez nevyhnutnej racionálnej korekcie správania. Škodlivé užívanie alkoholu a psychoaktívnych látok naviac ďalej oslabuje jeho vôľové a rozhodovacie procesy. Aktuálny stav mentálnej úrovne a úroveň pamäti obžalovaného je v oblasti subnormy, obžalovaný netrpí psychickou poruchou v zmysle choroby, nemá narušený kontakt s realitou, čo by mohlo ovplyvniť jeho schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Jeho kritickosť a náhľad na seba a prežité udalosti je však neprimeraný, čo môže viesť ku skresľovaniu alebo zľahčovaniu udalosti. Motivačným pozadím konania obžalovaného je neschopnosť riešiť optimálne autonómne fungovanie, ako aj jeho nediferencovaný, maladaptívny a nezrelý životný štýl spojený s jeho subnormnou mentálnou úrovňou a nedostatočnou podporou v oblasti emocionálnej, racionálnej a sociálnej v období jeho vývoja. Spúšťačmi neprimeraných reakcií v situáciách záťaže, stresu a konfliktov je najmä nadužívanie alkoholu s oslabením rozhodovacích a vôľových mechanizmov v kombinácii už s jeho alkoholickou charakteropatiou. Resocializácia obžalovaného je možná, aj keď' je limitovaná viacerými faktormi.

Zo znaleckého posudku Č.: H.-P.-T.-L.-XXXX/XXXXX W. C. XX.XX.XXXX, na č. 1. 341-347, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie vyplýva, že na zaistenej sekere ako aj na zaistenom nožíku čiernej farby boli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy, pričom iba daktyloskopické stopy zistené na sekere boli vhodné ku skúmaniu, zhoda s kontrolnými odtlačkami obžalovaného však zistená nebola.

Zo znaleckého posudku Č.: H.-P.-T.-L.-XXXX/XXXXX W. C. XX.XX.XXXX, na č. 1. 348-352, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie vyplýva, že vzájomným porovnaním bola zistená druhová (farebná, morfologická a materiálová) zhoda medzi tmavočervenými bavlnenými vláknami, ktoré boli zaistené ako stopa (nečistoty spod nechtov ľavej ruky obžalovaného) a tmavočervenými bavlnenými vláknami tvoriacimi materiál trička poškodeného. Ostatné mikrostopy zaistené na mieste činu neboli znalecky skúmané, keďže sa jedná o odevné zvršky osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.

Zo znaleckého posudku Č.: H.-P.-T.-L.-XXXX/XXXXX W. C. XX.XX.XXXX, na č. 1. 353-360, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie vyplýva, že v profile krvných stôp zaistených z krvavej škvrny na zemi, na dvoch krvavých obväzoch na zemi v kúpeľni, na krvavom obväze v kúpeľni na umývadle, z krvavej škvrny zo zeme v kúpeľni, na modrom tričku nachádzajúcom sa v kúpeľni na zemi, na trenírkach nachádzajúcich sa v kúpeľni na zemi, na mikine nachádzajúcej sa v kúpeľni na zemi, z dvoch sterov z krvavých škvŕn zo zeme v obývacej izbe, z dvoch sterov z krvavých škvŕn zo zeme, kde došlo k fyzickému napadnutiu, zo steru z krvavej škvrny dverí v izbe, kde došlo k fyzickému napadnutiu, ako aj na obliečkach na vankúši i na paplóne bola zistená zhoda s DNA profilom poškodeného P. P.. Na povrchu čepele noža, na povrchu rukoväte noža bol zaistený biologický materiál pochádzajúci od dvoch osôb, pričom profil jednej je zhodný s DNA profilom poškodeného KI. a druhá nestotožnená časť DNA profilu nie je vhodná na individuálnu identifikáciu.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 16.08.2021 z č. l. 361-365 a fotodokumentácie zo dňa 16.08.2021 č. l. 366 vyplýva, že na mieste spáchania trestného činu boli riadne zdokumentované stopy na základe obhliadnutia a následného zdokumentovania miesta činu. Spolu bolo zaistených 20 ks stôp z toho 2 ks. vecné stopy a 18 ks. biologické (daktyloskopické), pričom bolo vyhotovených 46 záberov a záznam o dĺžke 5 m a 20 s.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 16.08.2021 na č. l. 372-373 vyplýva, že poškodený P. P. dobrovoľne vydal: 1ks nohavice, 1 ks opasok, 1 ks pár topánok, 1 ks tielko čierne, 1 ks tričko s dlhým rukávom,

1 ks pár ponožiek, 1 ks čiapka. Uvedené veci sú zachytené fotodokumentáciou u zo dňa 16.08.2021 na č. l. 374-377.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 16.08.2021 na č. l. 378-379 vyplýva, že obžalovaný dobrovoľne vydal: 1ks tričko sivej farby s nápisom, 1 ks pánske nohavice modrej farby, 1 ks pánske trenky, bielej farby s autíčkami,. Uvedené veci sú zachytené fotodokumentáciou zo dňa 16.08.2021 na č. l. 380-382.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 16.8.2021 na č. l. 388 vyplýva, že obžalovaný dňa 16.08.2021 o 00:59:50 hod. mal nameranú hodnotu 0,74 mg/l alkoholu.

Zo záznamu oddychovej skúške zo dňa 16.8.2021 na č. l. 392 vyplýva, že poškodený P. P. dňa XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod. mal nameranú hodnotu 0,00 mg/l alkoholu.

Zo zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonoch - nečistoty spod nechtov, bukálny výter, daktyloskopické odtlačky, fotky osoby - opis zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že poškodený P. P. sa dobrovoľne podrobil obhliadke tela, pričom boli zaistené stopy: č. 1 nečistoty spod nechtov pravej ruky (foto č. 18), č. 2 nečistoty spod nechtov ľavej ruky (foto č. 18), č. 3 - bukálny výter. Uvedená prehliadka tela je zachytená fotodokumentáciou zo dňa 16.08.2021 na č. l. 396-398.

Zo zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonoch - nečistoty spod nechtov, bukálny výter, daktyloskopické odtlačky, fotky osoby - opis zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že obžalovaný sa dobrovoľne podrobil obhliadke tela, pričom boli zaistené stopy: č. 1 bukálny výter (foto č. 21), č. 2 daktyloskopické odtlačky (foto č. 22), č. 3 nečistoty spod nechtov pravej ruky (foto č. 23), č. 4 nečistoty spod nechtov ľavej ruky (foto č. 24). Uvedená prehliadka tela je zachytená fotodokumentáciou zo dňa 16.08.2021 na č. l. 402-404.

Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 16.08.2021 na č. l. 405, ktoré zhotovil MUDr. Marek Štefánik vyplýva, že poškodený P. P. uviedol, že bol napadnutý sekerou čo zodpovedá objektívnemu nálezu - sečná rana hlavy.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento ma 2 záznamy, kedy bol odsúdený tuzemskými súdmi. Konkrétne mal súd preukázané, že obžalovaný bol odsúdený: 1/ Okresným súdom Bratislava vidiek, rozhodnutím sp. zn. zo dňa 8.11.1996, právoplatným dňa 8.11.1996 - bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin krádeže, na páchateľa sa (obžalovaného) hľadí, akoby nebol odsúdený; 2/ Okresným súdom Pezinok, rozhodnutím sp. zn. zo dňa 10.4.2002- bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky za trestný čin ublíženia na zdraví, obžalovaný sa osvedčil 4.4.2006.

Z lustrácie Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam o spáchaní priestupku alebo správneho deliktu.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií

Rozsudkom č. k. -476 zo dňa 17.06.2022 uznal tunajší súd obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písmeno a/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, a okrem toho tiež trest prepadnutia vedci a ochranné liečenie protialkoholické a psychiatrické ambulantnou formou.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. -509 zo dňa 08.02.2023 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Tr. zákona, že pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby, nie je možné tento znak použiť ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku, s tým, že zákonom vyžadovaná súvislosť spáchaného trestného činu s postavením chránenej osoby je skutkovým zistením, a teda musí byť súčasťou popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Ďalej konštatoval, že táto súvislosť odôvodňujúca naplnenie znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v skutkovej

vete obžaloby a ani výrokovej časti napadnutého rozsudku vyjadrená nie je. V ďalšom odvolací súd poukázal na vady konania pred tunajším súdom a zaviazal ho vec znovu prejednať a rozhodnúť.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2023.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu a že tento skutok spáchal práve obžalovaný. Súd však dospel k inej právnej kvalifikácii skutku, pričom dospel k záveru, že tento skutok je potrebné kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa .

Súd pri posudzovaní spáchaného skutku a následného hodnotenia právnej kvalifikácie primárne vyhodnotil, že u poškodeného P. P. došlo k ujme na zdraví a zraneniam, ktoré boli spôsobené inou osobou. Tieto skutočnosti preukazujú jednak svedecké výpovede, výpoveď poškodeného, fotodokumentácia k Zápisnici o prehliadke tela poškodeného, lekárska správa o vyšetrení poškodeného a najmä znalecký posudok vypracovaný E.. R.. Tieto dôkazy taktiež jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú aj spôsob vzniku zranení poškodeného, a to úderom čepele sekery do vrchnej časti hlavy poškodeného. Z výpovede obžalovaného ako aj poškodeného vyplynulo, že ujma na zdraví poškodeného vznikla jednoznačne konaním obžalovaného. Úlohou súdu bolo ďalej vyhodnotiť či konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby, resp. či je možné ho podradiť pod skutkovú podstatu iného trestného činu. Preto bolo nevyhnuté najskôr vyhodnotiť formu zavinenia konania obžalovaného.

Obžalovaný aj poškodený na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdili, že konanie obžalovaného nebolo úmyselné, že jeho úmyslom malo byť iba rozbitie dverí poškodenému ako odplata za to, že poškodený obžalovanému pred tým vykopol dvere do jeho izby, čím ich poškodil, čomu všetkému mala predchádzať vzájomná výmena názorov ohľadne hlasnej hudby v izbe obžalovaného a celodenné popíjanie alkoholu obžalovaného s jeho kamarátom - svedkom I. Š., ktorý si na nič nepamätal, lebo v čase skutku spal. Poškodený vypovedal, že úder do jeho hlavy nebol veľkej intenzity, a že pred ním počul buchot na dvere, ktorý znel ako keby niekto do dverí udieral päsťou. Z výpovede svedka E. P. vyplýva, že obžalovaný k útoku na brata uviedol, že mali konflikt a brata napadol. Poškodený svedkovi uviedol, že mu brat udrel sekerou do hlavy. Svedkyňa R. P. vypovedala, že keď jej volal poškodený uviedol: R. príď mi pomôcť brat ma napadol. Po vyhodnotení týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti je zrejmé, že výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola účelová v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za skutok, a tiež to, že výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní vyznieva prinajmenšom nevieryhodne v snahe pomôcť bratovi - obžalovanému v tomto konaní. Z vyššie uvedeného je podľa súdu preukázané, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu ( preukázané jednak jeho výpoveďou ako aj záznamom z dychovej skúšky) po tom, ako mu brat vykopol a poškodil dvere na jeho izbe vzal sekeru a išiel za bratom v úmysle pomstiť sa za toto bratove konanie. Keď prišiel obžalovaný ku dverám poškodeného na tieto zabúchal päsťou, čo potvrdil aj poškodený pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že počul búchanie do dverí päsťou, pričom obžalovaný použil sekeru až keď sa dvere pootvorili a vtedy zasiahol svojho brata do hlavy. Následne po útoku sa dvere na izbe poškodeného zatvorili a obžalovaný išiel naspäť do svojej izby. Toto konanie obžalovaného malo formu nepriameho úmyslu, pretože obžalovaný smerujúc k bratovi do izby so sekerou v ruke, ktorou sa zahnal na dvere obžalovaného vedel, že nakoľko na dvere brata zabúchal, tieto môže brat otvoriť a bratovi môže s predmetnou sekerou spôsobiť ujmu na zdraví, s čím bol vzhľadom na použitú sekeru jednoznačne uzrozumený.

Zásadným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní bola výpoveď znalca E.. R.P., ktorý objasnil zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené, ako aj to, že sa v tomto prípade nejednalo o ťažkú ujmu na jeho zdraví, ale najmä skutočnosť, že útok zo strany obžalovaného bol nízkej intenzity. Táto skutočnosť potom mala za následok záver súdu o tom, že skutok obžalovaného nie je možné právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa , , pretože zo spôsobu konania obžalovaného nemožno prijať ten záver, že konal v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Súd taktiež po vykonanom dokazovaní nemohol prijať záver, že konanie obžalovaného smerovalo k dokonaniu tohto trestného činu, vzhľadom už k spomenutej nízkej intenzite útoku ako

aj k tomu, že po zasiahnutí poškodeného sekerou do hlavy odišiel a vrátil sa do svojej izby. Spôsob konania obžalovaného však podľa súdu nasvedčoval záveru, že obžalovaný konal v úmysle spôsobiť ujmu na zdraví poškodeného - svojho brata ako odplatu za poškodené dvere, a preto tento skutok právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa .

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, a teda spôsobenej ujmy na zdraví poškodeného, ale tiež v úmysle obžalovaného ako aj použitej zbrani - sekera. Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - že pred spáchaním skutku viedol riadny život a žiadnu priťažujúcu okolnosť, takže mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v , t. j. na 6 až 18 mesiacov. Pokiaľ ide o zistenú poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, túto súd vyhodnotil z vykonaného dokazovania - lustrácií obžalovaného, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dva krát súdne trestaný, avšak v prvom prípade sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený - odsúdenie z roku 1996 za prečin krádeže, a v druhom prípade bol v roku 2002 odsúdený za zločin ublíženia na zdraví. Vzhľadom k tomu, že od posledného odsúdenia odsúdeného po spáchaný skutok ubehlo takmer 20 rokov, počas ktorých sa nedopustil žiadneho trestnoprávneho konania, nemal záznam v evidencii priestupkov a správnych deliktov, mal súd za to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Vzhľadom na odstup času od spáchania zločinu ublíženia na zdraví má súd v tomto prípade za to, že u neho už platí zákonná fikcia neodsúdenia, a preto mu nepričítal priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zákona. Súd však prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa už dopustil úmyselného ublíženia na zdraví a s poukazom na uvedené a všetky okolnosti spáchaného skutku mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda v polovici upravenej trestnej sadzby, ktorý trest vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného považuje súd za dostatočne represívny i preventívny. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, a osobu obžalovaného a zistenú poľahčujúcu okolnosť dospel k záveru, že obžalovanému je možné v zmysle výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, nakoľko sa domnieva, že vzhľadom k okolnostiam prípadu a doterajší život obžalovaného nie je trest odňatia slobody nevyhnutný. Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť , pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v ( 1 rok až 5 rokov,) bude potrebné obžalovanému skúšobnú dobu určiť v dolnej polovici takto daného rozpätia v trvaní 12 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na osobu obžalovaného dostatočne preventívna a postačujúca, tiež s poukazom aj na uložené ochranné liečenie. Súd obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže potreba tohto ochranného opatrenia vyplynula z výpovede znalkyne a oboznámeného znaleckého

posudku č. 27/21 E.. L. E., z ktorého je zrejmé jeho škodlivé užívanie alkoholu s poukazom na jeho somatické ochorenia a poruchy správania v súvislosti s užívaním alkoholu obžalovaným. Obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom alkoholu, ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku - v jednoduchej opitosti, pričom jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené do stredného pásma forenznej významnosti iba jednoduchou opitosťou stredne ťažkého stupňa. Uvedená závislosť u obžalovaného podnecuje sklony ku konfliktnému správaniu a ku konaniu, ktoré nie je v plnej miere podrobené racionálnemu zhodnoteniu. S poukazom na výpoveď znalkyne považuje súd ambulantnú formu za dostatočnú.

Obžalovanému súd podľa uložil aj trest prepadnutia veci- 1 ks sekera z hnedou rúčkou a bronzovou čepeľou, pretože túto vec obžalovaný použil na spáchanie trestného činu. Jej vlastníkom sa stáva Slovenská republika.

K výroku o náhrade škody

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si v rámci adhézneho konania riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorú presne špecifikovala sumou 682,12 eur, súd preto v súlade s ust. zaviazal obžalovaného i k náhrade škody spôsobenej poškodenej za náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému P. P..

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.