Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_20C-126-2012.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/126/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, JUDr. Marek Kotora ako sudca, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., IČO: 36211222, Mlynská 31, 042 91 Košice proti žalovanej v 1. rade: M. žalovanej v 2. rade: P., žalovanej v 3. rade: E., žalovanému vo 4. rade: BQ., o zaplatenie 743,65 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 743,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, ako aj trovy tohto konania.
Poukazoval na to, že na základe prihlášky na odber elektriny v malom zo dňa 3.12.1968 odberal odberateľ JF. elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste I. číslo elektromera XXXXXXX. Platby za dodávku elektriny sa uskutočňovali formou mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny.
Spotrebu elektriny na predmetnom odbernom mieste za obdobie od 15.2.2008 do 7.11.2008 vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2008 na sumu 743,65 EUR s lehotou splatnosti do 31.12.2008.
Pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky žalobca zistil, že odberateľ zomrel dňa 17.6.1997. Na základe vyžiadania údajov z U. žalobca zistil, že po smrti JF. v období od 15.2.2008 do 7.11.2008 kedy dlh vznikol boli prihlásení na trvalý pobyt a bývali deti odberateľa a to M.Nakoľko po smrti odberateľa B. bol odber elektriny vykonávaný bez zmluvy žalobca si uplatňoval voči nim zaplatenie sumy 743,65 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podotkol, že žalovaný v 1. až 5. rade nereagovali ani na predžalobné upomienky zo dňa 18.10.2010 a 2.6.2011.
Žalovaní v 1. až 4. rade na pojednávaní konanom dňa 15.11.2011 s podaným návrhom nesúhlasili. Zároveň vzniesli námietku premlčania predmetného nároku. Takisto uviedli, že dom na adrese I. vyhorel niekedy na jeseň roku 2007.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Návrhom zo dňa 21.12.2011, ktorý žalobca podal na tunajší súd dňa 28.12.2011 si žalobca voči žalovaným v 1. až 5. rade uplatňoval zaplatenie sumy 743,65 EUR. V konaní súd zistil, že pôvodne označený žalovaný v 4. rade V. zomrel dňa 24.7.2011, t.j. ešte pred podaním žaloby na súd. Preto súd v súlade s ust. § 103 a 104 Občianskeho súdneho poriadku a § 19 Občianskeho súdneho poriadku uznesením č.k. 20C/50/2012 zo dňa 6.7.2012 konanie zastavil v spojitosti s opravným uznesením č.k. 20C/50/2012 zo dňa 1.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2012. Nárok žalobcu voči ostatným žalovaným vylúčil na samostatné konanie.
Z prihlášky k odberu elektriny v malom č. 95786 zo dňa 2.12.1968 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že V. bez uvedenia dátumu narodenia bol prihlásený na odber elektriny v obci I.
Z faktúry za elektrinu za obdobie od 15.2.2008 do 7.11.2008 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že žalobca vystavil B. faktúru za odber elektrickej energie za predmetné obdobie s dátumom vyhotovenia 17.12.2008, s dátumom splatnosti 30.12.2008 vo výške 22.402,50 Sk (743,63 EUR).
Zo správy Obecného úradu I. (č.l.16 spisu) súd zistil, že na základe listu žalobcu mu boli oznámené údaje obyvateľov obce, ktorí na adrese I. od 15.2. do 7.11.2008 bývali a to P. 13.7.1948, t.č. žijúca Sečovce Kpt. Nálepku č. 485/10, P. pričom nie je však známe, či v daných obdobiach sa nachádzal v obci Horovce, lebo už viac rokov žije vo Vranove nad Topľou bez prihlásenia.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
Účelom právnej úpravy ustanovenia § 451 a následne Občianskeho zákonníka je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom je ten v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, teda na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať buď vo veciach, alebo výkonoch, ako aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.
Zákon vo svojom ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a to plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Právny dôvodom od začiatku neexistoval napr. v prípade poskytnutia zálohy
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte nebola uzavretá. O takéto bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade ak niekto omylom poskytne plnenie inému voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu.
Za plnenie kde právny dôvod odpadol možno považovať napríklad plnenia, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostali potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie. Za takéto plnenie možno považovať aj prípad uzavretia dohody o obstaraní veci, zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila.
V zmysle ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka je určené, ktorý subjekt je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Touto osobou je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Môže ísť o fyzickú, alebo právnickú osobu, ako aj štát.
Zákonodarca dôsledne uplatňuje zásadu spočívajúcu v tom, že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného. Aj v prípade, že ide o osobu na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané a nemožno ju zistiť štát sa stáva náhradným subjektom oprávneným požadovať vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia.
Rozsah a obsah reštituovaného plnenia je založený na princípe uvedenia do predchádzajúceho stavu a týka sa všetkých skutkových podstát na základe ktorých môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t.j. to o čo sa povinný obohatil sa musí vrátiť v rovnakom rozsahu a zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté. Ide vlastne o predmet bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného charakteru.
Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v odseku 1) a objektívnu ( v odseku 2). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa najneskôr premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo s výnimkou úmyselného bezdôvodného obohatenia, kedy sa právo premlčí za desať rokov.
*
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.12.2011 domáhal vo voči žalovaným zaplatenia sumy 743,65 EUR spoločne a nerozdielne a to z toho dôvodu, že dodával na adresu Horovce č. 112 elektrickú energiu aj v období od 15.2.2008 do 7.11.2008, pričom cena odobratej elektrickej energie za dané obdobie predstavovala výšku 22.402,50 Sk (743,63 EUR).
Uviedol, že voči žalovaným v 1. až 4. rade si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy v zmysle ust. § 451 a násl. Občianskeho zákonníka z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže podľa správy obecného úradu Horovce žalovaní, ako potomkovia Juraja Redaia, ktorému dodával elektrickú energiu na odberné miesto Horovce č. 112 na základe zmluvného vzťahu túto odoberali žalovaní v 1.-4.rade, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili.
Žalovaní v 1. až 4. rade vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd musel touto námietkou v súlade s ust. § 100 Občianskeho zákonníka zaoberať
Zároveň žalovaní namietali aj tú skutočnosť, že nebývali na predmetnej adrese Horovce č. 112 v žalovanom období, t.j. od februára do novembra 2008 z dôvodu vyhorenia rodinného domu na adrese Horovce č. 112 niekedy na jeseň roku 2007. Tento bol neobývateľný a nemohli teda ani využívať elektrickú energiu a mali za to, že oni nemohli odoberať elektrickú energiu.
V zmysle ust. §107 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba do dvoch rokov odkedy nastala skutočnosť oprávňujúca začiatok plynutia premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia lehota - dvoch rokov, plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre plynutie objektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 15.2.2008 a plynula až do 7.11.2008, t.j. obdobie počas ktorého malo podľa tvrdenia žalobcu na strane žalovaných dochádzať k bezdôvodnému obohateniu.
Nároky z titulu bezdôvodného obohatenia treba posudzovať za jednotlivé kalendárne dni kedy k bezdôvodnému obohateniu dochádza, t.j. kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných podľa tvrdenia žalobcu malo dochádzať.
Pre posudzovanie plynutia bezdôvodného obohatenia je časovou mernou jednotku - jeden deň, keďže každým dňom dochádza k čerpaniu pôžitkov plynúcich z bezdôvodného obohatenia K bezdôvodnému obohateniu dochádza každým dňom jeho plynutia a teda aj k uplynutiu premlčacej doby dochádza každým dňom.
Premlčacia lehota (objektívna) z pohľadu žalovaného obdobia (od 15.2.2008 do 7.11.2008) uplynula dňom 7.11.2011 (2008 + 3 roky). Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 28.11.2011. Žalobca si teda uplatnil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 a násl. Občianskeho zákonníka) po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, keďže táto v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 7.11.2011 a žaloba bola podaná na súd po jej uplynutí t.j. až dňa 28.11.2011. Preto súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalobcovho nároku.
Keďže súd zamietol návrh z dôvodu premlčania v ďalšom sa nezaoberal námietkami žalovaných v 1. až 4. rade poukazujúci na to, že oni neodoberali predmetnú elektrickú energiu na odbernom mieste Horovce č. 112 počas žalovaného obdobia, keďže ešte na jeseň roku 2011 dom na adrese Horovce č. 112 vyhorel a bolo nemožné teda predmetnú elektrickú energiu na danom odbernom mieste odoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný aj keď bol v konaní úspešní si trovy konania neuplatnili. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že im ich nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.