Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-170-2012.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/170/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., Ž. XX, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Košiciach, Bukureštská 12, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 24.07.2012, č.k. 39C/272/2009-129 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 15,93 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 663,92 eur, z čoho suma 647,42 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 16,50 eur predstavuje iné trovy, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právnej zástupkyne žalovaného.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil hodnotiac náhradu trov konania v súvislosti s prípadnou aplikáciou § 150 O.s.p. tak, ako mu to uložil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10.10.2011 č.k. 4Co/166/2011-108, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 11.03.2011 č.k. 39C/272/2009 vo výroku o trovách konania.
Uviedol, že žalobca bol v konaní voči žalovanému neúspešný v celom rozsahu, t.j. vo vzťahu ku všetkým ním uplatňovaným nárokom voči žalovanému. Preto v danom prípade bolo treba rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy neúspešný žalobca v tomto konaní je povinný nahradiť trovy konania voči úspešnému žalovanému. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa na to, aby nepriznal žalovanému náhradu trov konania. v prvom rade uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že konštatovanie krajského súdu v Košiciach v rozsudku zo dňa 6.4.2009, č.k. 5Co/20/2009-251 o tom, že vykonanie stavebných úprav žalovaného v 2. rade (C. T., T. T. XX, P.) spôsobilo aj to, že už pivnicu č. 38 nemožno vypratať a vrátiť ju do pôvodného stavu a v stave spôsobilom odovzdať ju na užívanie žalobcovi, nie ej samo o sebe dôvodom na to, aby z toho dôvodu nebolo možné priznať náhradu trov konania žalovanému (na začiatku konania v pozícii žalovaného v 1. rade) a to z dôvodu, že súd vo svojom rozsudku zo dňa 11.03.2011 konštatuje „ že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že skutočnosť, že žalobcovi zaniklo právo nájmu k predmetnému pivničnému boxu č. 38 v dôsledku vykonania stavebných úprav a zmien treťou osobou, ktorú svojim správaním, resp. nečinnosťou spôsobil aj sám žalobca (jednak umožnil jej užívanie inou osobou, jednak po dobu, kedy pivnicu neužíval, nezaujímal sa a priebežne nekontroloval stav pivnice a takýmto spôsobom ju podľa potreby nezabezpečil napríklad pred obsadením inou osobou, pričom samotná obrana žalobcu spočívajúca v tom, že on tento pivničný box riadne uzamkol na začiatku v čase, keď mu bola pivnica odovzdaná, zrejme neobstojí), možno z uvedeného vyvodiť, že žalovaný sa zbavil tejto všeobecnej zodpovednosti, pretože v konaní bolo preukázané, že škodu nezavinil. Túto zavinili svojim konkrétnym správaním jednak pán C.I. T. a jednak aj sám žalobca, pričom miera zavinenia na strane pána T. a žalobcu je v tomto prípade právne irelevantná.“ Z uvedeného vyplýva, že dôvod, pre ktorý Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím nezaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči úspešnému žalovanému v 2. rade (C. T.) nie je aplikovateľný súčasne voči úspešnému žalovanému, ktorý daný stav nezavinil, naopak sám žalobca svojou pasivitou a nečinnosťou sa spolupodieľal na tom, že predmetná pivnica zanikla.
Uviedol, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal, aké sú jeho osobné, majetkové a finančné pomery, keď iba tvrdil, že jeho celková finančná situácia je zlá s poukazom na to, že je nezamestnaný, bez príjmu. V tomto smere súd poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca preukázal súdu, že je nezamestnaný, toto svoje tvrdenie hoci aj preukázané, nedoplnil o povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vo vzťahu k svojim celkovým, osobným, finančným a majetkovým pomerom. Právna zástupkyňa napriek výzve súdu na doplnenie reagovala oznámením a čestným prehlásením žalobcu, že jeho majetkové pomery sa nezmenili. Súd preto disponuje iba údajom žalobcu, že je nezamestnaný, pričom svoje predchádzajúce pracovné pomery musel ukončiť pre svoje dlhotrvajúce zdravotné problémy a že jeho celková finančná a majetková situácia je teda zlá. Uvedené však ešte nemusí svedčiť o celkových zlých majetkových a osobných pomeroch z dôvodu, že súdu nie sú známe jeho ďalšie pomery, napr. či nemá iný príjem, či disponuje určitou finančnou čiastkou, či už v hotovosti alebo na účte, či je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vyššej hodnoty, či má nejaké vyživovacie povinnosti a pod. uvedené skutočnosti však žalobcu súdu nepreukázal a preto súd nemal preukázané, že by pomery žalobcu odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Ďalej uviedol, že žalobca bol o začiatku konania zastúpený advokátom, počas celej doby súdneho konania nežiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a v konaní, ktoré celkovo trvalo od roku 2003 do roku 2011 (t.j. vrátane vylúčeného nároku) bol postupne neúspešný, keď vzhľadom na priebeh konania musel počítať aj s možnosťou celkového neúspechu v konaní (resp. s neúspechom vo väčšom pomere), pre ktorý prípad by mal podľa výsledku konania žalovaný nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich najmä z trov právneho zastúpeniam keďže žalovaný bol tiež od začiatku konania zastúpený advokátom a jeho zastúpenie trvalo až do ukončenia súdneho sporu a preto logicky trovy žalovaného za celú dobu trvania súdneho sporu (t.j. vrátane pôvodného konania 31C/34/2003) by „narástli“ na nemalú čiastku.
Napokon uviedol, že ani z postoja žalobcu v predmetnom konaní, ktoré sa začalo viesť v roku 2003 a bolo čo do merita veci s konečnou platnosťou právoplatne ukončené v roku 2011 nemožno vyvodiť záver o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa, naopak žalovaný, ktorému súd nepripisuje zodpovednosť za to, že pivničný box č. 38 pôvodne pridelený žalobcovi zanikol, napriek tomu urobil ústretový krok voči žalobcovi a ponúkol mu do nájmu náhradný pivničný box, čo však žalobca odmietol.
Podľa názoru súdu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že predmetom konania bolo niekoľko nárokov (vrátane konania sp.zn. 31C/34/2003), pričom súd rozhoduje o trovách konania vo vzťahu k celému konaniu a preto v danom prípade nejde o tzv. drobný spor, pre ktorý prípad by súd mohol aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa priznal úspešnému žalovanému trovy konania v plnej výške tak ako boli vyčíslené v podaní zo dňa 11.03.2011. Tieto predstavujú :
1/ sumu 110,14 eur titulom trov právneho zastúpenia komerčným právnikom JUDr. R. R. za 2 úkony právnej pomoci á 1.531,- Sk (prevzatie a príprava z r. 2003, písomné podanie vo veci samej z 10.10.2003), 2x režijný paušál á 128,- Sk podľa § 16 ods. 1 písm. a/, c/, § 13 ods. 1, ods. 6, § 19 ods. 3, § 17 ods. 4 vyhl. č. 591/2002 Z.z. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci,
2/ sumu 420,32 eur titulom právneho zastúpenia advokátkou JUDr. I. A. za 1 úkon právnej služby vo výške 1.610,- Sk (prevzatie a príprava z 1.4.2004) podľa § 16 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1, ods. 6, § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 1 úkon právnej služby vo výške 1.404,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 13.10.2005) a režijný paušál vo výške 150,- Sk, za 2 úkony právnej služby á 1.510,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 12.01.2006 a dňa 23.03.2006), za 1 úkon právnej služby vo výške 377,50,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 8.06.2006, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) a 3 x režijný paušál á 164,- Sk, za 1 úkon právnej služby vo výške 1.621,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 13.04.2007) a režijný paušál 178,- Sk, za 2 úkony právnej služby á 1.715,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 10.09.2008 a dňa 17.10.2008) a 2x režijný paušál 190,- Sk, podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 4. § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2009,
3/ sumu 69,40 eur titulom trov právneho zastúpenia advokátkou JUDr. I. A. za 2 úkony právnej služby á 21,58 eur (t.j. počítané z vylúčeného nároku 7.483,30,- Sk, za 1 úkon právnej služby vo výške 5,38 eur (účasť na pojednávaní dňa 25.9.2009, dňa 21.10.2009 a dňa 12.11.2009, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku), 3 x režijný paušál á 6,95 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 5, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010,
4/ sumu 23,55 eur titulom trov právneho zastúpenia advokátkou D.. I. A. za 1 úkon právnej služby vo výške 16,60 eur za podané odvolanie zo dňa 23.11.2009 (t.j. počítané= z hodnoty 76,45 eur) a 1x režijný paušál v hodnote 6,95 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010,
5/ sumu 24,01 eur titulom trov právneho zastúpenia advokátkou D.. I. A. za účasť na pojednávaní konanom dňa 11.03.2011 vo výške 16,60 eur a režijný paušál 7,41 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení,
6/ sumu 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie zo dňa 23.11.2009, t.j. spolu trovy konania vo výške 663,92 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 647,42 eur a iné trovy vo výške 16,50 eur, ktoré trovy súd uložil zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalovaného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní, keď žalovanému priznal náhradu trov konania spolu vo výške 663,92 eur a to z dôvodu, že v predmetnom prípade existujú a boli dokázané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1. O.s.p.. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením súdu, že žalobca dostatočne nepreukázal svoje osobné, majetkové a finančné pomery. Má za to, že k ich preukázaniu predložil dostatok dôkazov: potvrdenie ÚPSVaR Košice I o zápise, Rozhodnutie ÚPSVaR Košice I o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Potvrdenie Arcidiecézy charity Košice o práceneschopnosti žalobcu. Týmito dôkaznými materiálmi preukázal, že žalobca je v súčasnosti evidovaný ako nezamestnaný a svoj predchádzajúci pracovný pomer musel v spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. a Arcidiecéznej charite Košice ukončiť pre svoje dlhotrvajúce zdravotné problémy, z čoho vyplýva jednoznačne, že finančná a majetková situácia žalobcu je zlá, keďže nemá žiaden príjem zo závislej ani podnikateľskej činnosti. Je toho názoru, že zlá životná situácia žalobcu (t.j. dlhodobé zdravotné problémy, pre ktoré sa nemôže zamestnať) je postačujúca na preukázanie jeho celkových zlých majetkových a osobných pomerov. Uviedol, že je predsa logické, že ak žalobca dokázal, že nemá žiaden príjem, musí byť v zlej finančnej a majetkovej situácii. Ďalej uviedol, že nepopiera, že mu bola ponúknutá náhradná pivnica, avšak táto sa nachádza v inom vchode, ako je žalobcov nájomný byt, pričom z povahy pivnice ako príslušenstva bytu vyplýva, že príslušenstvo bytu má slúžiť tomuto bytu a preto, ak by žalobca užíval pivnicu niekde úplne inde a ďaleko od svojho bytu, nenaplnil by sa vyššie uvedený účel. Napokon uviedol, že poukazuje a trvá na odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.04.2009, sp.zn. 5Co/20/2009.
Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii podmienok v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v uznesení č.k. 4Co/169/2011-108 zo dňa 10. októbra 2011 posúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. zisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, na postoj účastníkov v samotnom konaní a skúmal aj otázku, či okolnosti danej veci nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. a z týchto správne uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
Pokiaľ ide o okolnosti prejednávanej veci ani odvolací súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal inak úspešnému žalovanému náhradu trov konania.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj pokiaľ sa jedná o osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu. Tento v konaní deklaroval síce, že je nezamestnaný, a že svoje predchádzajúce zamestnanie musel ukončiť pre svoje dlhotrvajúce zdravotné problémy, ale na základe uvedeného, ako správne súd prvého stupňa uviedol ešte nemožno uzavrieť, že celková finančná a majetková situácia žalobcu je zlá. Správne súd prvého stupňa v tomto smere uviedol, že žalobca mal povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania a túto si aj napriek výzve súdu adresovanú jeho právnej zástupkyni, ktorá iba uviedla, že majetkové pomery žalobcu sa nezmenili, nesplnil.
Na druhej strane nepriznaním náhrady trov žalovanému by došlo k neoprávnenému zásahu do jeho majetkových práv. Žalovaný je správcom bytového domu Berlínska 25 v Košiciach. Trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, by bol povinný zaplatiť právnemu zástupcovi, pričom by na tento účel musel použiť finančné prostriedky z účtu predmetného bytového domu, ktorého vlastníci a nájomníci jednotlivých bytov nedali príčinu k tomuto sporu a žalovaný ako jeho správca bol pritom v predmetnom konaní úspešný.
Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v uznesení súdu prvého stupňa odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.