Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-79-2012.pdf
PDF · 106.8 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľky: U. R., Q. XX.XX.XXXX, W. U. W. XX, U., občan SR, prechodne bytom R. XX, U., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Darinou Tomčovou, AK so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, proti odporcovi: D. R., Q. XX.XX.XXXX, U. G. XXX, U., občan SR, o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd určuje vyživovaciu povinnosť odporcu na plnoletú navrhovateľku U. R., Q. XX.XX.XXXX v sume 200,- eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2012, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2012 do 15.11.2012 vo výške 800,- eur je odporca povinný zaplatiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 30.03.2012 sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporcu na svoju osobu, a to vo výške 300,- eur mesačne od podania návrhu, pričom zameškané výživné bude odporca povinný uhradiť navrhovateľke jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej rodičia sú v súčasnosti v rozvodom konaní, pričom odporca opustil spoločnú domácnosť, v ktorej žil spolu s navrhovateľkou a jej matkou v roku 2010. Do novembra roku 2011 prispieval odporca navrhovateľke dobrovoľne na jej výživu sumou 100,- eur mesačne a následne do apríla roku 2012 si svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil. Od apríla roku 2012 prispieva na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne. Iným spôsobom si odporca svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní. Navrhovateľka je študentkou strednej školy a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, z ktorého dôvodu je výživou závislá na svojich rodičoch, ktorí sú povinní ju vyživovať až do dobu pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Všetky nevyhnutné náklady
na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky znáša v prevažnej miere jej matka, ktorá sama uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu, náklady na stravu svoju i navrhovateľky, cestovné výdavky navrhovateľky, školské potreby a pomôcky a všetky ostatné náklady. Odporca odmieta prispievať navrhovateľke dobrovoľne na jej výživu primeranou čiastkou a plniť si k nej svoju vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu, z ktorého dôvodu je táto nútená domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi súdnou cestou. Na základe uvedených skutočností mala za to, že jej návrh na určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel.
Odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil, avšak vzhľadom k svojim finančným možnostiam je schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou nie vyššou, než 150,- eur mesačne. Stotožnil sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou v návrhu i vo výpovedi a poukázal na to, že svojej vyživovacej povinnosti k dcére sa zbaviť nechce. Do 01.07.2012 mal pozastavenú živnostenskú činnosť z dôvodu nedostatku práce a bol evidovaný na Úrade práce. Taktiež trpí zdravotnými problémami, z ktorého dôvodu už nedokáže pracovať toľko hodín denne ako tomu bolo v minulosti. Vlastní malý rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva o rozlohe cca 40m2. Taktiež v dedičskom konaní získal nejaké role, ktoré sú však v lánoch a sú nepredajné. Je vlastníkom jedného motorového vozidla a venuje sa poľovníctvu. Je vlastníkom niekoľkých zbraní.
Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala, aby súd návrhu vyhovel a určil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke na sumu 300,- eur mesačne od podania návrhu. Žiadala, aby do zaplateného výživného bolo odporcovi započítané uhradené výživné vo výške 100,- eur mesačne za obdobie od 01.04.2012 do rozhodnutia súdu.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom navrhovateľky zo dňa 30.03.2012, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy na strane navrhovateľky, výpisom z LV č. 1546, 10233, 9252, 7283, 7101, 7372, 7364, 7350, 7380, 7863, 7809, 1131, 2561 a 5253, rozpisom mesačných nákladov navrhovateľky, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky, potvrdením o výške nákladov na lieky na strane navrhovateľky, potvrdením o úhrade a výške cestovného na strane navrhovateľky, daňovým priznaním matky navrhovateľky za rok 2011, oznámením o pozastavení prevádzkovania živnosti na strane odporcu, rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o zaradení odporcu do evidencie uchádzačov
38P/79/2012 - 85
o zamestnanie, potvrdením o podaní daňového priznania na strane odporcu za rok 2011, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.02.2012 na strane odporcu, potvrdením o príjme navrhovateľky a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2012.
Navrhovateľka v školskom roku 2012/2013 navštevuje 2. ročník nadstavbového štúdia Strednej odbornej školy na Račianskej 105 v Bratislave, jedná sa o dennú formu štúdia v odbore vlasová kozmetika. Predmetnú školu ukončí maturitnou skúškou v tomto školskom roku. Do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, kde zakupuje električenku vo výške 32,- eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, kde jedna stravná jednotka predstavuje čiastku 1,26 € a denne si zabezpečuje desiatový a pitný režim. Do školy si zakupuje školské potreby a pomôcky a taktiež i veci potrebné na prax, ktoré predstavujú kadernícke potreby. Do školy si taktiež musí zakupovať knihy na výuku cudzích jazykov. K štúdiu potrebuje internet, ktorý jej uhrádza matka. Taktiež má bežné výdavky spojené s nákupom ošatenia, obuvi, hygienickými potrebami a pod. Jej zdravotný stav je dobrý, trpí však endokrinologickými problémami, ekzémom a tiež seboroickou dermatitídou s tým, že má zvýšené výdavky na nákup šampónov, olejov, krémov a mastí. Tiež nosí zubný strojček. Všetky náklady spojené s jej potrebami
jej hradí matka. Navrhovateľka si brigádnicky privyrába ako uvádzačka v kine, kde dosahuje príjem do 100,- eur mesačne. Spolu so svojou matkou obývajú 3- izbový byt na R. I. T. U., s nikým iným nevedú spoločnú domácnosť. Celkové náklady na odôvodnené potreby navrhovateľky predstavujú mesačne sumu cca 625,- eur.
Odporca nemá okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti. Od 01.01.2012 do 01.07.2012 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti ako umelecký maliar interiérov, v súčasnosti sa snaží opätovne rozbehnúť svoju živnostenskú činnosť. V čase od 01.01.2012 do 01.07.2012 bol evidovaný na Úrade práce a snažil sa nájsť si prácu, avšak bezvýsledne. Nepoberal ani dávku v nezamestnanosti, nakoľko mu na ňu nevznikol nárok. Obýva malý rodinný dom o rozlohe cca 40m2, ktorý je v jeho v osobnom vlastníctve. S matkou navrhovateľky doposiaľ nevyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo. Je vlastníkom motorového vozidla rok výroby XXXX, ktoré užíva a taktiež je vlastníkom zbraní v celkovej hodnote cca 2 456,- eur.
Matka navrhovateľky nemá okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti. Je živnostníčkou s predmetom činnosti kadernícky salón a kozmetické služby s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 350,- eur.
Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 63 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 65 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38P/79/2012 - 86
Podľa §-u 75 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 77 odsek 1) veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa §-u 78 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľka pre objektívnu prekážku súvislej prípravy na výkon budúceho povolania a svoju nemajetnosť nie je schopná sama sa živiť ani po nadobudnutí pracovnoprávnej spôsobilosti. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, v zmysle dikcie zákona, do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom táto povinnosť trvá minimálne do času, kedy dieťa ukončí prípravu na svoje budúce povolanie a myslí sa tým ukončenie prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, táto schopnosť musí byť trvalá, ak je náhodného charakteru - nemožno to považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je študentkou strednej školy, a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie, odôvodnenou úlohou rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu - teda štúdium. Uvedená skutočnosť je nevyhnutne spojená so zvýšenými finančnými výdavkami, najmä na úhradu nákladov spojených s návštevou školy, nákupom potrebných učebníc, školských potrieb a úhradou nevyhnutných nákladov spojených s návštevou školy, pričom v danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť ani samostatne uspokojovať svoje potreby, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a teda rodičia sú povinní zabezpečovať jej výživu.
Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov a potencionality príjmov a je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorého sa odvíja kvalita života dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jej vývoji a napredovaniu.
Základnou a prvoradou premisou, na základe ktorej súd rozhoduje pri úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, je vyhodnotenie nákladov dieťaťa, kde v danom konaní bolo zistené, že navrhovateľka študuje na strednej škole, býva v spoločnej domácnosti so svoju matkou a má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú vyššie výdavky na zabezpečenie liečby. Navrhovateľke treba zabezpečovať taktiež stravu, ošatenie a samozrejme poskytovať jej finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s návštevou strednej školy, ako je nákup potrebnej literatúry, pomôcok, prípadného vybavenia a pod. Pri rozhodovaní súdu je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom sa mení i skladba odôvodnených potrieb jedinca, keďže sa jedná už o dospelého a vyvinutého jedinca, teda jej odôvodnené potreby a aj záujmy sú potrebami a záujmami dospelého človeka. Na strane druhej sa rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti opiera o individuálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov dieťaťa, čo znamená, že je potrebné prihliadnuť aj na kritérium potencionality príjmov oboch rodičov. Súd v konaní zisťoval osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľky, nakoľko obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú rovnaký okruh vyživovacích povinností, a to navrhovateľku ako svoje jediné dieťa. Na strane ani jedného z nich nebolo zistené, že by jeho životná úroveň bola vyššia, než životná úroveň druhého rodiča. V zmysle dikcie zákona dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, avšak títo nemajú v zmysle zákona povinnosť deťom túto životnú úroveň zvyšovať. Obaja rodičia navrhovateľky sú v rámci svojich schopností, možností a celkových majetkových pomerov schopní tejto uhrádzať základné životné potreby v zmysle nákladov na životné potreby ako sú bývanie, strava, náklady spojené so vzdelávaním a iné potreby radiace sa do kategórie základných životných potrieb. Ani jeden z nich nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby mohol navrhovateľke aj po dosiahnutí plnoletosti uhrádzať iné, tzv. nadštandardné potreby či záujmy, teda také, ktoré nie sú pre jej život nevyhnutné. Jedná sa najmä o rôzne záujmy či náklady na veci, ktoré navrhovateľka nevyhnutne nepotrebuje. Z uvedených dôvodov si navrhovateľka časť svojich potrieb uspokojuje z finančných prostriedkov získaných vlastnou brigádnickou činnosťou.
Odporca bol počas šiestich kalendárnych mesiacov nezamestnaný, pričom nepoberal ani dávku v nezamestnanosti, v súčasnosti je jeho príjem premenlivý z dôvodu, že sa snaží opätovne rozbehnúť svoju živnostenskú činnosť. Matka navrhovateľky je taktiež živnostníčkou, pričom svoj príjem deklaruje v minimálnej výške cca 350,- eur mesačne. Zo skutočností zistených počas konania je zrejmé, že
38P/79/2012 - 87
navrhovateľkou uvádzané náklady na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a záujmov vo výške 625,- eur mesačne sú do istej miery nadhodnotené a nezodpovedajú reálnemu stavu ich uspokojovania. Pri vyživovacej povinnosti zo strany otca v výške 200,- eur mesačne a príjmu matky navrhovateľky, ktorý je vo výške 350,- eur mesačne, by nebolo možné uspokojovať ani základné životné potreby navrhovateľky v zmysle jej vyčíslenia predloženého súdu, ktoré vyčíslenie nákladov na odôvodnené potreby a záujmy navrhovateľka v dostatočnom rozsahu nepreukázala, a to ani čo do ich skutočnej výšky a ani čo do ich reálneho uspokojovania. Súdu sa javia ako nadhodnotené najmä položky týkajúce sa ošatenia a obuvi vo výške 80,- eur mesačne či nákladov na zdravotnú starostlivosť u navrhovateľky v zmysle zakupovaných krémov, mastí a pod. vo výške 90,- eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady týkajúce sa vreckového či nákladov na voľnočasové aktivity, na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že
takéto náklady patria medzi náklady, ktoré rodič v rámci svojej vyživovacej povinnosti uhrádza vtedy, ak mu to jeho finančné, majetkové a zárobkové pomery dovoľujú. Nejedná sa teda o náklady, ktoré sa za každých okolností považujú za súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti. Celková čiastka, na ktorú navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu vo výške 300,- eur mesačne je v pomere k odôvodnených potrebám a záujmom navrhovateľky neadekvátna, suma, na ktorú žiada upraviť svoju vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu predstavuje takmer celý mesačný príjem jej matky, resp. mesačný príjem odporcu. Nie je možné, aby navrhovateľka potrebovala na svoju výživu sumu, ktorá zodpovedá celkovým príjmom oboch jej rodičov dovedna. Ako už bolo uvedené vyššie, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je na jednej strane určovaná nákladmi na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa a na strane druhej možnosťami a schopnosťami rodičov dieťaťa, ktorým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov sa musí prispôsobiť i uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa.
Súd mal za preukázané, že odporca nie je schopný na výživu navrhovateľky prispievať sumou vyššou, než 200,- eur mesačne, ktorá suma však pokryje pomernú časť nákladov na bývanie, cestovné, pomôcky do školy, stravu, pomernú časť nákladov na lieky, ošatenie a obuv, hygienické či iné potreby navrhovateľky a je adekvátna k navrhovateľkou preukazovaným nákladom na jej odôvodnené potreby a ktorá suma zabezpečí navrhovateľke, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v dostatočnom a optimálnom rozsahu. Začiatok plnenia si zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany odporcu súd ustálil na deň 01.04.2012, t. j. od podania návrhu, čím vyhovel návrhu navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pristúpiť k vyčísleniu dlžného výživného na strane odporcu, ktorú sumu súd ustálil na čiastke 800,- eur, nakoľko do zaplateného výživného súdu odporcovi započítal sumu 800,- eur ako výživné uhrádzané odporcom od 01.04.2012 do novembra 2012 vo výške 100,- eur mesačne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odseku 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.