Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/93/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. Y., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. č. XXX, 2. A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX Y., 3. Y. R., rod. F. nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. M. XX, XXX XX H. M., 4. C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Y. XX, 5. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y., L. XX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich, s. r. o. so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti odporcovi: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. februára 2012, č. k. -218, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ v 2. rade A. V., bytom G. XXX, Y., nar. XX. XX. XXXX, je spoluvlastníkom parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2, parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres X., obec F., kat. úz. F., evidovaných Správou katastra Nitra ako parcely registra „C“, a to v podiele 1/10-ina. Ďalším výrokom určil, že do dedičstva po neb. P. F., rod. P., zomr. XX. XX. XXXX, patrí parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2, parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres X., obec F., kat. úz. F., evidované Správou katastra Nitra ako parcely registra „C“, a to v podiele 1/5-ina. V poradí tretím výrokom určil, že navrhovateľ v 4. rade C. J., bytom Y. XX, X., nar. XX. XX. XXXX, je spoluvlastníkom parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2, parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres X., obec F., kat. úz. F., evidované Správou katastra Nitra ako parcely registra „C“, a to v podiele 1/5-ina. V poradí štvrtým výrokom určil, že do dedičstva po neb. P. P., rod. E., zomrelej XX. XX. XXXX, patrí parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2, parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres X., obec F., kat. úz. F., evidované Správou katastra Nitra ako parcely registra „C“, a to v podiele 1/5-ina. Posledným výrokom určil, že do dedičstva po neb. K. A., rod. P., zomrelej XX. XX. XXXX, patrí parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2, parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres X., obec F., kat. úz. F., evidované Správou katastra Nitra ako parcely registra „C“, a to v podiele 1/5-ina. O trovách konania si prvostupňový súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust. , , a zistený skutkový stav. Za preukázané výpisom z pkn. vložky č. 405, kat. úz. F. považoval, že výlučným vlastníkom parc. č. 52 bol právny predchodca navrhovateľov E. P. a titulom dedenia v r. 1922 nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva jeho deti: E. P., H. P., P. P., V. P. a K. P., každý v podiele 1/5-ina. Pokiaľ ide o pkn. parc. č. 53, zapísanú vo vložke č. 216 z časti, z ktorej sú vytvorené i prejednávané nehnuteľnosti, súd zistil, že táto bola v pkn. vložke

evidovaná na G. E., rod. P. C. a od r. 1917 na K. G., ktorá vydajom nadobudla meno Z.. Z pkn. vl. č. 439 kat. úz. F. zistil, že vlastníkom pkn. parcely č. 54 bol právny predchodca navrhovateľov E. P. v celosti, no zmluvou o výmene z 24. 12. 1911 pôvodní vlastníci pkn. parciel č. 53 a č. 54 uzavreli zmluvu o výmene, na základe ktorej si vzájomne vymenili nehnuteľnosti - parcelu č. 53 a č. 54 tak, že parc. č. 53 vo vlastníctve G. E. sa vzájomne vymenila s parc. č. 54 vo vlastníctve E. P. a to bezodplatne, pričom zmluvné strany sa dohodli na získaní majetkových práv k vymeneným parcelám. Výmena parciel vyplýva i zo zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, keď právni nástupcovia rodiny Z. sú vlastníkmi parcely č. 54/1, 54/2 a 54/3. Naliehavý právny záujem podľa súdu prvého stupňa navrhovatelia na požadovanom určení preukázali tým, že bez tohto určenia by bolo ich postavenie neisté, keď na LV č. XXXX je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností odporca, ktorý ich nadobudol notárskou zápisnicou napísanou notárkou JUDr. Helenou Rozborovou č. N 204/99, - Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dôvodom pre vydanie osvedčenia bolo tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pkn. vl. č. 405 a 216, kat. úz. F., tieto nadobudla C. V. na základe darovacích zmlúv od svojich rodičov a súrodencov a v roku I. kúpnou zmluvou C. V. odpredala tieto nehnuteľnosti odporcovi, ktorý ich užíval v dobrej viere, že mu patria, pretože nikým vo vlastníctve nebol nerušený. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že odporca nemohol prejednávané nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, pretože pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva neboli splnené zákonné podmienky. Konštatoval, že odporca predovšetkým nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí, keď sám vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti patria viacerým osobám, okrem iných predovšetkým navrhovateľovi v 2. rade, ktorý je bratom H. J.. Súd uviedol, že len skutočnosť, že parc. č. 52 bola užívaná dvomi bratmi V. a E. P. neznamená, že by táto nehnuteľnosť bola len ich vlastníctvom, keď je nesporné, že po pôvodnom vlastníkovi túto nadobudli titulom dedenia i ďalší jeho právni nástupcovia. Za nepravdivé považoval súd tvrdenie uvedené v notárskej zápisnici o tom, že C. V. - dcéra E. P. a H. P., nadobudla nehnuteľnosť darovacími zmluvami od svojich rodičov a súrodencov, poukazujúc na to, že ona mohla nadobudnúť darovacími zmluvami len spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, no nie celú nehnuteľnosť č. 52. Za nepravdivé považoval súd aj tvrdenie uvedené v notárskej zápisnici o tom, že v r. 1988 C. V. odpredala nehnuteľnosti odporcovi, poukazujúc na vyjadrenie svedkyne J. v konaní, ktorá uviedla, že odpredaj nehnuteľnosti s odporcom riešila až v r. 1995, dovtedy odporca mohol nehnuteľnosť od r. 1987 len užívať. S poukazom na tieto zistenia teda odporca v čase spísania notárskej zápisnice nebol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti po dobu stanovenú zákonom (10 rokov), pretože do r. 1995 nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí - mal len právo jej užívania. Na podklade týchto zistení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov ako právnych nástupcov dedičov pôvodného vlastníka nehnuteľností (pkn. parciel č. 52 a 53) je dôvodný, vyhovel mu a výrokom rozhodnutia jednak určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov v príslušnom spoluvlastníckom podiele (v prípade, keď prejednávané parcely ešte neboli predmetom dedenia) a jednak určil, že právni nástupcovia dedičov pôvodného vlastníka sú v príslušnom spoluvlastníckom podiele vlastníkmi prejednávanej nehnuteľnosti. Za nesporné považoval, že pôvodné pkn. parcely č. 52 a 53 vlastnil právny predchodca navrhovateľov E. P., ktorý vo vzťahu k nehnuteľnostiam neurobil žiadny úkon smerom k zmene vlastníctva.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu ako nedôvodného, tvrdiac, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že v súčasnosti je vlastníkom nehnuteľností registra „C“, označených ako parc. č. 52/2 a parc. č. 52/4, ktoré nadobudol z dôvodu, že ich užíval od r. 1988 a v r. 1995 sa rozhodol tento užívací stav zlegalizovať formou osvedčenia vlastníckeho práva, keď reálne vyplatil osoby užívajúce pozemok až do doby, kedy ho začal užívať on, a to A. V., H. J. a ženu E. P.. Uviedol, že nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere, že tieto vlastnícky patria im, keďže oni mu ich dali do dispozície, on za ne riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a aj po tom, ako bola spísaná notárska zápisnica, predmetné nehnuteľnosti riadne užíval. Zdôraznil, že nehnuteľnosti riadne užíval od r. 1989, k osvedčeniu vlastníckeho práva došlo v r. 1999, čo je po uplynutí zákonom stanovenej vydržacej lehoty, a keďže nikto iný si počas tejto doby neuplatňoval vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam žiadne práva, bol stále v tom a naďalej aj je, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré v súčasnosti užíva už viac ako 20 rokov.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu zaplatiť im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 221,82 eura. V dôvodoch písomného vyjadrenia sa podrobne vyjadrili k námietkam

odporcu uvádzaným v odvolaní a zdôraznili, že len skutočnosť tvrdená odporcom o užívaní predmetných pozemkov 20 rokov, nemôže byť dôvodom na zánik ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože odporca dané pozemky neužíva ako svoje vlastné, pretože v roku 1995 ich dostal len do užívania od jednej zo spoluvlastníkov. Uviedli, že odporca nemohol dobromyseľne držať predmetné parcely ako svoje vlastníctvo od r. 1988, pretože v tomto čase ich mohol mať maximálne v užívaní (nájme) s tým, že k prvej zmienke o budúcej kúpe došlo až 29. 03. 1995. U odporcu preto v čase spísania notárskej zápisnice nemohla uplynúť 10-ročná vydržacia lehota a tento ani nemohol byť dobromyseľný pri úkone (dohode) v r. 1995, keď mal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v spoluvlastníckom podiele aj ďalších osôb, s ktorými však neuzatváral žiadne kúpne zmluvy, hoci o nich vedomosť mal. Odporca svoje vydržanie vlastníckeho práva nevie oprieť o žiadny právny úkon, podľa ktorého si mal objektívne myslieť, že nadobúda vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, keď aj v Dohode z 29. 03. 1995 sa výslovne uvádza, že predmetom kúpy bude, resp. pozemok je pripravený na odpredaj, avšak do doby vysporiadania vlastníckych vzťahov sa vypláca záloha, t. j. že kúpa sa uskutoční až po majetkovoprávnom vysporiadaní. Žiadna kúpa sa však neuskutočnila a ani žiadny ďalší právny úkon nebol spísaný alebo urobený. Pretože odporca nemôže ani odvodzovať dobromyseľné vydržanie od právneho úkonu, ktorý by bol vykonaný a len z formálnych dôvodov nezapísaný do katastra nehnuteľností, nemohol ani platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Rovnako tak neboli preukázané ani tvrdenia o údajnej dohode medzi právnymi predchodcami - deťmi pradeda E. P., že predmetné parcely si reálne rozdelili tak, že P. F., H. H. a K. A. nedostanú nič, E. P. má predný dom, V. P. má zadný dom, E. P. má prvú záhradu a V. P. má druhú záhradu. Túto skutočnosť popierajú všetci príbuzní, t.j. oni ako navrhovatelia v 1. až 5. rade a rovnako tak popierajú aj dedičské rozhodnutie po neb. H. P., pretože aktívami dedičstva bola len 1/5-ina parc. č. 52 a len 1-icu z takéhoto podielu zdedila H. J. (teda 1/10-inu). Bolo to práve toto dedičské rozhodnutie, ktoré podľa svedeckej výpovede H. J., dala odporcovi, aby si podľa neho všetko zariadil sám.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) na odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

V súdenej veci sa pôvodne navrhovateľka v 1. rade svojím návrhom, doručeným prvostupňovému súdu dňa 16. 02. 2009 voči odporcovi domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F., zapísanej Správou katastra Nitra na LV č. XXXX ako parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2 a parc. č. 52/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2. V návrhu uviedla, že v súčasnej dobe je ako vlastník predmetných nehnuteľností vedený odporca, pričom titulom nadobudnutia je notárska zápisnica, podľa ktorej odporca nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. 405 a 2016 odkúpil od C. V., rod. P. v roku 1988, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. 405 ako parc. č. 52 - orná pôda, obec a katastrálne územie F., bol E. P. a po jeho smrti túto nehnuteľnosť zdedili rovnakým dielom po 1/5-ine jeho deti: E. P., H. P., P. P., V. P. a K. P.. Je vnučkou a dedičkou po P. P., rod. Jakubíkovej, ktorá bola dedičkou po V. P. - synovi E. P..

Uznesením zo dňa 2. septembra 2009, č. k. -58 prvostupňový súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa ako navrhovatelia v 2. až 5. rade pristúpili A. V. -dedič po H. P., ktorá bola manželkou E. P. (synovi pôvodného vlastníka), Y. R. - dedička po P. F., rod. P. (dcére pôvodného vlastníka), C. J. - dedič po H. H., rod. P. (dcére pôvodného vlastníka) a O. A. - dedič po K. A., rod. P. (dcére pôvodného vlastníka). Rozhodol tak o písomne podanom návrhu zo dňa 14. 07. 2009 (č. l. 36 a 37 spisu). Ďalším uznesením zo dňa 1. júna 2010, č. k. -85 bola prvostupňovým súdom pripustená zmena návrhu, ktorý návrh podali navrhovatelia dňa 24. 05. 2010 (č. l. 81 až 83 spisu).

Z PK vložky č. 405 (č. l. 43 až 45 spisu) je nesporné, že pôvodným vlastníkom parc. č. 52 bol E. P., po smrti ktorého došlo dňa 22. novembra 1922 k zmene vlastníckeho práva v tom, že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti po 1/5-ine sa stali jeho deti: E. P., H. P., P. P., V. P. a K. P.. Nesporným tiež je, že títo dedičia tiež zomreli. E. P. zomrel dňa XX. XX. XXXX, dedičkou po ňom bola manželka H., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX a dedičmi po nej sú na základe rozhodnutia bývalého ŠN Nitra zo dňa 05. 03. 1991, č. k. D 1828/90-19 A. V. (navrhovateľ v 2. rade) a H. J., ktorí okrem iného zdedili aj nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat. úz. F., zapísanú vo vl. č. 405 ako parc. č. 52, každý v 1- ine z podielu poručiteľky 1/5-ina. Z Notárskej zápisnice, napísanej dňa 21. 12. 1999 na Notárskom úrade vo Vrábľoch, notárkou JUDr. Helenou Rozborovou, vyplýva, že Osvedčením o vydržaní vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti sa odporca stal vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. podľa GP č. 9/99 zo dňa 08. 04. 1999 ako parc. č. 52/2 - záhrada o výmere 747 m2 a parc. č. 52/4 - zastavanej plochy o výmere 193 m2 v celosti (viď č. l. 47 spisu). Z predmetného GP, vyhotoveného A.. L. dňa 13. 01. 1999, je nesporné, že predmetné parcely boli vytvorené z pôvodných pozemno-knižných parciel č. 52 (zapísanej v PK 405) a č. 53 (zapísanej v PK 216), ktorých výlučným vlastníkom bol E. P. - právny predchodca navrhovateľov, po ktorom boli dedičmi, ako je už vyššie uvedené, jeho deti: E. P., H. P., P. P., V. P. a K. P..

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa , je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácii rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku v žalobe meritórne rozhodnúť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu) objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu.

Podľa , vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide nehnuteľnosť.

Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí ( ). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, od každého požadovať, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu veci alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi, ktorý právo uplatňuje. Prvou podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby. Takýto titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný. Podľa ustálenej súdnej praxe len v pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo však neplatí o právnom titule vstupu do držby, čo zákon neupravuje, čo je takýmto titulom. Možno ho vyvodiť len z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila.

Odvolací súd byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých navrhovatelia v 1. až 5. rade uniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že predmetné nehnuteľnosti patrili ich právnemu predchodcovi E. (st.) v celosti a tieto po jeho smrti nadobudli v dedičskom konaní po ňom jeho deti v podieloch im

prináležiacim, t.j. 1/5-ina, a po ich smrti ich dedičia. Vecne správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tom, že v prípade zistenia, že predmetné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do aktív dedičstva, je potrebné určiť, že tieto patria do dedičstva po poručiteľoch v podieloch na nich pripadajúcich (druhý, štvrtý a piaty výrok) a zároveň tiež určiť v prípadoch, keď boli predmetom dedenia (prvý a tretí výrok), že títo navrhovatelia sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podieloch na nich pripadajúcich. C. V., ktorá mala v roku 1988 za prítomnosti svojej dcéry H. J. odporcovi kúpnou zmluvou odpredať nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo si následne dal osvedčiť vyššie uvedenou Notárskou zápisnicou, bola len do úvahy prichádzajúcou dedičkou, keď po synovi pôvodného vlastníka E. P. ml. bola dedičkou jeho manželka H. P. a dedičmi po jej smrti (dňa 21. 07. 1990) boli podľa rozhodnutia bývalého ŠN Nitra zo dňa 05. 03. 1991, č. k. D 1828/90-19 jej vnuci A. V. a H. J., každý v 1-ici z podielu 1/5-ina. Z uvedeného nesporne vyplýva, že C. V. (a teda ani jej dcére H. J.) po jej smrti nepatrilo vlastníctvo k celej nehnuteľnosti, ale len podiel 1-ica z 1/5-iny, čo je 1/10-ina. Pretože odporca nemal žiadny platný, či neplatný právny titul, z ktorého by si mohol odvodzovať svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa Notárskej zápisnice napísanej dňa 21. 12. 1999 na Notárskom úrade vo Vrábľoch, notárkou JUDr. Helenou Rozborovou, nemohol byť ani dobromyseľný pri nástupe do držby, z ktorého dôvodu ani pri niekoľkoročnej držbe nehnuteľností nemohol splniť podmienky pre vydržanie. Vydržacia lehota 10 rokov má totiž právny význam len v prípade, ak je držba oprávnená, ktorá oprávnenosť sa odvíja od spôsobilého nadobúdacieho právneho titulu (či už platného alebo neplatného), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pre tieto dôvody a s poukazom aj na dôvody, ktoré podrobne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdiť.

Len pre úplnosť, vzhľadom na vyjadrenie odporcu na odvolacom pojednávaní (viď č. l. 246), odvolací súd uvádza, že predmetným rozhodnutím nie je dotknutý podiel 1/10-ina, ktorú odporcovi odpredala H. J..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože prvostupňový súd si o trovách konania v súlade s ust. vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.