Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-11Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred sudkyňou JUDr. Adriánou Pytliakovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX Č., SR, štátna príslušníčka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Kadlubec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb PARK, so sídlom Hviezdoslavova 918, 022 01 Čadca, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Stilo, s.r.o. so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy , takto

rozhodol:

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke dňa 2. apríla 2012 je n e p l a t n é .

Návrh vo zvyšku sa zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 23.05.2012 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Návrh odôvodnila v podstate tým, že dňa 30.03.2012 z dôvodu meškania autobusového spoja SAD, a.s. Žilina, linka č. 502103 č. 5 prišla na pracovisko o 05:58 hod., pričom na výkon práce riadne nastúpila spolu s ostatným personálom o 06:00 hod., a teda neporušila jednu z elementárnych povinností zamestnanca byť na pracovisku na začiatku pracovného času. Napriek tomu vedúca zamestnankyňa Bc. F. A. v dopoludňajších hodinách vyzvala navrhovateľku na ospravedlnenie sa za neskorý príchod, čo navrhovateľka odmietla. Dňa 02.04.2012 odporca odovzdal osobne Okamžité skončenie pracovného pomeru č.j. 00231/2012/ZPSDSS PARK 32 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny dňa 30.03.2012 tým, že navrhovateľka odmietla splniť pokyny svojej nadriadenej. Navrhovateľka považuje pokyn nadriadenej na ospravedlnenie sa za údajne neskorý príchod do práce, ku ktorému reálne nedošlo za bezdôvodný, v rozpore s právnymi predpismi.

Dňa 04.04.2012 navrhovateľka navštívila odporcu, kde sa chcela informovať ohľadne dôvodov jej okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko tieto sa jej javili za nedostatočné na riadne skončenie pracovného pomeru. Odporca jej navrhol uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Odporca sa pri predkladaní návrhu dohody o skončení pracovného pomeru obmedzil ráznym spôsobom na tvrdenie, že uzavretie dohody je v zásade lepším riešením, a je vo výlučnom záujme navrhovateľky, aby dostávala finančnú dávku v nezamestnanosti, aby si našla uplatnenie na trhu práce a nemala zlé meno pred potenciálnymi zamestnávateľmi. Navrhovateľka pracovala u odporcu takmer 20 rokov a

bezprávna vyhrážka odporcu vo forme psychického donútenia pôsobili na jej psychické rozpoloženie v súvislosti so vzniknutou situáciou a súčasne dlhodobo napätou atmosférou na pracovisku podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok dňa 04.04.2012 Dohodu o skončení pracovného pomeru č.j. 00231/2012/ZPSDSS Park. Okamžité skončenie pracovného pomeru Odporca roztrhal a namiesto neho si do spisu založil dohodu. Navrhovateľka odvodzujúc neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru od ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) považuje Dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú, nakoľko odporca uviedol navrhovateľku do omylu, keď úmyselne predstieral danosť okolností vyplatenia dávky - podpory v nezamestnanosti v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Súčasne poukázala na skutočnosť, že dohoda bola podpísaná dňa 04.04.2012, nie dňa 02.04.2012, ako je uvedené v spornej dohode o skončení pracovného pomeru.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2012 žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé. Navrhovateľka prišla dňa 30.03.2012 do práce o 06.00 hod /nebola prezlečená v pracovnom odeve/, pričom v čase 06:00 hod už mala byť prezlečená v pracovnom odeve a pripravená na nástup do práce. Vedúca zamestnankyňa upozornila navrhovateľku na oneskorený príchod do zamestnania s tým, aby sa to viac neopakovalo. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka dňa 30.03.2012 nastúpila do práce oneskorene, upozornil vtedajší riaditeľ odporcu vedúcu zdravotného úseku ZpS a DSS PARK v Čadci Bc. F. A. a uložil jej úlohu upozorniť pracovníkov, že v zmysle ustanovení je pracovník povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času a využívať pracovný čas na prácu. Na základe tejto úlohy si vedúca zdravotného úseku zavolala navrhovateľku na pohovor a upozornila ju, že o 06.00 hod už má byť prezlečená v pracovnom odeve a má začať pracovať. Na uvedené upozornenie navrhovateľka odvrkla, že tento príkaz neberie na vedomie a do práce bude chodiť aj naďalej tak ako doteraz. Okrem toho navrhovateľka v ten istý deň slovne zaútočila na vedúcu zamestnankyňu, že z akého dôvodu jej znížila osobné ohodnotenie o 5 €. Taktiež ju slovne osočila, že odkedy je vedúcou zdravotného úseku, pracovníkom sa zle pracuje, a že ide o psychický nátlak, ktorá na tieto slová zareagovala tak, že prikázala navrhovateľke, aby okamžite išla s ňou k riaditeľovi zariadenia, kde sa celá záležitosť bude riešiť. Navrhovateľka tento príkaz neuposlúchla, pričom odvrkla, že k žiadnemu riaditeľovi nepôjde. Odporca poukazujúc na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), má za to, že neplnenie pokynov nadriadených je závažným porušením pracovnej disciplíny, preto s navrhovateľkou okamžite ukončil pracovný pomer. Navrhovateľka odmietla okamžité skončenie prevziať, o niekoľko minút sa dostavila do kancelárie vedúcej ekonomicko- prevádzkového úseku M. A., ktorú požiadala o vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá dohodu vypracovala, pričom v ten istý deň 02.04.2012 bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná navrhovateľkou a odporcom. Tvrdenie navrhovateľky, že podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, je nepravdivé. Samotná navrhovateľka požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou, pričom odporca vyšiel navrhovateľke v ústrety, a na jej žiadosť uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru, čím platným spôsobom došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, štatutára odporcu a svedkov, oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľkou (dohoda o skončení pracovného pomeru, list odporcu

- oboznámenie pracovníka ZpS a DSS PARK p. Silvie Kubištovej s dôvodmi závažného porušenia pracovnej disciplíny, vyjadrenie navrhovateľky, Okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdenie o vynechaní (prerušení)- zmeškaní autobusového spoja), odporcom (hlásenie o porušení pracovnej disciplíny, evidencia dochádzky, záznam z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny a ukončenia pracovného pomeru, Výpoveď daná navrhovateľkou, žiadosť o vyjadrenie odporcu, Vyjadrenie základnej odborovej organizácie pri ZpS a DSS PARK, registratúrny denník, evidencia dochádzky), a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012, č.j. 00231/2012/ZPSDSS PARK - 32 zamestnávateľ Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb PARK okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou Q. A. podľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že navrhovateľka odmietla splniť pokyny svojej nadriadenej Bc. F. A., čím mala porušiť

základné povinnosti zamestnanca uvedené v ustanovení , podľa ktorého je zamestnanec povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Následne bol pracovný pomer navrhovateľky skončený dohodou zo dňa 02.04.2012

Na pojednávaniach súd podrobne k veci vypočul navrhovateľku, ktorá v podstatných častiach zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných vo vyššie citovaných písomných podaniach.

Navrhovateľka Q. A. k veci uviedla, že pod psychickým nátlakom bývalého štatutára odporcu D.. E. podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 04.04.2012. Bolo to pod psychickým nátlakom v právnej nevedomosti. Dňa 02.04.2012 riaditeľ odporcu o 14.00 hod. jej predložil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorému predchádzal incident, ktorý mala s vrchnou sestrou A., ku ktorému došlo 30.03.2012. Na dohode o skončení pracovného pomeru je uvedený nesprávny dátum 02.04.2012, nakoľko pod rovnakým registračným číslom jej bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 04.04.2012 bola objednaná u riaditeľa odporcu, aby mu vysvetlila skutočnosti, k akým došlo v súvislosti s jej nástupom do zamestnania dňa 30.03.2012. Tento sa vyjadril v tom smere, aby podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že ak si prácu nenájde, v letných alebo jesenných mesiacoch ju zamestná, k tejto dohode pristúpila a podpísala ju, pričom si nevšimla, že dátum bol 02.04.2012. Výpoveď zo dňa 02.04.2012 jej bola predložená zo strany pani Kubicovej, všetko sa tak naraz zbehlo a podpísala aj túto výpoveď, ktorá bola daná v jej mene. Okamžité skončenie odporcovi nepodpísala, iba ho prevzala. Celý incident, ktorý sa odohral 30.03.2012, umelo vyvolala vrchná sestra tým, že jej vytkla neskorý príchod do zamestnania, napriek tomu, že o 6.00 bola riadne prezlečená. Ráno nebola upozornená na to, že nejakým spôsobom porušila svoje pracovné povinnosti, až v priebehu dopoludnia za ňou prišla a upozornila ju, že prišla oneskorene, snažila sa jej to vyvrátiť, pričom od navrhovateľky vyžadovala ospravedlnenie s tým, že bola ubezpečená, že sa to nebude opakovať, mala za to, že incident je vyriešený. Neskôr došlo medzi nimi k výmene názorov, na čo vrchná sestra žiadala, aby celú situáciu vyriešili u riaditeľa, čo odmietla, nakoľko bola veľmi rozčúlená, podráždená. S riaditeľom bola v kontakte až v popoludňajších hodinách 2.4.2012, kedy jej bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru, a následne v stredu 4.4.2012 dohoda a výpoveď. Riaditeľ odporcu na ňu vyvíjal psychický nátlak tým spôsobom, že jej sám uviedol, že pokiaľ nepodpíšem dohodu o skončení pracovného pomeru, nedostanem žiadne dávky, nezamestná sa, a v nádeji, že jej zabezpečí zamestnanie v prípade, ak si nenájde inú prácu, v letných alebo jesenných mesiacoch jej zabezpečí zamestnanie. Má za to, že najskôr bol pracovný pomer skončený okamžite dňa 2.4.2012, ktorý bol podľa jej skončený neplatne, nakoľko tu nebol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a až následne dňa 4.4.2012 bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru. Je toho názoru, že právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru obchádza zákon, a teda je v rozpore so zákonom, čo vyplýva z registratúrneho denníku, kde je síce uvedené 2.4. oboznámenie pracovníka, takisto pracovno-právny akt - záznam z prerokovania o porušení pracovnej disciplíny, pričom je tam dopísané výpoveď, podľa jej názoru dopísané ceruzkou, čo znamená, že záznam je upravovaný.

Svedkyňa F.. X. Z. (štatutár odporcu) sa k veci nevedela vyjadriť, nakoľko do funkcie nastúpila až dňa 14.09.2012. Má za to, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012. , ktorá skutočnosť vyplýva aj z pečiatky o došlej pošte, a teda došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru. Navrhovateľka nepreukázala, že by bol na ňu vyvíjaný nejaký nátlak.

Svedok D.. T. E. (štatutár odporcu v čase skončenia pracovného pomeru) na pojednávaní súdu uviedol, že v dôsledku nerešpektovania pokynov vedúcej úseku, na ktorom navrhovateľka pracovala, pričom odmietla riešiť nezhody s riaditeľom, bolo jej dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Porušenie pracovných povinností spočívalo v odmietnutí ísť riešiť na základe pokynu vedúcej úseku pracovné problémy k riaditeľovi. Navrhovateľka okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala, ale nepodpísala prevzatie. Následne prišla za ním personalistka s dohodou o skončení pracovného pomeru zo strany navrhovateľky, aby ju podpísal. Navrhovateľku nijakým spôsobom nepresviedčal, sama prišla s návrhom dohody, iba jej povedal, že koná správne, nakoľko výpovedný dôvod by sa s ňou ťahal do budúcna. Jeho cieľom nebolo poškodiť navrhovateľke, s tým, že sa vyjadril, že ak sa situácia ukľudní, môže ju opätovne zamestnať. Mal vedomosť o tom, že viaceré pracovníčky nerešpektovali pokyny

vedúcej úseku pani A., ako keby ju spoločne ignorovali. Nevie o tom, že by boli v minulosti nejakým spôsobom upozorňované na porušenie pracovných povinností. Nepamätá si presne dátum, prišiel do práce presne o 6.00 hod., a po ňom prišla navrhovateľka, požiadal vedúcu úseku p. A.Č., aby upozornila navrhovateľku, že do zamestnania má chodiť včas, t.z. aby o 6.00 hod. už bola prezlečená. Celá situácia sa stupňovala, problémy mali byť riešené u neho ako riaditeľa, čo navrhovateľka odmietla, čím vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nebolo v jeho záujme poškodiť navrhovateľke, bolo mu to interpretované takým spôsobom, že navrhovateľka predložila dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú akceptoval. Žiaden príkaz na vypracovanie takejto dohody ekonómke nedal. Pri prevzatí okamžitého skončenia bola prítomná pani A., pani A., pričom navrhovateľka len prevzala okamžité skončenie, nepamätá si, či bola poučená o následkoch neprevzatia, resp. nepodpísania takéhoto právneho úkonu. Neevidoval, kedy boli dohoda, okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané, dátumy by mali byť na uvedených listinách. On vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri uzatváraní, resp. predkladaní dohody o skončení pracovného pomeru zo strany navrhovateľky nebol vyvíjaný žiadny nátlak na to, aby túto dohodu podpísala. Určite nenútil navrhovateľku, aby mu predložila dohodu o skončení pracovného pomeru, pokiaľ s takouto dohodou prišla, podpísal ju, bol ústretový. Dohodu o skončení pracovného pomeru doniesla navrhovateľka spolu s personalistkou, dohoda už bol navrhovateľkou podpísaná. Pred predložením dohody s navrhovateľkou v rozhovore nebol.

Svedkyňa F. B. vypovedala, že navrhovateľka si nad rámec plnila pracovné povinnosti. Dňa 02.04.2012 prišla navrhovateľka rozčúlená, dá sa povedať dezorientovaná za ňou do kancelárie asi okolo 14.10 až 14.15 hod. s tým, že nevedela čo má ďalej robiť. Následne sa do kancelárie dostavil riaditeľ s tým, že navrhovateľka má opustiť pracovisko, nakoľko s ňou bol okamžite skončený pracovný pomer. Z počutia vedela, že navrhovateľka mala neuposlúchnuť výzvu vrchnej sestry dostaviť sa k riaditeľovi. Pokiaľ sa týka príchodu do zamestnania, pokiaľ smena začína o 6.00 hod, má za to, že zamestnanec by mal byť prítomný pred 6.00, aby bol schopný sa prezliecť, pokiaľ nastane skutočnosť, že zamestnanec príde do zamestnania o 6.00 hod, má za to, že je to ospravedlniteľné. Videla ako je navrhovateľka šokovaná, mala záujem sa stretnúť s riaditeľom, a tento jej povedal, že je to možné až v stredu 4. apríla. Z rozprávania navrhovateľky má za to, že jej bolo vysvetlené, že dohoda je pre ňu výhodnejšia. Navrhovateľke vynadala a povedala jej, aby išla na Úrad práce, nakoľko je tam možnosť poskytnutia bezplatnej právnej pomoci. Prípadný neskorší príchod na smenu v čase začatia smeny, ktorý prípad sa stal ojedinele, nebol riešený spôsobom ako v prípade navrhovateľky.

Svedkyňa P. G. uviedla, že nemá vedomosť, že by navrhovateľka hrubým spôsobom porušila plnenie svojich pracovných povinností, resp. oneskorene chodila do zamestnania. S navrhovateľkou je v priateľskom vzťahu, od nej sa dozvedela skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu. V rozhodnom období pracovala s navrhovateľkou na smene, táto prišla pred 6.00 hod., možno presne o 6.00 hod. Zo strany odporcu nikdy nebol sankcionovaný málo meškajúci príchod do zamestnania. Nemá vedomosť o tom, z akého dôvodu bol ukončený pracovný pomer s navrhovateľkou. Nemá vedomosť o takomto hrubom porušení pracovných povinností ani o nezhodách medzi vrchnou sestrou A.J. a navrhovateľkou. V inkriminovaný deň prišla na obede vrchná sestra za navrhovateľkou so , kde navrhovateľke ukázala zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého má byť načas v práci, pričom navrhovateľka jej povedala v tom smere, že z toho nevyplýva, že v zamestnaní má byť o 10 minút 6.00. Následne bola u vrchnej sestry v kancelárii. Počula ako navrhovateľku žiada zvýšeným hlasom, aby s ňou išla k riaditeľovi, že tam to budú riešiť, pričom navrhovateľka jej povedala, že má pracovné povinnosti a teraz nemôže. Keď mala navrhovateľka oneskorene nastúpiť na smenu, spoločne odišli na pracovisko s tým, že vrchná sestra im prideľuje prácu a idú do zamestnania. Od navrhovateľky počula, že jej bol daný k podpisu záznam, a následne okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne v pondelok 02.04.2012 v poobedňajších hodinách telefonovala s navrhovateľkou, ktorá jej povedala, že tieto okolnosti má prejednať s riaditeľom, ten si ju objednal až na ďalší deň s tým, že navrhovateľka podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru.

Svedkyňa F. A. - vrchná sestra zdravotného úseku, vypovedala, že dňa 30.03.2012 v ranných hodinách asi okolo 7.00 hod jej riaditeľ oznámil, či má vedomosť o tom, že navrhovateľka prišla do zamestnania o 2 minúty 6.00, a má byť prítomná na pracovisku asi tak 10 minút pred začatím smeny, aby sa mohla prezliecť a pripraviť. Navrhovateľku po raňajkách upozornila na neskorý príchod, ktorý jej bol signalizovaný zo strany riaditeľa. Pred obedom riešila danú situáciu s navrhovateľkou v jej kancelárii,

kde prebehla určitá výmena názorov. Navrhovateľka odišla z kancelárie, pričom silno buchla dverami, následne ju vyzvala, aby danú situáciu išli vyriešiť k riaditeľovi, čo navrhovateľka odmietla, neuposlúchla jej výzvu ísť k riaditeľovi odporcu. Nevedela, že jej bude dané okamžité skončenie pracovného pomeru, to sa dozvedela až v priebehu 3 - 4 dní. Navrhovateľka jej neoznámila dôvod neskorého príchodu na pracovisko. Dňa 2.4.2012 bola v kancelárii s riaditeľom, ako aj s pani A., kde jej riaditeľ chcel dať upozornenie aj v tom smere, aby sa jej za svoje správanie ospravedlnila. Má vedomosť, že riaditeľ jej chcel dať upozornenie, čo navrhovateľka odmietla podpísať. O okamžitom skončení pracovného pomeru nevedela. Následne bola riaditeľom informovaná, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený dohodou. Nevie, kedy bola podpísaná, ani za akých okolností, ani z ktorej strany bola predložená.

Svedkyňa M. A. - vedúca ekonomického úseku uviedla, že záznam, ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru vyhotovoval riaditeľ a vrchná sestra, ona vyhotovovala dohodu o skončení pracovného pomeru. Na požiadanie navrhovateľky vyhotovila žiadosť o skončenie pracovného pomeru navrhovateľky. Zobrala dohodu a išla za riaditeľom na podpis, nakoľko bol veľmi ústretový. Dohoda už bola zo strany navrhovateľky podpísaná. Jeden exemplár dala navrhovateľke a jeden založila do osobného spisu. Navrhovateľka jej sama povedala, že sa takto rozhodla skončiť pracovný pomer. Nemá vedomosť, že by navrhovateľka chodila oneskorene do práce. Všetky dokumenty boli vyhotovované tak, ako je to na nich uvedené, to znamená 2. apríla 2012, aj dohoda o skončení pracovného pomeru bola z 2. apríla. K uvedenému dátumu žiadala navrhovateľka, aby bol ukončený pracovný pomer. Následne ju navrhovateľka navštívila aj ďalšie dni, avšak ohľadom zápočtového listu. Zo strany riaditeľa odporcu určite nedošlo k vyvíjaniu nátlaku, k prehováraniu vo vzťahu k navrhovateľke, aby dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Keď bola prítomná ako svedok pri prejednaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, nepadli žiadne slová zo strany riaditeľa, že by to bolo pre navrhovateľku výhodnejšie, aby ukončila pracovný pomer dohodou. Nemá vedomosť, že by sa stretli neskôr.

Podľa Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012 bol pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončený podľa dňom 02.04.2012.

Podľa oznámenia pracovníka ZpS a DSS PARK p. Q. A. s dôvodmi závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 2.4.2012 bola navrhovateľka zavolaná nadriadenou B.. F. A. na pohovor a bola upozornená na skutočnosť, že o 06.00 hod. už má byť prezlečená v pracovnom odeve a má začať pracovať, že na vrátnicu zariadenia prišla o 06.00, a ani sa neospravedlnila za to, že nie je pripravená na prácu. Na toto upozornenie navrhovateľka odvrkla, že tento príkaz neberie na vedomie a do práce bude chodiť naďalej tak ako doteraz. Následne navrhovateľka slovne napadla nadriadenú zamestnankyňu, na čo jej bol daný ústny príkaz, aby išla okamžite s ňou k riaditeľovi zariadenia, kde sa táto záležitosť bude riešiť, ktorý príkaz nadriadenej navrhovateľka neuposlúchla, čím porušila ustanovenie a to pracovať zodpovedne a riadne a plniť pokyny nadriadených.

Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 02.04.2012 o 14.00 hod. vyplýva, že sa k zápisu odmieta vyjadriť z dôvodu, že sú v ňom klamstvá.

Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012, č.j. 00231/2012/ZPSDSS PARK

- 32, bol pracovný pomer s navrhovateľkou skončený ku dňu 2.4.2012 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že navrhovateľka odmietla splniť pokyny nadriadenej B.. F. A., čím porušila základné povinnosti zamestnanca uvedené v ustanovení .

Z potvrdenia o vynechaní (prerušení) - zmeškaní autobusového spoja zo dňa 30.03.2012 vypláva, že linka č. 502 103, spoj. Č. 5 mal dňa 30.03.2012 meškanie 5 minút, pričom príchod na zastávku na ul. Palárikovej bol o 05.54 hod.

Podľa hlásenia o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 30.03.2012 navrhovateľka bola upozornená na skutočnosť, že o 06.00 hod má byť na pracovisku prezlečená v pracovnom odeve a má začať pracovať, nakoľko na vrátnicu pracoviska prišla o 06.00 a svoj neskorý príchod neospravedlnila. Podľa fotokópie

dochádzky, je príchod navrhovateľky na vrátnicu vyznačený o 06.00 hod. Následne bola vedúca zdravotného úseku slovne napadnutá navrhovateľkou z dôvodu zníženia jej osobného ohodnotenia, na čo bol navrhovateľke daný ústny príkaz, aby okamžite išla k riaditeľovi zariadenia, kde sa táto záležitosť bude riešiť. Navrhovateľka jej príkaz neuposlúchla, odvrkla, že k žiadnemu riaditeľovi nepôjde, odišla z kancelárie a pri odchode riadne tresla dverami.

Z evidencie dochádzky za mesiac marec vyplýva, že navrhovateľka dňa 30.03.2012 nastúpila do zamestnania o 06.00 hod.

Zo záznamu z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny a ukončenia pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012 č.j. 00137/2012/ZPSDSS PARK -5 vyplýva, že dňa 02.04.2012 o 14.00 hod. sa uskutočnilo prerokovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny s navrhovateľkou, za prítomnosti riaditeľa D.. T. E., vedúcej zdravotného úseku B.. F. A. a vedúcej ekonomického úseku M. A.. Na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, prístupu zamestnanca k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a nerešpektovania vedúcich pracovníkov ZpS a DSS PARK bol navrhovateľke okamžite zrušený pracovný pomer ku dňu 02.04.2012 o 14.20 hod. Navrhovateľka prevzala rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru, odmietla však podpísať prevzatie.

Podľa listu označeného ako výpoveď zo dňa 02.04.2012, navrhovateľka skončila pracovný pomer s odporcom podľa , s dátumom skončenia pracovného pomeru ku dňu 02.04.2012.

Podľa vyjadrenia základnej odborovej organizácie pri ZpS a DSS PARK zo dňa 27.01.2012 základná odborová organizácia nemá vedomosť o skutočnosti, že zamestnávateľ, resp. vedúci zamestnanci diskriminujú niektorého zamestnanca, rovnako nemá vedomosť, že vyžadujú od niektorého zamestnanca plnenie pracovných povinností nad rámec , resp. nad bežnú mieru.

Podľa registratúrneho denníka bolo dňa 02.04.2012 vykonané u zamestnávateľa vykonané hlásenie o porušení pracovnej disciplíny, oboznámenie pracovníka o porušení pracovnej disciplíny + výpoveď, pracovnoprávny akt a záznam z prerokovania porušenia pracovnej disciplíny.

Podľa evidencie dochádzky D.. T. E., tento sa dňa 30.03.2012 nachádzal na pracovisku od 06.00 do 15.23 hod. a dňa 02.04.2012 od 05.50 hod. do 15.00 hod.

Na základe takto vykonaného dokazovania vo veci samej, aplikujúc nižšie citované ustanovenia právnych predpisov, súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam a záverom:

K výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

Podľa :

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa

Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,

g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.

Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia, a musí byť doručené druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť.

O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so , udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa . Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

Súd pri rozhodovaní aplikujúc vyššie uvedená zákonné ustanovenia mal na základe vyššie uvedených dôkazov preukázané, že návrh navrhovateľky je v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia dôvodný. Zamestnávateľ síce splnil formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (písomná forma, doručenie, skutkovo vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru), súd má však za to, že nebol naplnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, a vyžaduje sa aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Jednorazová neospravedlnená, neúmyselná (meškanie spoja) neprítomnosť navrhovateľky na pracovisku v rozsahu niekoľko minút rozhodne nie je závažným porušením pracovných povinností. Rovnako tak má súd za to, že neuposlúchnutie príkazu vedúceho zamestnanca navrhovateľkou spočívajúceho v povinnosti dostaviť sa ihneď k riaditeľovi zamestnávateľa nie je podľa názoru súdu porušením pracovných povinností závažným spôsobom, vzhľadom na skutočnosť, akým spôsobom bol nariadený pohovor u riaditeľa nariadený vedúcou zamestnankyňou (zvýšený hlas a pod.), ani buchnutie dverami nie je podľa názoru súdu zákonným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Pri posúdení stupňa intenzity tohto porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou súd prihliadol na to, že sa ho dopustila nechtiac a nevedome, že navrhovateľka sa počas výkonu práce pre odporcu v trvaní takmer 20 rokov nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, že navrhovateľka bola zamestnancami hodnotená ako svedomitá a dobrá zamestnankyňa. Súd je toho názoru, že konanie navrhovateľky (z hľadiska intenzity) nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd totiž náležite prihliadol ku všetkým okolnostiam významným pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, súd má za to, že nebolo úmyslom navrhovateľky porušiť pracovnú disciplínu, ako aj na doterajší postoj navrhovateľky k plneniu pracovných povinností, a tiež zohľadnil okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom na stav pracovnej disciplíny bezprostredne na pracovisku môže byť len jedným (nie jediným) z kritérií pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

Navrhovateľka tak v sporovom konaní preukázala svoje tvrdenia a dôvodnosť svojho návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke dňa 2. apríla 2012 je neplatné.

K výroku o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru

Podľa

(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 37ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dôjde k rozviazaniu pracovného pomeru ku dňu dojednanému v dohode. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená v písomnej forme, a ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien, musí v nej byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.

Zamestnanec sa môže domáhať určenia neplatnosti dohody z titulu nedostatku vôle alebo omylu alebo ak bola dohoda uzatvorená pod vplyvom donútenia, pod nátlakom.

Navrhovateľka odvodzujúc svoj právny nárok od neplatne uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru, tvrdiac, že k uzavretiu dohody došlo dňa 04.04.2012, napriek tomu, že odporca dňa 02.04.2012 navrhovateľke osobne odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca sa mal podľa tvrdení navrhovateľky obmedziť ráznym spôsobom na tvrdenie, že uzavretie dohody je v zásade lepším riešením a je výlučne v záujme navrhovateľky, a tiež sa mal vyjadriť, že pokiaľ si navrhovateľka nenájde inú prácu v letných alebo jesenných mesiacoch, ju opätovne zamestná.

Tvrdenia navrhovateľky o bezprávnom nátlaku riaditeľa odporcu na jej osobu boli spoľahlivo vyvrátené jednak výpoveďou svedka D.. T. E., ako aj svedkyňami F. A. T. M. A., ktoré žiadny nátlak zo strany zamestnávateľa nezaznamenali, naopak svedkyňa M. A. potvrdila, že to bola práve navrhovateľka, ktorá ju požiadala o vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú pred ňou podpísala a následne odniesla riaditeľovi odporcu, ktorý bol voči navrhovateľke ústretový. Sama navrhovateľka jej povedala, že sa takto rozhodla.

Rovnako námietka navrhovateľky, že k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru došlo 4.4.2012 bola spoľahlivo vyvrátená jednak výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ktorý potvrdili, že dohodu podpísala navrhovateľka dňa 02.04.2012, ako aj registratúrnym denníkom, z ktorého vyplýva, že pracovnoprávny akt bol zamestnávateľovi doručený dňa 02.04.2012.

V zmysle ustálenej judikatúry NSSR nejde o bezprávnu vyhrážku ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovnému pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer.

Navrhovateľka tak v sporovom konaní nepreukázala ( ) svoje tvrdenia, ani súd vykonaným dokazovaním v priebehu konania nezistil, že sporná dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, preto jej návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. , :

(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd vzhľadom na len čiastočnú úspešnosť oboch strán v občianskom súdnom sporovom konaní a zistené okolnosti predmetnej veci (pre ktoré súd čiastočne návrh navrhovateľa uznal ako dôvodný a vyhovel mu a pre ktoré naopak čiastočne jeho návrh zamietol) rozhodol podľa ust. tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal ani čiastočne žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).