Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Cb-46-2008.pdf
PDF · 166.02 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/46/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: T. P. - Gastroservis, miesto podnikania: Holíčska 16, 851 05 Bratislava, vedený Obvodným úradom v Bratislave, číslo živnostenského registra: 105-4138, IČO: 14033216, zast.: PAICEKLEGAL s.r.o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904 proti žalovanému: Mayerhofer Agrarhandel GmbH, Arnstorfer Str. 4/Post 88, 944 36 Simbach/Landan, Spolková republika Nemecko, spol. zapísaná v obchodnom registri pri Okresnom súde Landshut oddiel B, číslo zápisu: HRB 3578 o zaplatenie sumy 40.534,20 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40.534,20 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p.a. zo sumy 40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 128,70 EUR od 31.01.2008 do dňa 13.03.2008 všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.735,91 EUR ako aj náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu vo výške 219,08 EUR podľa priloženého príkazu na úhradu na účet Okresného súdu Bratislava I., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným na súd dňa 04.02.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 40.662,90 EUR s príslušenstvom. V žalobe poukazuje na skutočnosť, že na základe objednávok žalovaného dodal žalobca žalovanému 96,510 t slnečnice „A", v celkovej hodnote 40.534,20 EUR. Prevzatie tovaru na prepravu pre žalovaného vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX a CMR SK XXXXXXX a z dodacích listov č. XXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX. Dodanie tovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXX, v sume 40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08.10.2007. Ďalej na základe objednávky žalovaného žalobca dodal žalovanému 26.500 kg voľne loženej repky olejnej. Prevzatie tovaru na prepravu pre žalovaného vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR SK XXXXXXX, ako aj váženky XXXXX/XXXX/X - V. Dodanie
tovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXX, na sumu 128,70 EUR, so splatnosťou dňa 30.01.2008. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žalobného návrhu žalobcovi nezaplatil.
Žalobca ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP"), „ak si účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu". Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, „vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy".
Podľa ust. § 37a písm. d) ZMPSaP „právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky".
S ohľadom na vyššie uvedené sa vec podľa žalobcu medzi účastníkmi konania spravuje slovenským právnym poriadkom a je daná právomoc slovenského súdu.
V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzku žalovaného (ďalej len „Obchodný zákonník"), „ak je dlžník u omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu".
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný z predmetného záväzku neuhradil žalobcovi dlžné sumy včas a riadne a výška úroku z omeškania medzi zmluvnými stranami dojednaná nebola, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby zvýšenej o 10%.
S ohľadom na uvedené výška úroku z omeškania zo sumy 40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08. 10. 2007, predstavuje 14,75% p. a. (rozhodná pre výpočet základná úroková sadzba platná dňa 01.01.2007) a zo sumy 128,70 EUR, so splatnosťou dňa 30.01.2008, predstavuje 14,25% p. a. (rozhodná pre výpočet základná úroková sadzba platná dňa 01.07.2007).
V deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku žalovaného vo výške 40.534,20 EUR, t. j.
dňa 09.10.2007 predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu 33,666 SKK/EUR; dlžná suma vo výške 40 534,20 EUR po prepočte na SKK s uvedeným výmenným kurzom predstavuje 1.364.624,40 SKK. Ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti záväzku žalovaného
vo výške 128,70 EUR, t. j. dňa 31.01.2008, predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu
33.665 EUR/SKK, dlžná suma vo výške 128,70 EUR po prepočte na slovenskú menu s uvedeným výmenným kurzom predstavuje 4.332,70 SKK.
V zmysle ust. § 155 ods. 2 písm. b) OSP v znení neskorších predpisov, „výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.“ V súlade s citovaným ustanovením a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v tom čase devízovým cudzozemcom, žalobca navrhol v žalobnom návrhu, aby výrok rozhodnutia bol vyjadrený v mene EURO.
V žalobnom návrhu poukázal na ustanovenie § 86 ods. 3 OSP „proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí".
Vzhľadom na skutočnosť, že sídlo zastupiteľstva Spolkovej republiky Nemecko, v ktorej má sídlo žalovaný, je v obvode Bratislava I, je príslušný na konanie Okresný súd Bratislava I.
Žalobca žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenia sumy 40.534,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 09.10.2007 do zaplatenia, sumy 128,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 31.01.2008 do zaplatenia, ako aj trov konania spočívajúcich v nákladoch na úradný preklad dokumentov vo výške 1.500,- Sk a v zaplatenom súdnom poplatku, ako aj trov právneho zastúpenia.
Žalobca písomným podaním zo dňa 02.04.2008 zobral návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 128,70 EUR späť z dôvodu, že žalovaný túto časť istiny po podaní návrhu žalobcovi uhradil, a to dňa 13.03.2008.
Súd preto uznesením sp. zn. 28Cb/46/2008-56 zo dňa 06.06.2008 konanie o zaplatenie istiny vo výške 128,70 EUR zastavil.
Žalobca však naďalej požaduje od žalovaného úhradu sumy vo výške 40.534,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 09.10.20087 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 128,70 EUR vo výške 14,25% ročne od 31.01.2008 do 13.03.2008, t.j. vo výške 2,20 EUR.
V lehote stanovenej súdom sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vzniesol v zmysle § 106 OSP námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. Námietku odôvodnil tým, že dňa 10.09.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu (Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva/ Ankaufsbestätigung). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj rozhodcovskú doložka, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, TaborstraBe 10, A-1020 Viedeň, Rakúska republika (v texte zmluvy ako Schiedsgericht der Bôrse fiir landwirtschaftliche Produkte in Wien).
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OSP „Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví". V ustanovení § 106 ods. 1 OSP sa ďalej uvádza, že „...súd vec prejedná ak: účastníci prehlásia, že na zmluve netrvajú. Táto podmienka nie je splnená, pretože žalovaný na rozhodcovskej zmluve trvá.
Poukazuje ďalej na to, že Uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Nakoľko sa žalobca najprv obrátil na súd Slovenskej republiky a nie na rozhodcovský súd, tak ako bolo dohodnuté v rozhodcovskej doložke, a zároveň predmetom konania nie je uznanie rozhodcovského rozhodnutia, je toto ustanovenie pre dané konanie irelevantné. Vec ďalej nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve.
Žalovaný poukazuje ďalej na Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. § 1 ods. 2: „V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.“ Povaha veci pripúšťa uzatvorenie zmieru. Predmet sporu nie je zároveň subsumovateľný pod žiadne ustanovenie § 1 odsek 3 ZRK, ktoré negatívne vymedzujú prípustnosť rozhodcovského konania. Vec teda môže byť podrobená rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, čo vyplýva aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Nakoľko spor z predmetnej zmluvy nebol predložený zmluvne dojednanému rozhodcovskému súdu, rozhodcovský súd sa nemohol vyjadriť k svojej kompetencii vo veci vyplývajúcej mu z predmetnej zmluvy, resp. rozhodnúť vo veci samej. Rozhodcovský súd sa neodmietol vecou zaoberať.
Vzhľadom na vyššie uvedené vzniesol žalovaný v zmysle § 106 OSP námietku proti prejednaniu veci pred Okresným súdom a žiadal, aby súd rozhodol o zastavení konania sp. zn. 28Cb 46/2008 zároveň a žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Dňa 04.08.2009 sa k námietke žalovaného zo dňa 21.01.2009 vyjadril žalobca, ktorý vo svojom písomnom podaní okrem iného uviedol, že zmluvné strany sa v dokumente ..Potvrdenie o zakúpení
- kúpna zmluva"', dohodli, že „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike. Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni". Z citovaného zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho obchodnoprávne spory.
V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, „rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvu obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli". Z kúpnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli, vyplýva, že túto nepodpísal oprávnený zástupca protistrany (bola zaslaná žalobcovi faxom), ani z nej nevyplýva označenie osoby, ktorá ju v mene kupujúceho (žalovaného) dohodla. Z tohto dôvodu rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) postráda zákonné náležitosti, a preto aj v prípade, ak by upravovala právomoc rozhodcovského súdu, čo žalobca odmieta, bola by resp. stále je neplatná.
Vzhľadom na tieto dôvody žalobca považuje námietku nepríslušnosti podľa ust. § 106 OSP za nedôvodnú.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobkyne, výsluchom právneho zástupcu žalovaného, svedeckou výpoveďou Q. W., Ing. P. U., listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to výpisom obchodnej spoločnosti žalobcu ako aj výpisom z obchodného registra žalovaného zapísanej v obchodnom registri pri Okresnom súde Landshut oddiel B, číslo zápisu: HRB XXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, dodací-vážny list XXXXXX, Dodací list XXXXX Potvrdenie o zakúpení
- kúpnou zmluvou, Kúpnou zmluvou č. XX zo dňa 07.09.2007, Faktúra číslo XXXXXXX CMR SK XXXXXXX, číslom váženky: XXXXX/XXXX/X-P., CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, Dodací listom XXXXX, Dodacím list XXXXX, Dodacím-vážnym list XXXXXX, Dodacím listom XXXXX, potvrdením o zakúpení
- kúpnou zmluvou, faktúra číslo XXXXXXX, CMK SK XXXXXXX, číslom váženky: XXXXX/XXXX/X- P., vyjadrením žalobcu k právomoci súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008, uznesením sp. zn 28Cb/46/2008 - 56 zo dňa 06.06.2008, námietkou žalovaného podľa § 106 OSP doručenou súdu dňa 27.01.2009, oznámením o výsledku rokovaní sporových strán zo dňa 08.11.2010, vyjadrením žalobcu k právomoci súdu a aplikovateľnému právnemu poriadku zo dňa 08.11.2010, vyjadrením žalovaného a námietkou započítania žalovaného zo dňa 21.06.2011, listom žalobkyne žalovanému zo dňa 22.10.2007, vyjadrením žalovaného a špecifikáciou škody zo dňa 22.12.2011, Stanoviskom žalobcu zo dňa 01.06.2012 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.12.2011, ako aj celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 10.09.2007 uzatvorili Kúpnu zmluvu (Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva/Ankaufsbestating). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, Taborstrasse 10, A - 1020 Viedeň, Rakúska republika.
Žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka bola platne uzatvorená a nakoľko spor nebol predložený zmluvne dojednanému rozhodcovskému súdu, tento sa nemohol vyjadriť ku svojej kompetencii vo veci vyplývajúcej mu z predmetnej zmluvy, resp. o veci rozhodnúť. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vzniesol námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. a žiadal o zastavenie konania v dôsledku nedostatku právomoci.
Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2010, ako aj v nadväznosti na návrh žalobcu na uzatvorenie zmieru, súd konštatoval, že nie sú dané podmienky na zastavenie konania v zmysle námietky žalovaného vznesenej podľa § 106 OSP, avšak aj vzhľadom na takéto konštatovanie súdu bolo jeho primárnou úlohou vyriešiť otázku námietky žalovaného podľa § 106 OSP.
Zmluvné strany sa v dokumente „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva"', dohodli: „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike. Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni".
Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho obchodnoprávne spory. Navyše rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvu obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Z kúpnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli, vyplýva, že túto nepodpísal oprávnený zástupca protistrany (bola zaslaná žalobcovi faxom), ani z nej nevyplýva označenie osoby, ktorá ju v mene kupujúceho (žalovaného) dohodla. Z tohto dôvodu je súd názoru, že rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) neobsahuje zákonné náležitosti, a preto aj v prípade, ak by upravovala právomoc rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, v Rakúskej republike, s čím sa však súd nestotožňuje, bola by neplatná.
Vzhľadom na tieto dôvody súd námietku žalovaného vznesenú podľa § 106 OSP považuje za nedôvodnú.
Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je obchodným záväzkovým vzťahom s medzinárodným prvkom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany sa nedohodli v uvedenej zmluve, akým právom sa vzťah založený touto zmluvou spravuje, je potrebné naň aplikovať úpravu Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 („Rímsky dohovor“.) Predmetný Dohovor upravuje otázku, ktoré právo je rozhodným právom v záväzkových vzťahoch s medzinárodným prvkom.
Podľa odseku 1 článku 4 Rímskeho dohovoru: „ v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu....“.
Podľa odseku 2 článku 4 Rímskeho dohovoru: „S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto prevádzkareň.
Tu súd uvádza, že miestom podnikania žalobkyne ako predávajúcej, ktorá kúpnu zmluvu uzatvorila, ako aj miesto jej prevádzkarne sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto v zmysle Rímskeho dohovoru je v tomto spore rozhodným právom právo slovenské a použije sa tu slovenský právny poriadok.
Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že ide o obchodný záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa spravuje slovenským právnym poriadkom a zmluvné strany zároveň nevylúčili použitie Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru „Viedenský dohovor“, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku, bude sa tento na daný právny vzťah aplikovať a jeho použitie neobmedzí ani Rímsky dohovor. Podľa článku 18 odsek 1 prvá veta Viedenského dohovoru: „Vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím.“
Podľa článku 18 odsek 2, prvej vety Viedenského dohovoru: „Prijatie ponuky sa stáva účinné v okamihu, keď vyjadrenie súhlasu dôjde navrhovateľovi.“ Podľa odseku 3 toho istého článku Viedenského dohovoru: „ Ak však na základe ponuky alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo zvyklostí, môže osoba, ktorej je ponuka určená, vyjadriť súhlas vykonaním úkonu bez upovedomenia navrhovateľa, ako odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny, je prijatie účinné v okamihu, keď sa tento úkon vykonal za predpokladu, že sa vykonal v lehote ustanovenej v predchádzajúcom odseku.“ V súvislosti s ustanoveniami Viedenského dohovoru je teda zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená platne a účinne. V zmluve si zmluvné strany dohodli, že právomoc na riešenie sporov má príslušný obchodný súd v Slovenskej republike.
Žalovaný počas celého konania namietal právomoc slovenského súdu, na pojednávaní konanom dňa 21.07.2011 túto skutočnosť odôvodnil existenciou rozhodcovskej doložky, ktorá je podľa jeho tvrdení uvedená za slovenským textom zmluvy, a to v nemeckom jazyku.
Súd rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú z dôvodu, že celá zmluva „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“ je napísaná v jazyku slovenskom, za ktorým je preklad v zátvorke v jazyku nemeckom. Návrh Zmluvy, tak ako to vyplýva z priebehu súdneho pojednávania, predkladal žalobkyni žalovaný, preto ak je preklad rozhodcovskej doložky nesprávny, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol žalovaný. Navyše rozhodcovská doložka nebola vyplnená v čase podpisu zmluvy „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, ktorý mala žalobkyňa v čase podpisu zmluvy k dispozícii (č.l.185 súdneho spisu). Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a podľa slovenského právneho poriadku nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola napísaná v jazyku nemeckom, pretože takáto rozhodcovská doložka je neplatná. V rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu.
V zmluve „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, tento záväzok absentuje.
Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 svedok Ing. P. U. uviedol, že predmetnú zmluvu v roku 2007 niekedy neskoro poobede priniesla pani W., odovzdala mu však iba kópiu kontraktu, ten bol podpísaný iba žalobkyňou, s tým že pani W.C. mu povedala, aby čakal na faxové potvrdenie kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho. Zmluvu vyhotovoval žalovaný, vie s určitosťou uviesť, že takéto typy zmlúv sa u žalobcu nevyhotovujú.
Dňa 22.06.2011 žalovaný písomne do spisu vzniesol námietku započítania, ktorú odôvodnil tým, že z Potvrdenia o zakúpení - kúpna zmluva zo dňa 02.10.2007, na základe ktorej strany dohodli dodávku slnečnice jednoznačne vyplýva, že podľa dohody strán sa mal tovar dodať do prístavu vo Viedni, konkrétne na adresu Wiener Hafen Gmbll, Seitenhafenstr. 15, A-1023 Wien, Rakúsko. Medzi stranami tak došlo k jednoznačnej dohode o mieste, kam sa má tovar dodať.
Ďalej poukázal na to, že dňa 10.09.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva č. 14 na dodávku repky olejnej. Na základe zmluvy mal žalobca dodať žalovanému tovar repky olejnej v rozsahu cca. 800 ton, a to za cenu 286 EUR/t. Ako termín dodania bol dohodnutý september - október 2007. Uvedený termín dodania bol naviazaný na zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvorené so svojimi odberateľmi.
V záujme splnenia záväzkov voči svojim odberateľom bol žalovaný pripravený už v septembri 2007 začať s plnením zmluvy, a na tento účel pripravoval transport dohodnutého tovaru. Tovar mal byť v septembri 2007 prepravený kamiónmi (v počte 2x 15) a následne expedovaný loďou. Naloženie tovaru však nebolo
zo strany žalobcu umožnené. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný nútený opätovne a v neskoršom čase zrealizovať dodávku tovaru pre svojich odberateľov, a to náhradným spôsobom a s vyššími nákladmi za prepravu.
Žalobca v tejto súvislosti dňa 20.09.2007 len oznámil žalovanému, že nakladanie tovaru repky olejnej je potrebné hlásiť päť dní vopred a pre žalovaného je schopný naložiť len 8 kamiónov denne. Dodanie tovaru do Rakúska preukazujú aj sprievodná dokumentácia (CMR listy, dodacie listy a faktúra) založená v súdnom spise. Tovar sa mal podľa dohody strán dodať, a aj sa skutočne dodal do Rakúska, a teda je v tomto prípade daná právomoc všeobecného súdu v Rakúsku, ako miesta zmluvného planenia. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že nie je daná základná podmienka konania, a to právomoc Slovenského súdu. V rozpore so svojim oznámením o možnostiach nakladania tovaru (8 kamiónov denne) zo dňa 20.09.2007, umožnil žalobca žalovanému naložiť dňa 05.10.2007 a 08.10.2007 len jeden kamión s tovarom repky olejnej spolu v množstve cca. 52 ton. Dňa 08.10.2007 informoval žalobca prepravcu žalovaného o nových možnostiach nakladania tovaru, a to 10.10.2007 (8 kamiónov) a 12.10.2007 (8 kamiónov). Dňa 10.10.2007 došlo k naloženiu 6 kamiónov a dňa 12.10.2007 k naloženiu 2 kamiónov. Nakladanie tovaru repky olejnej bolo od začiatku realizované so značnými problémami. Žalovaný dokonca v záujme nenavyšovania nákladov na zabezpečenie prepravy tovaru požiadal žalobcu o vyjadrenie, či má záujem na splnení zmluvy. Hoci žalobca uistil žalovaného, že záujem na splnení zmluvy ma, v rozpore so zmluvou dodal žalovanému len cca. 240 ton tovaru repky olejnej. Žalobca svojim správaním, predovšetkým jednostranným určovaním podmienok a termínov pre nakladanie tovaru, sústavným omeškaním s nakládkami a neposkytnutím súčinnosti pre odobratie tovaru už v septembri 2007 vzbudil dôvodné pochybnosti, že nemá záujem na splnení zmluvy, a to aj s poukazom na skutočnosť, že cena repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi produktmi začala stúpať.
Podľa Úradného kurzového lístka Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni stúpla cena repky olejnej v novembri 2007 na sumu 350 až 355 EUR/t, začiatkom decembra 2007 dokonca až na sumu cca. 370 EUR/t. Cena dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným v zmluve uzatvorenej dňa 10.09.2007 vo výške 286 EUR/t sa tak stala z obchodného hľadiska pre žalobcu ako predávajúceho značne nevýhodnou, čo mohlo viesť podľa tvrdenia žalovaného, žalobcu k snahe vyhnúť sa splneniu svojich zmluvných povinností. Škodu, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nedodania chýbajúceho množstva tovaru, sa žalovaný vďaka svojmu včasnému konaniu snažil eliminovať na možné minimum. Aj pri jej vyčíslení (zaslané žalobcovi listom zo dňa 19.11.2007) vychádzal žalovaný len z rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou repky olejnej a aktuálnou cenou repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi produktmi (doložené Úradným kurzovým lístkom Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni zo dňa 28.11.2007) za nedodané množstvo tovaru.
Žalovaný taktiež nezahrnul do vyčíslenia škody zvýšené náklady prepravy, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že nemohol realizovať prepravu tovaru už v septembri 2007 loďou, a to za výhodnejšie ceny transportu.
Škoda vyčíslená žalovaným predstavuje sumu vo výške 40.661,67 EUR. Táto pozostáva zo škody za nedodané množstvo tovaru vo výške 30.209,22 EUR, nákladov za stojné vo výške 4.300 EUR (za kamióny, ktoré neboli naložené) a nákladov právnej pomoci vo výške 6.152,45 EUR. Na základe oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju vyššie uvedenú pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli t.j. vo výške 40.534,22 EUR.
Poukazuje na ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka kedy „za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.“
Uvádza, že žalovaný pritom za dodávku repky olejnej zaplatil, a to po tom, čo mu dňa 18.10.2007 boli doručené faktúry žalobcu (žalobca tieto doručil žalovanému po lehote ich splatnosti). Uvádza, že práve faktúry žalobcu boli jediným relevantným podkladom ohľadne skutočne dodaného množstva tovaru a sumy, ktorá má byť žalobcovi zaplatená. Po tom, čo bola žalobcovi pripísaná suma vo výške 13.825,24 EUR (neuhradená suma za dodávku repky olejnej) na účet, t.j. sa mu poskytlo plnenie druhej strany, tak už nebol podľa tvrdenia žalovaného, žalobca ďalej oprávnený odopierať plnenie zmluvy v zmysle § 326 Obchodného zákonníka. Ak tak konal z dôvodu, že nebola uhradená faktúra č. XXXXXXX na čiastku 40.534,20 EUR, opäť nekonal v súlade so zákonom, keďže v zmysle § 326 ods. 3 Obchodného
zákonníka platí, že „žiadna zo strán nie je oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas“. V zmysle uvedeného ustanovenia tak žalobca nebol oprávnený odopierať plnenie zmluvy na dodávku repky olejnej z dôvodu, že od žalovaného neobdržal plnenie za dodávku slnečnice.
K započítaniu ako aj ostatným tvrdeniam žalovaného, ktoré sú obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 22.06.2011 ako aj na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.06.2012.
Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 právny zástupca žalobcu vzniesol výhrady voči námietke započítania nároku žalovaného na náhradu škody s odvolaním sa na skutočnosť, že žalobca zmluvu neporušil a plnenie zmluvy odoprel v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, a to v dôsledku omeškaných úhrad žalovaného.
Písomne sa ku vznesenej námietke započítania vyjadril dňa 01.06.2012. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by nakúpil repku olejnú od iného dodávateľa za cenu 355 EUR/t, teda žalovanému nevznikla žiadna reálna ujma alebo zníženie majetku. Žalovaný nepreukázal ani uhradenie sumy 10.980 EUR spoločnosti Fritz Mauther Handelsgesm.b.H and CO KG výpisom z účtu, je žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 30.209,22 EUR nedôvodný.
Pokiaľ ide o stojné, ktoré si žalovaný uplatňuje vo výške 4.300 EUR tu tiež poukázal na to, že žalovaný ich žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani nenaloženia kamiónov žalobkyňou. Predložil iba faktúry, niektoré iba v cudzom jazyku a z niektorých ani nevyplýva, kde kamióny stáli. Ani tu vznesený nárok žalovaného podľa tvrdenia žalobcu nie je dôvodný.
Náklady právnej pomoci vo výške 6.125,45 EUR, ktoré tiež započítal, nevznikli žalovanému v dôsledku porušenia zmluvného záväzku žalobkyňou ale v dôsledku skutočnosti, že táto si na súde uplatnila svoju pohľadávku vo výške 40.534,20 EUR za riadne dodanie 96,51 ton slnečnice žalovanému na základe Kúpnej zmluvy. Uvedené náklady tak žalovanému vznikli nie v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobkyne, ale v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti na strane žalovaného. Trovy právneho zastúpenia - náklady právnej pomoci, teda netvoria súčasť škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť a tento si ich nemôže uplatňovať spolu s náhradou ostatnej škody.
Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, táto žiadnu svoju zmluvnú povinnosť neporušila a ani nemohla porušiť, nakoľko kúpna zmluva č. XX podľa ustanovenia časti „Platobné podmienky“ dňa 14.10.2007 zanikla, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry číslo XXXXXXX, ktorej dátum splatnosti bol 13.10.2007 a ktorú uhradil až dňa 19.10.2007. Žalovaný meškal aj s úhradou faktúry číslo XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré faktúry tiež uhradil až dňa 19.10.2007. Nakoľko kúpna zmluva č. XX zanikla, nebola už žalobkyňa kúpnou zmluvou č. XX viazaná a nemala ani žiadnu právnu povinnosť žalovanému ďalej dodávať tovar - repku olejnú. Žalobkyňa žiadnu právnu povinnosť neporušila, a teda nie sú zákonné podmienky pre vznik jej právnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o nenaloženie kamiónov, čo žalovaný preukazuje mailom zo dňa 09.10.2007, založeným v súdnom spise, tu právny zástupca žalobkyne uvádza, že žalovaný počas celého mesiaca september neprejavil záujem o dodanie repky olejnej. Čo sa týka nenaloženia kamiónov, k ich nenaloženiu nedošlo z dôvodu lebo žalovaný ich nakládku neoznámil v dostatočnom predstihu. Následne bol žalobkyňou žalovanému poskytnutý náhradný termín nakládky, čo preukazuje mailom dopravcovi Tatra trans zo dňa 09.10.2007. Námietky žalovaného ohľadne odopretia plnenia kúpnej zmluvy č. XX žalobkyňou sú irelevantné, nakoľko kúpna zmluva č. XX zanikla bez nutnosti vykonania ďalšieho právneho úkonu po tom, čo sa žalovaný prvýkrát dostal do omeškania s úhradou faktúr. Žalobkyňa nebola povinná dodať žalovanému tovar a nebola povinná oznámiť žalovanému zánik Kúpnej zmluvy č. XX, nakoľko táto skutočnosť bola žalovanému známa.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 106 ods. 1 OSP len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví, vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne, že vôbec neexistuje, alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obch. zák. dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá, druhá Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák., pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Tu súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany sa v dokumente „Potvrdenie o zakúpení
- kúpna zmluva“, dohodli: „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike. Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni".
Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho obchodnoprávne spory.
Súd rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú z dôvodu, že celá zmluva „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“ je napísaná v jazyku slovenskom, za ktorým je preklad v zátvorke v jazyku nemeckom. Návrh Zmluvy, tak ako to vyplýva z priebehu súdneho pojednávania, predkladal žalobkyni žalovaný, preto ak je preklad rozhodcovskej doložky nesprávny, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol žalovaný. Navyše rozhodcovská doložka nebola vyplnená v čase podpisu zmluvy „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, ktorý mala žalobkyňa v čase podpisu zmluvy k dispozícii. (č.l. 185 súdneho spisu). Je teda
zrejmé, že žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a podľa slovenského právneho poriadku nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola napísaná v jazyku nemeckom, pretože takáto rozhodcovská doložka je neplatná. V rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu.
V zmluve „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, tento záväzok absentuje.
Žalobkyňa si na súde uplatnila nárok titulom neuhradenej faktúry v celkovej výške 40.534,20 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že žalovanému na základe kúpnej zmluvy dodala 96,51 t slnečnice. Tovar, ktorého dodanie nespochybňuje ani žalovaný, si žalobkyňa vyfakturovala faktúrou číslo XXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 08.10.2007. Faktúru žalovaný žalobkyni neuhradil. Uhradil však faktúru číslo XXXXXX na sumu 128,70 EUR avšak až po podaní žalobného návrhu žalobkyňou.
V kúpnej zmluve č. XX zo dňa 10.09.2007 uzatvorenej medzi stranami si strany určili za dodávateľskú adresu Plešivec, termín dodania september - október a platobné podmienky do 5 dní po naložení.
Dňa 13.10.2007 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry číslo XXXXXXX, ktorá bola splatná dňa 13.10.2007. Meškal aj s úhradou faktúr číslo XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré tiež neuhradil podľa vyššie uvedenej zmluvnej podmienky do 5 dní po naložení, ale až dňa 19.10.2007. Tým kúpna zmluva č. XX podľa ustanovenia časti „Platobné podmienky“ zanikla z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr. Žalobkyňa v konaní preukázala, že faktúry žalovanému zaslala aj faxom dňa 12.10.2007, a to konkrétne faktúry číslo XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX. Faktúry číslo XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX poslala aj poštou dňa 11.10.2007 a faktúru XXXXXXX dňa 12.10.2007. Túto skutočnosť preukazuje aj list, v ktorom sa svedkyňa Q. W., zástupkyňa žalovaného zmieňuje o úhradách faktúr, ktoré mali byť vykonané dňa 15.10.2007. Údaje o množstve naloženého tovaru mal žalovaný aj od dopravcov, ktorí daný náklad slnečnice prepravovali, nebol teda závislí výlučne od vystavených faktúr, a tieto neboli jediným podkladom pre vykonanie úhrad žalobkyni žalovaným za dodaný tovar. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom dňa 07.06.2012 uviedla, že nerozumie, prečo sa spája dodávka slnečnice s repkou, keď šlo o dve odlišné zmluvy. Uviedla, že protistranou bola uvedená do omylu, pani W. považovala za svoju priateľku a keď som sa jej pýtala, či je nemecký preklad identický so slovenskou verziou, ubezpečila ju, že je a ona o tom vôbec nepochybovala, pretože pani W. dlhodobo žije v Rakúsku, má tam trvalý pobyt, tak verila, že nemecký jazyk ovláda slovom aj písmom pretože tam žije minimálne 15 rokov.
Počas celého súdneho konania žalovaný svoju obranu postavil na tvrdení, že nie je daná právomoc Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci.
Žalovaný vzniesol dňa 22.06.2011 písomne námietku započítania. Na základe oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli, t.j. vo výške 40.534,22 EUR.
Súd vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného považuje za účelovú a ničím nepreukázanú, nepovažuje ju za účelné bránenie jeho práva, a to z dôvodu, že stojné, ktoré si žalovaný uplatňuje vo výške 4.300 EUR žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani nenaloženia kamiónov žalobkyňou. Pokiaľ ide o vznik škody vo výške 30.209,22 EUR tu súd uvádza, že žalovaný relevantne nepreukázal, že by nakúpil slnečnicu od iného dodávateľa za cenu 355 EUR/t, tak ako to proklamuje a nepreukázal ani uhradenie sumy vo výške 10.980,- EUR spoločnosti Fritz Mauther Handelsgesm.b.H. and CO KG, napríklad výpisom z bankového účtu žalovaného. Už vôbec neobstojí započítanie nákladov právnej pomoci vo výške 6.125,45 EUR, pretože tieto mu vznikli v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti a nemôžu tvoriť časť škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť. Námietky žalovaného týkajúce sa odopretia plnenia kúpnej zmluvy č. XX žalobkyňou sú pre rozhodnutie súdu nepodstatné z dôvodu, že kúpna zmluva č. XX zanikla bez nutnosti vykonania ďalšieho právneho úkonu po tom, sa žalovaný prvý raz dostal do omeškania s úhradou faktúr. Nebolo povinnosťou žalobkyne dodať žalovanému akýkoľvek tovar.
Žalovaný sa s úhradou faktúry dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry a to dňa 09.10.2007, preto je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 14,75% p.a. zo sumy 40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia ako aj úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 128,70 EUR od 31.01.2008 do 13.03.2008, čo sa týka faktúry číslo XXXXXXX.
Súd konštatuje, že počas celého súdneho konania žalovaný nenamietal podstatu žalobného návrhu, a to neuhradenie faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 08.10.2007 na sumu 40.534,20 EUR. Bránil sa v podstate iba tým, že nie je daná právomoc Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci predmetného sporu a neskôr v priebehu konania vzniesol účelovo kompenzačnú námietku.
Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na dĺžku konania, hospodárnosť konania a zjavne ničím neopodstatnenú obranu žalovaného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.
Súd žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 2.735,91 EUR podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Súd žalobcovi priznal náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, ktoré predstavujú výdavky žalobcu za úradný preklad dokumentov: dodací - vážny list, dodací list XXXXX, dodací list XXXXX a dodací list XXXXX, z jazyka nemeckého do jazyka slovenského.
Súd žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:
1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia: v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z........................ vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR,
2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.02.2008 (návrh na vydanie platobného rozkazu) v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR,
3.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.03.2008 (čiastočné späťvzatie) v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z ................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR,
4.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 04.08.2009 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,95 EUR + 20% DPH: 102,63 EUR,
5.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,21 EUR + 20% DPH: 102,68 EUR,
6.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 21.07.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20% DPH: 102,72 EUR,
7.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20% DPH: 102,72 EUR,
8.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR,
9.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR,
10.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR.
Súd priznal žalobcovi DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa vyhl. 655/2004 Z. z. priznáva DPH aj z režijných paušálov.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za podanie vyjadrenia zo dňa 14.02.2008 a za podanie vyjadrenia zo dňa 08.11.2010, nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za potrebné a žalobca nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu za úkon právnej služby - oznámenie o výsledku rokovaní s protistranou zo dňa 08.11.2010, nakoľko tento úkon právnej služby nie je možné považovať za písomné podanie na súd vo veci samej tak, ako to má na mysli ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu za tieto úkony právnej služby - rokovanie s klientom dňa 01.02.2008, dňa 14.03.2008, dňa 15.05.2009, dňa 13.10.2010, dňa 02.11.2010, dňa 15.07.2011, dňa 25.11.2011, dňa 22.05.2012, dňa 05.06.2012 a dňa 14.11.2012 tak, ako si ich vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu, ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony právneho zástupcu žalobcu považuje za nadbytočné.
Podľa ust. § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.
Uznesením zo dňa 06.06.2008 bola za prekladateľku ustanovená PhDr. Q. O.. Uznesením zo dňa 24.07.2008 súd priznal prekladateľke PhDr. Q. O. odmenu za prekladateľský úkon vo výške 219,08 EUR zo štátnych finančných prostriedkov.
V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 219,08 EUR.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.